Hammarskjöld – Boj za mier. Záber z otváracieho filmu festivalu SCANDI 2025. Foto: Film Europe

Severskí režiséri ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť

Písmo: A- | A+

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Severský film je vo svetovom kontexte rovnako vplyvný ako hudba, literatúra či dizajn a vďačí za to výnimočným režisérskym rukopisom. Noví filmári sa učia z práce takých legiend, ako sú Ingmar Bergman, Lars von Trier či Ruben Östlund a chcú ich napodobniť. Festival SCANDI sa začína už v stredu 22. januára. Potrvá týždeň a ponúkne jedenásť filmov v kinách po celom Slovensku.

Kde je sever

Smerovanie severského filmu aktívne sleduje spoločnosť Film Europe už jedenásť rokov. Aj tento rok vybral tím okolo kreatívneho riaditeľa Dominika Hronca pre filmových divákov na Slovensku to najlepšie, čo severské krajiny aktuálne v kinematografii ponúkajú.

Ponúkaný rýchlokurz prehľadu súčasnej filmovej tvorby z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu vždy podlieha reprezentácii všetkých piatich krajín s dátumom výroby filmu nie starším ako rok.

Dominantnou témou bude tentoraz politika – politika minulosti a súčasnosti, politika politikov a politika bežných ľudí.

„Prehliadku každoročne definujeme podľa aktuálnej ponuky, ktorá musí byť po formálnej a obsahovej stránke čo najrozmanitejšia. Tentoraz to budú prevažne osudy a príbehy politikov podľa skutočných udalostí,“ prízvukuje Dominik Hronec.

Quisling - posledné dni. Foto: Film Europe
Quisling – posledné dni. Foto: Film Europe

Pochopenie napriek svetu

Jeho samého z ponuky najviac oslovilo viacero titulov: príbeh o diplomatickej legende a generálnom tajomníkovi v trileri Hammarskjöld – Boj za mier, životopisná dráma Quisling – posledné dni o národnom zradcovi a premiérovi, vianočný príbeh z Laponska o hrozbe studenej vojny Raketa, dokument o mladých aktivistoch zachraňujúcich biodiverzitu vo filme Vtedy v lese či seriál Hra o moc približujúci krízu a znovuoživenie strany sociálnych demokratov.

Po vzore Severanov by si podľa Hronca aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi, alebo by si mohlo pripomenúť zaprášenú hrdosť filmami o Štefánikovi či Dubčekovi. 

 „Svet sa rýchlo mení, zrýchľuje, nedáva zmysel a aj napriek tomu sa ho snažíme pochopiť, byť jeho súčasťou a niekedy ho aj zmeniť. Práve severské filmy tohtoročnej ponuky ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť. Alebo aj minulosť, z ktorej by sme sa mali všetci poučiť, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Skrátka, upozorňujú nás, prečo je dôležité vysporadúvať sa s prenesenými traumami minulých generácií,“ hovorí Dominik Hronec.

Exportná sila

Severské snímky vníma po francúzskych filmoch ako tie s najsilnejšou exportnou silou. Distributéri si ich kupujú po celom svete, pravidelne sa objavujú na festivaloch v Cannes, Berlíne alebo v Benátkach, získavajú nominácie na Oscary, charakterizujú ich režisérske a herecké mená, ktoré rezonujú v Hollywoode, kde sa točia aj remaky severských filmov.

„Úspešnejší región v pomere cena, výkon a populácia asi ani nepoznám,“ zvažuje Hronec.

Tohtoročným favoritom je preňho romantická sci-fi dráma Večný o nenaplnenom vzťahu na úkor vedeckej kariéry.

Veľmi odporúča aj detektívku Nesmierny ako pokračovanie populárnych literárnych adaptácií Oddelenie Q. Diváci sa môžu tešiť na poctivú nordic noir zápletku s hereckou hviezdou Ulrichom Thomsenom, ktorý bude hosťom festivalu SCANDI v Prahe.

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.
Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Študentským okom

Bratislavský festival doplnia v Kine Film Europe už tradične sprievodné programy v podobe online rozhovorov s tvorcami filmov a okrúhlych stolov v diskusiách s Michalom Havranom.   

O víťazných filmoch tohtoročnej prehliadky bude rozhodovať študentská porota 2. ročníka Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave v zložení Fedor Filippov, Ema Somolányiová a Lucia Vlčeková.

Hodnotiť budú diela v kategóriách Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena.

Kompletný program festivalu si môžete pozrieť TU.

Hammarskjöld – Boj za mier. Foto: Eilm Europe.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články