Hammarskjöld – Boj za mier. Záber z otváracieho filmu festivalu SCANDI 2025. Foto: Film Europe

Severskí režiséri ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť

Písmo: A- | A+

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Severský film je vo svetovom kontexte rovnako vplyvný ako hudba, literatúra či dizajn a vďačí za to výnimočným režisérskym rukopisom. Noví filmári sa učia z práce takých legiend, ako sú Ingmar Bergman, Lars von Trier či Ruben Östlund a chcú ich napodobniť. Festival SCANDI sa začína už v stredu 22. januára. Potrvá týždeň a ponúkne jedenásť filmov v kinách po celom Slovensku.

Kde je sever

Smerovanie severského filmu aktívne sleduje spoločnosť Film Europe už jedenásť rokov. Aj tento rok vybral tím okolo kreatívneho riaditeľa Dominika Hronca pre filmových divákov na Slovensku to najlepšie, čo severské krajiny aktuálne v kinematografii ponúkajú.

Ponúkaný rýchlokurz prehľadu súčasnej filmovej tvorby z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu vždy podlieha reprezentácii všetkých piatich krajín s dátumom výroby filmu nie starším ako rok.

Dominantnou témou bude tentoraz politika – politika minulosti a súčasnosti, politika politikov a politika bežných ľudí.

„Prehliadku každoročne definujeme podľa aktuálnej ponuky, ktorá musí byť po formálnej a obsahovej stránke čo najrozmanitejšia. Tentoraz to budú prevažne osudy a príbehy politikov podľa skutočných udalostí,“ prízvukuje Dominik Hronec.

Quisling - posledné dni. Foto: Film Europe
Quisling – posledné dni. Foto: Film Europe

Pochopenie napriek svetu

Jeho samého z ponuky najviac oslovilo viacero titulov: príbeh o diplomatickej legende a generálnom tajomníkovi v trileri Hammarskjöld – Boj za mier, životopisná dráma Quisling – posledné dni o národnom zradcovi a premiérovi, vianočný príbeh z Laponska o hrozbe studenej vojny Raketa, dokument o mladých aktivistoch zachraňujúcich biodiverzitu vo filme Vtedy v lese či seriál Hra o moc približujúci krízu a znovuoživenie strany sociálnych demokratov.

Po vzore Severanov by si podľa Hronca aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi, alebo by si mohlo pripomenúť zaprášenú hrdosť filmami o Štefánikovi či Dubčekovi. 

 „Svet sa rýchlo mení, zrýchľuje, nedáva zmysel a aj napriek tomu sa ho snažíme pochopiť, byť jeho súčasťou a niekedy ho aj zmeniť. Práve severské filmy tohtoročnej ponuky ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť. Alebo aj minulosť, z ktorej by sme sa mali všetci poučiť, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Skrátka, upozorňujú nás, prečo je dôležité vysporadúvať sa s prenesenými traumami minulých generácií,“ hovorí Dominik Hronec.

Exportná sila

Severské snímky vníma po francúzskych filmoch ako tie s najsilnejšou exportnou silou. Distributéri si ich kupujú po celom svete, pravidelne sa objavujú na festivaloch v Cannes, Berlíne alebo v Benátkach, získavajú nominácie na Oscary, charakterizujú ich režisérske a herecké mená, ktoré rezonujú v Hollywoode, kde sa točia aj remaky severských filmov.

„Úspešnejší región v pomere cena, výkon a populácia asi ani nepoznám,“ zvažuje Hronec.

Tohtoročným favoritom je preňho romantická sci-fi dráma Večný o nenaplnenom vzťahu na úkor vedeckej kariéry.

Veľmi odporúča aj detektívku Nesmierny ako pokračovanie populárnych literárnych adaptácií Oddelenie Q. Diváci sa môžu tešiť na poctivú nordic noir zápletku s hereckou hviezdou Ulrichom Thomsenom, ktorý bude hosťom festivalu SCANDI v Prahe.

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.
Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Študentským okom

Bratislavský festival doplnia v Kine Film Europe už tradične sprievodné programy v podobe online rozhovorov s tvorcami filmov a okrúhlych stolov v diskusiách s Michalom Havranom.   

O víťazných filmoch tohtoročnej prehliadky bude rozhodovať študentská porota 2. ročníka Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave v zložení Fedor Filippov, Ema Somolányiová a Lucia Vlčeková.

Hodnotiť budú diela v kategóriách Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena.

Kompletný program festivalu si môžete pozrieť TU.

Hammarskjöld – Boj za mier. Foto: Eilm Europe.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články