Oscary 2026 Foto: Trae Patton / The Academy Copyright ©A.M.P.A.S.

Oscary 2026: filmom roka je Jedna bitka za druhou, soška putuje aj do Česka

Písmo: A- | A+

Oscar za najlepší film uplynulého roka patrí snímke Paula Thomasa Andersona Jedna bitka za druhou. Žánrový mix politického trileru, čiernej komédie, drámy a akčného filmu si z 98. ročníka udeľovania cien americkej filmovej akadémie odniesol spolu šesť cien. Najviac nominácií, spolu až 16, mal mix dobovej drámy a hororu Hriešnici režiséra, scenáristu a producenta Ryana Cooglera. Nakoniec získal štyri Oscary.

Jedna bitka za druhou mala 13 nominácií, jej tvorcovia si domov z udeľovania v noci z nedele na pondelok odniesli šesť Oscarov. Paul Thomas Anderson už v minulosti získal mnohé oscarové nominácie za filmy ako Hriešne noci (1997), Magnólia (1998), Čierna krv (2007) či Niť z prízrakov (2017). Doteraz však túto cenu nezískal. Dnes ich má doma tri – ako producent, režisér a autor scenáristickej adaptácie. Jeho snímka vychádza z románu Thomasa Pynchona Vineland.

Ďalšie tri Oscary získala Jedna bitka za druhou v kategóriách herec vo vedľajšej úlohe (Sean Penn), strih (Andy Jurgensen) a casting (Cassandra Kulukundis).

Prvý Oscar pre kameramanku

Štyrikrát počas večera bodovali Hriešnici. Oscara za hlavnú dvojrolu v nich získal Michael B. Jordan, ktorý tak „porazil“ Timothéeho Chalameta. Film Veľký Marty (r. Josh Safdie), v ktorom Chalamet stvárnil hlavnú úlohu, nepremenil na Oscara žiadnu zo svojich deviatich nominácií.

Hriešnici bodovali aj v kategórii kamera. Autumn Durald Arkapaw sa stala prvou ženou, ktorá v takmer storočnej histórii podujatia získala Oscara v tejto kategórii. Ďalšie dva Oscary získal film za hudbu (Ludwig Goransson) a originálny scenár (Ryan Coogler).

Cenu pre herečku v hlavnej úlohe si podľa očakávaní odniesla protagonistka snímky Hamnet (r. Chloé Zhao) Jessie Buckley. Z Oscara pre herečku vo vedľajšej úlohe sa vďaka filmu Zbrane (r. Zach Cregger) tešila Amy Madigan.

Oscar za český koprodukčný dokument

V kategórii medzinárodných filmov zvíťazila podľa očakávaní nórska Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Oscara v kategórii dokumentárnych filmov udelili dánsko-českému dokumentu Pán Nikto proti Putinovi (Pavel Talankin, David Borenstein). „Štyri roky sa pozeráme na nebo a hľadáme padajúce hviezdy, aby sme si zaželali dôležité prianie. Existujú však krajiny, kde namiesto padajúcich hviezd padajú bomby a útočia drony. V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte hneď všetky tieto vojny,“ vyzval z pódia pri preberaní ceny protagonista a spolurežisér dokumentu Pavel Talakin. Pôvodným povolaním je učiteľ. Film nakrúcal v Rusku tajne a z krajiny musel odísť.

V krátkometrážnej kategórii ocenili ako najlepší dokument snímku Všetky prázdne izby (r. Joshua Seftel). Kategória najlepší krátky hraný film má prekvapivo hneď dvoch víťazov – americkú snímku Speváci (r. Sam A. Davis) a francúzsko-americký film Two People Exchanging Saliva (r. Natalie Musteata, Alexandre Singh). Oscara pre najlepší krátky animovaný film si odniesla kanadská snímka The Girl Who Cried Pearls (r. Chris Lavis, Maciek Szczerbowski). Medzi celovečernými animovanými filmami zvíťazil KPop Demon Hunter (r. Maggie Kang, Chris Appelhans). Oscara získal aj v kategórii najlepšia pieseň.

Z troch cien sa počas večera tešili tvorcovia Frankensteina (r. Guillermo del Toro). Oscara získal za výpravu (Tamara Deverell, Shane Vieau), masky (Mike Hill, Jordan Samuel, Cliona Furey) a kostýmy (Kate Hawley).

Kompletný zoznam držiteľov cien nájdete tu.

Autor:

Tvorcovia filmu Jedna bitka za druhou po vyhlásení víťaza v kategórii najlepší film. Foto: Trae Patton / The Academy Copyright ©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články