Oscary 2026 Foto: Trae Patton / The Academy Copyright ©A.M.P.A.S.

Oscary 2026: filmom roka je Jedna bitka za druhou, soška putuje aj do Česka

Písmo: A- | A+

Oscar za najlepší film uplynulého roka patrí snímke Paula Thomasa Andersona Jedna bitka za druhou. Žánrový mix politického trileru, čiernej komédie, drámy a akčného filmu si z 98. ročníka udeľovania cien americkej filmovej akadémie odniesol spolu šesť cien. Najviac nominácií, spolu až 16, mal mix dobovej drámy a hororu Hriešnici režiséra, scenáristu a producenta Ryana Cooglera. Nakoniec získal štyri Oscary.

Jedna bitka za druhou mala 13 nominácií, jej tvorcovia si domov z udeľovania v noci z nedele na pondelok odniesli šesť Oscarov. Paul Thomas Anderson už v minulosti získal mnohé oscarové nominácie za filmy ako Hriešne noci (1997), Magnólia (1998), Čierna krv (2007) či Niť z prízrakov (2017). Doteraz však túto cenu nezískal. Dnes ich má doma tri – ako producent, režisér a autor scenáristickej adaptácie. Jeho snímka vychádza z románu Thomasa Pynchona Vineland.

Ďalšie tri Oscary získala Jedna bitka za druhou v kategóriách herec vo vedľajšej úlohe (Sean Penn), strih (Andy Jurgensen) a casting (Cassandra Kulukundis).

Prvý Oscar pre kameramanku

Štyrikrát počas večera bodovali Hriešnici. Oscara za hlavnú dvojrolu v nich získal Michael B. Jordan, ktorý tak „porazil“ Timothéeho Chalameta. Film Veľký Marty (r. Josh Safdie), v ktorom Chalamet stvárnil hlavnú úlohu, nepremenil na Oscara žiadnu zo svojich deviatich nominácií.

Hriešnici bodovali aj v kategórii kamera. Autumn Durald Arkapaw sa stala prvou ženou, ktorá v takmer storočnej histórii podujatia získala Oscara v tejto kategórii. Ďalšie dva Oscary získal film za hudbu (Ludwig Goransson) a originálny scenár (Ryan Coogler).

Cenu pre herečku v hlavnej úlohe si podľa očakávaní odniesla protagonistka snímky Hamnet (r. Chloé Zhao) Jessie Buckley. Z Oscara pre herečku vo vedľajšej úlohe sa vďaka filmu Zbrane (r. Zach Cregger) tešila Amy Madigan.

Oscar za český koprodukčný dokument

V kategórii medzinárodných filmov zvíťazila podľa očakávaní nórska Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Oscara v kategórii dokumentárnych filmov udelili dánsko-českému dokumentu Pán Nikto proti Putinovi (Pavel Talankin, David Borenstein). „Štyri roky sa pozeráme na nebo a hľadáme padajúce hviezdy, aby sme si zaželali dôležité prianie. Existujú však krajiny, kde namiesto padajúcich hviezd padajú bomby a útočia drony. V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte hneď všetky tieto vojny,“ vyzval z pódia pri preberaní ceny protagonista a spolurežisér dokumentu Pavel Talakin. Pôvodným povolaním je učiteľ. Film nakrúcal v Rusku tajne a z krajiny musel odísť.

krátkometrážnej kategórii ocenili ako najlepší dokument snímku Všetky prázdne izby (r. Joshua Seftel). Kategória najlepší krátky hraný film má prekvapivo hneď dvoch víťazov – americkú snímku Speváci (r. Sam A. Davis) a francúzsko-americký film Two People Exchanging Saliva (r. Natalie Musteata, Alexandre Singh). Oscara pre najlepší krátky animovaný film si odniesla kanadská snímka The Girl Who Cried Pearls (r. Chris Lavis, Maciek Szczerbowski). Medzi celovečernými animovanými filmami zvíťazil KPop Demon Hunter (r. Maggie Kang, Chris Appelhans). Oscara získal aj v kategórii najlepšia pieseň.

Z troch cien sa počas večera tešili tvorcovia Frankensteina (r. Guillermo del Toro). Oscara získal za výpravu (Tamara Deverell, Shane Vieau), masky (Mike Hill, Jordan Samuel, Cliona Furey) a kostýmy (Kate Hawley).

Kompletný zoznam držiteľov cien nájdete tu.

Autor:

Tvorcovia filmu Jedna bitka za druhou po vyhlásení víťaza v kategórii najlepší film. Foto: Trae Patton / The Academy Copyright ©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články