Hammarskjöld – Boj za mier. Záber z otváracieho filmu festivalu SCANDI 2025. Foto: Film Europe

Severskí režiséri ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť

Písmo: A- | A+

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Severský film je vo svetovom kontexte rovnako vplyvný ako hudba, literatúra či dizajn a vďačí za to výnimočným režisérskym rukopisom. Noví filmári sa učia z práce takých legiend, ako sú Ingmar Bergman, Lars von Trier či Ruben Östlund a chcú ich napodobniť. Festival SCANDI sa začína už v stredu 22. januára. Potrvá týždeň a ponúkne jedenásť filmov v kinách po celom Slovensku.

Kde je sever

Smerovanie severského filmu aktívne sleduje spoločnosť Film Europe už jedenásť rokov. Aj tento rok vybral tím okolo kreatívneho riaditeľa Dominika Hronca pre filmových divákov na Slovensku to najlepšie, čo severské krajiny aktuálne v kinematografii ponúkajú.

Ponúkaný rýchlokurz prehľadu súčasnej filmovej tvorby z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu vždy podlieha reprezentácii všetkých piatich krajín s dátumom výroby filmu nie starším ako rok.

Dominantnou témou bude tentoraz politika – politika minulosti a súčasnosti, politika politikov a politika bežných ľudí.

„Prehliadku každoročne definujeme podľa aktuálnej ponuky, ktorá musí byť po formálnej a obsahovej stránke čo najrozmanitejšia. Tentoraz to budú prevažne osudy a príbehy politikov podľa skutočných udalostí,“ prízvukuje Dominik Hronec.

Quisling - posledné dni. Foto: Film Europe
Quisling – posledné dni. Foto: Film Europe

Pochopenie napriek svetu

Jeho samého z ponuky najviac oslovilo viacero titulov: príbeh o diplomatickej legende a generálnom tajomníkovi v trileri Hammarskjöld – Boj za mier, životopisná dráma Quisling – posledné dni o národnom zradcovi a premiérovi, vianočný príbeh z Laponska o hrozbe studenej vojny Raketa, dokument o mladých aktivistoch zachraňujúcich biodiverzitu vo filme Vtedy v lese či seriál Hra o moc približujúci krízu a znovuoživenie strany sociálnych demokratov.

Po vzore Severanov by si podľa Hronca aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi, alebo by si mohlo pripomenúť zaprášenú hrdosť filmami o Štefánikovi či Dubčekovi. 

 „Svet sa rýchlo mení, zrýchľuje, nedáva zmysel a aj napriek tomu sa ho snažíme pochopiť, byť jeho súčasťou a niekedy ho aj zmeniť. Práve severské filmy tohtoročnej ponuky ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť. Alebo aj minulosť, z ktorej by sme sa mali všetci poučiť, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Skrátka, upozorňujú nás, prečo je dôležité vysporadúvať sa s prenesenými traumami minulých generácií,“ hovorí Dominik Hronec.

Exportná sila

Severské snímky vníma po francúzskych filmoch ako tie s najsilnejšou exportnou silou. Distributéri si ich kupujú po celom svete, pravidelne sa objavujú na festivaloch v Cannes, Berlíne alebo v Benátkach, získavajú nominácie na Oscary, charakterizujú ich režisérske a herecké mená, ktoré rezonujú v Hollywoode, kde sa točia aj remaky severských filmov.

„Úspešnejší región v pomere cena, výkon a populácia asi ani nepoznám,“ zvažuje Hronec.

Tohtoročným favoritom je preňho romantická sci-fi dráma Večný o nenaplnenom vzťahu na úkor vedeckej kariéry.

Veľmi odporúča aj detektívku Nesmierny ako pokračovanie populárnych literárnych adaptácií Oddelenie Q. Diváci sa môžu tešiť na poctivú nordic noir zápletku s hereckou hviezdou Ulrichom Thomsenom, ktorý bude hosťom festivalu SCANDI v Prahe.

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.
Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Študentským okom

Bratislavský festival doplnia v Kine Film Europe už tradične sprievodné programy v podobe online rozhovorov s tvorcami filmov a okrúhlych stolov v diskusiách s Michalom Havranom.   

O víťazných filmoch tohtoročnej prehliadky bude rozhodovať študentská porota 2. ročníka Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave v zložení Fedor Filippov, Ema Somolányiová a Lucia Vlčeková.

Hodnotiť budú diela v kategóriách Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena.

Kompletný program festivalu si môžete pozrieť TU.

Hammarskjöld – Boj za mier. Foto: Eilm Europe.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leopold Haverl Leopold Haverl a Jozef Adamovič vo filme Traja svedkovia (1968). Foto: archív SFÚ/M. Kordoš

Leopold Haverl

V týchto dňoch by sa jeden z najznámejších slovenských hercov Leopold Haverl dožil 90 rokov. Bratislavský rodák, priateľmi prezývaný Hafi, patril k hereckým ikonám s nezameniteľným hlasom a výraznou javiskovou charizmou. Prezývka, ktorá ho sprevádzala celý život, vznikla ešte počas štúdia na konzervatóriu. Narodil sa 16. februára 1936 v Bratislave. S divadlom prichádzal do kontaktu už od detstva – jeho otec pracoval ako osvetľovač v Slovenskom národnom divadle, a tak mal malý Leopold možnosť sledovať predstavenia priamo zo zákulisia. Práve tam spoznal viaceré osobnosti zakladateľskej generácie slovenského profesionálneho divadelníctva, ako Hanu Meličkovú či Janka Borodáča, Jozefa Budského, Martina Gregora, Mikuláša Hubu a Viliama Záborského, ktorí v ňom videli budúceho adepta herectva. Na doskách SND sa prvýkrát predstavil už ako jedenásťročný. Hoci Haverla spočiatku priťahovala aj hudba, herectvo napokon zvíťazilo. V rokoch 1950 – 1954 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde získal pevné umelecké základy. Po absolvovaní konzervatória svoju hereckú dráhu začal v zájazdovom Dedinskom divadle. Niekoľko rokov účinkoval v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle poézie, aby sa napokon v roku 1967 stal stálym členom súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2015. Počas svojej kariéry vytvoril desiatky výrazných postáv na divadelných doskách, televíznych obrazovkách a vo filmoch. Svoj charakteristický hlas prepožičal desiatkam...
Zobraziť všetky články