Záber z filmu Emilia Pérez. FOTO: ASFK

Najviac nominácií na Oscara má Emilia Pérez, Vlny nomináciu nezískali

Písmo: A- | A+

Francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda získal najviac, spolu až 13 nominácií na Oscara.

Po 10 nominácií na Oscara majú muzikál Čarodejka (r Jon M. Chu) a životopisná dráma Brutalista (r. Brady Corbet). Nominácie vyhlásili 23. januára.

Emilia Pérez získala nomináciu aj v kategórii medzinárodných filmov, v ktorej zastupuje Francúzsko. Brazília sa o Oscara uchádza so životopisnou drámou režiséra Waltera Sallesa I’m Still Here. Dánsko získalo nomináciu za drámu Dievča s ihlou Magnusa von Horna. Nemecko reprezentuje politický triler Semeno posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa. Nomináciu získal aj najlepší európsky animovaný film roka Mačacia odysea (r. Gints Zibalodis), ktorý reprezentuje Lotyšsko.

Vlnám Oscar unikol

Film Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorý americkí akademici vybrali do užšieho výberu 15 národných kandidátov v kategórii medzinárodných filmov so šancou na Oscara, sa medzi päticu nominovaných nedostal. Snímka, ktorá vznikla aj v slovenskej koprodukcii reprezentovala na Oscaroch Česko. Bez nominácie je aj slovenský kandidát, ktorým bola vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav.

V kategórii réžia sú na Oscara nominované komediálna dráma Anora Seana Bakera, Brutalista Bradyho Corbeta, biografia Bob Dylan: Úplne neznámy Jamesa Mangolda, Emilia Pérez Jacquesa Audiarda a horor Substancia režisérky Coralie Fargeat. V kategórii najlepší film sa spolu s týmito piatimi snímkami o Oscara uchádzajú aj vatikánsky triler Konkláve (r. Edgar Berger), sci-fi Duna: Časť druhá Denisa Villeneuvea, brazílsky film I’m Still Here, adaptácia románu oceneného Pulitzerovou cenou Chlapci z Nickelu (r. RaMell Rose) a Čarodejka.

Zoznam všetkých nominácií si môžete pozrieť tu.

Držiteľov Oscarov vyhlásia 8. marca. Viaceré z nominovaných filmov sú alebo už boli v slovenských kinách, iné premiéra ešte len čaká. Brutalista prichádza do slovenských kín práve dnes, Emilia Pérez má premiéru 13. februára. Film Bob Dylan: Úplne neznámy v hlavnej úlohe s Timothéem Chalametom a s ôsmimi oscarovými nomináciami príde do kín 6. februára. Dve nominácie na Oscara má komediálna dráma Skutočná bolesť Jesseho Eisenberga, ktorá do kín príde 30. januára.

O oscarových nomináciách slovenských filmov si môžete prečítať v rubrike Téma.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články