Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Na Berlinale má Slovensko dva filmy, reprezentuje ho aj producent Tomáš Gič

Písmo: A- | A+

Do programu tohtoročného festivalu v Berlíne sa dostali aj dva slovenské koprodukčné filmy. V sekcii Forum uvedie Berlinale česko-slovenský dokumentárny film režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. V sekcii Generation Kplus uvedú medzi krátkymi filmami aj česko-slovenskú animovanú snímku En, ten, týky! režisérky Andrey Szelesovej. Producent Tomáš Gič zo spoločnosti Silverart, ktorý nedávno v celovečernom filme debutoval snímkou Martina Gondu Potopa, bude na Berlinale súčasťou iniciatívy Emerging Producers. V poradí už 76. ročník Berlinale potrvá od 12. do 22. februára.

Ako pristupovať k blízkym so závislosťou?

Debutujúca česká režisérka Pepa Lubojacki nakrúcala päť rokov členov svojej rodiny. Hrdinami jej filmu Keby sa holuby premenili na zlato sú jej brat David, alkoholik a bezdomovec aj jej bratranci, ktorí takisto bojujú so závislosťou. „Vývoj a produkcia trvali dokopy približne sedem rokov. Dĺžka vzniku bola daná aj tým, že išlo od počiatku o veľmi delikátny projekt, v ktorom Pepa Lubojacki nielen emocionálne prenikavým spôsobom rozpráva veľmi osobný príbeh, no pre toto rozprávanie bolo potrebné aj vynájsť špecifický filmový jazyk. Tešíme sa, že slovenským príspevkom do tohto diela je hudba a zvukový dizajn Adama Mateja ako aj dramaturgia Viery Čákanyovej,“ povedal slovenský koproducent filmu Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Za Česko film produkovala spoločnosť CLAW films.

Témami veľmi osobnej sondy režisérky, ktorá jej veľkú časť nakrútila na iPhone, sú strach, láska, sebaláska, rodina, nefunkčnosť sociálneho systému aj závislosť. „Zamýšľa sa aj nad tým ako k našim najbližším so závislosťou pristupovať tak, aby cítili našu lásku a podporu, no zároveň aby sme si vedeli nastaviť vlastné hranice, pretože to je veľmi náročný proces,“ povedal Sotník.

Zábavný film, ťažké témy

Slovenská animátorka Andrea Szelesová vyštudovala v Česku. FAMU absolvovala krátkou snímkou Sestry (2021), ktorá mala premiéru v Annecy a uviedlo ju viac ako 60 festivalov v 30 krajinách. Získala tiež viacero cien vrátane ceny pre Najlepší slovenský krátky animovaný film na Fest Anči. Jej nový film En, ten, týky! vznikol v produkcii českých spoločností Pure Shore a Cinepoint, slovenským koproducentom je režisérkina spoločnosť ansze.

Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze
Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze

„En, ten, týky! sú prvým filmom, ktorý som vytvorila cielene pre deti. Po dlhom a ťaživom procese vzniku môjho predchádzajúceho filmu Sestry som cítila potrebu ďalší projekt odľahčiť, preniesť do neho viac humoru, energie a vytvoriť svet, ktorý nie je prázdny, ale pulzuje životom,“ povedala režisérka Andrea Szelesová. V snímke sa inšpirovala starovekou mytológiou a minojskými freskami a usilovala sa vytvoriť film, ktorý bude zábavný pre deti aj dospelých. „Napriek tomu jeho ústrednou témou zostáva samota, izolácia a bolesť z neprijatia ostatnými,“ dodala Szelesová.

Producent na vzostupe Tomáš Gič

Mladý slovenský producent Tomáš Gič verí podľa vlastných slov v kino ako nástroj starostlivosti o príbehy, ľudí a pamäť. Dokazuje to aj celovečerný debut Martina Gondu Potopa, ktorý Gič produkoval spolu s Katarínou Krnáčovou v rámci spoločnosti Silverart. Film nedávno získal 9 nominácií na ceny Slnko v sieti. Na Berlinale príde Tomáš Gič ako účastník vzdelávacieho a networkingového programu Emerging Producers. Organizuje ho MFDF Ji.hlava a do programu vyberá každý rok zhruba dvadsiatku producentov na vzostupe, ktorým sa snaží otvoriť dvere do sveta.

Gič je v súčasnosti doktorandom na Katedre produkcie FTF VŠMU a tiež je súčasťou organizačného tímu aliancie európskych vysokých škôl FilmEU+. Aktuálne tiež pracuje na pripravovanom dokumente Mareka Moučku Krásna utópia. Snímka mapuje občanov a kráľov fiktívnych mikroštátov. Podľa tvorcov film skúma otázky moci, potrebu hraníc v súčasnom svete a zameriava sa aj na hľadanie identity. Ďalším projektom Tomáša Giča, zatiaľ vo vývoji, je celovečerný hraný debut režiséra Martina Hnáta Mína.

22 filmov v súťaži o Zlatého medveďa

V hlavnej súťaži Berlinale uvedie 22 filmov, z toho jeden animovaný film a jeden dokument. O víťazovi a ďalších držiteľoch alebo držiteľkách cien rozhodne porota, ktorú vedie nemecký režisér Wim Wenders.

„Tohtoročný program odráža nielen mimoriadnu šírku filmovej tvorby, ale aj hlbokú vášeň a odbornosť nášho programového tímu, ku ktorému cítim obrovskú vďačnosť a obdiv. Nájdete tu filmy vybrané z viac ako 8 000 prihlásených snímok z celého sveta: diela, ktoré konfrontujú naliehavé problémy našej doby – politické, ekologické, sociálne, osobné – nie ako suché abstrakcie, ale ako momenty, ktoré vás rozosmejú alebo rozplačú a vyrazia vám dych krásou obrazu, brilantnosťou herectva alebo precíznosťou strihu či zvukového dizajnu,“ povedala riaditeľka Berlinale Tricia Tuttle.

Autor:

Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články