Hammarskjöld – Boj za mier. Záber z otváracieho filmu festivalu SCANDI 2025. Foto: Film Europe

Severskí režiséri ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť

Písmo: A- | A+

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Severský film je vo svetovom kontexte rovnako vplyvný ako hudba, literatúra či dizajn a vďačí za to výnimočným režisérskym rukopisom. Noví filmári sa učia z práce takých legiend, ako sú Ingmar Bergman, Lars von Trier či Ruben Östlund a chcú ich napodobniť. Festival SCANDI sa začína už v stredu 22. januára. Potrvá týždeň a ponúkne jedenásť filmov v kinách po celom Slovensku.

Kde je sever

Smerovanie severského filmu aktívne sleduje spoločnosť Film Europe už jedenásť rokov. Aj tento rok vybral tím okolo kreatívneho riaditeľa Dominika Hronca pre filmových divákov na Slovensku to najlepšie, čo severské krajiny aktuálne v kinematografii ponúkajú.

Ponúkaný rýchlokurz prehľadu súčasnej filmovej tvorby z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu vždy podlieha reprezentácii všetkých piatich krajín s dátumom výroby filmu nie starším ako rok.

Dominantnou témou bude tentoraz politika – politika minulosti a súčasnosti, politika politikov a politika bežných ľudí.

„Prehliadku každoročne definujeme podľa aktuálnej ponuky, ktorá musí byť po formálnej a obsahovej stránke čo najrozmanitejšia. Tentoraz to budú prevažne osudy a príbehy politikov podľa skutočných udalostí,“ prízvukuje Dominik Hronec.

Quisling - posledné dni. Foto: Film Europe
Quisling – posledné dni. Foto: Film Europe

Pochopenie napriek svetu

Jeho samého z ponuky najviac oslovilo viacero titulov: príbeh o diplomatickej legende a generálnom tajomníkovi v trileri Hammarskjöld – Boj za mier, životopisná dráma Quisling – posledné dni o národnom zradcovi a premiérovi, vianočný príbeh z Laponska o hrozbe studenej vojny Raketa, dokument o mladých aktivistoch zachraňujúcich biodiverzitu vo filme Vtedy v lese či seriál Hra o moc približujúci krízu a znovuoživenie strany sociálnych demokratov.

Po vzore Severanov by si podľa Hronca aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi, alebo by si mohlo pripomenúť zaprášenú hrdosť filmami o Štefánikovi či Dubčekovi. 

 „Svet sa rýchlo mení, zrýchľuje, nedáva zmysel a aj napriek tomu sa ho snažíme pochopiť, byť jeho súčasťou a niekedy ho aj zmeniť. Práve severské filmy tohtoročnej ponuky ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť. Alebo aj minulosť, z ktorej by sme sa mali všetci poučiť, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Skrátka, upozorňujú nás, prečo je dôležité vysporadúvať sa s prenesenými traumami minulých generácií,“ hovorí Dominik Hronec.

Exportná sila

Severské snímky vníma po francúzskych filmoch ako tie s najsilnejšou exportnou silou. Distributéri si ich kupujú po celom svete, pravidelne sa objavujú na festivaloch v Cannes, Berlíne alebo v Benátkach, získavajú nominácie na Oscary, charakterizujú ich režisérske a herecké mená, ktoré rezonujú v Hollywoode, kde sa točia aj remaky severských filmov.

„Úspešnejší región v pomere cena, výkon a populácia asi ani nepoznám,“ zvažuje Hronec.

Tohtoročným favoritom je preňho romantická sci-fi dráma Večný o nenaplnenom vzťahu na úkor vedeckej kariéry.

Veľmi odporúča aj detektívku Nesmierny ako pokračovanie populárnych literárnych adaptácií Oddelenie Q. Diváci sa môžu tešiť na poctivú nordic noir zápletku s hereckou hviezdou Ulrichom Thomsenom, ktorý bude hosťom festivalu SCANDI v Prahe.

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.
Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Študentským okom

Bratislavský festival doplnia v Kine Film Europe už tradične sprievodné programy v podobe online rozhovorov s tvorcami filmov a okrúhlych stolov v diskusiách s Michalom Havranom.   

O víťazných filmoch tohtoročnej prehliadky bude rozhodovať študentská porota 2. ročníka Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave v zložení Fedor Filippov, Ema Somolányiová a Lucia Vlčeková.

Hodnotiť budú diela v kategóriách Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena.

Kompletný program festivalu si môžete pozrieť TU.

Hammarskjöld – Boj za mier. Foto: Eilm Europe.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články