Fotografia z filmu Mimoni a monštrá/Minions & Monsters
Písmo: A- | A+

Réžia: Pierre Coffin
Scenár: Pierre Coffin, Brian Lynch
Hudba: John Powell
V slovenskom znení: Peter Marcin, Miroslava Drinová, Tomáš Horvath, Pavol Topoľský, Pavol Plevčí

Životným poslaním Mimoňov je nájsť toho najväčšieho zloducha pod slnkom a oddane mu slúžiť až do roztrhania tela – väčšinou toho jeho. Mimoni sú totiž magnetom na katastrofy, ktoré dopadnú tragicky výlučne pre ich okolie. S každým šéfom, ktorého nešťastnou náhodou pripravia o život, prichádza pálčivá otázka: „Kde nájsť ďalšieho?“ Počas strastiplnej výpravy za novým lotrom sa ocitnú v Hollywoode, kde svojím neodolateľným štýlom narušia nakrúcanie veľkofilmu. Režisér je našťastie taký vizionár, že v žltých votrelcoch, ktorí sa mu votreli pred kameru, objaví obrovský potenciál.
Tak sa začína „žlto-modrá“ éra Hollywoodu, ktorá trvá presne dovtedy, kým ju Mimoni tradične celú nepokazia a nezničia. Pritom mali tie najlepšie úmysly: chceli nakrútiť film s tými najstrašidelnejšími monštrami na svete. Netušili však, že keď pred kameru pozvú skutočné príšery, bude to problém nielen pre štáb a Hollywood, ale možno aj pre celú planétu – ak ich niekto včas nezastaví.
Mimoni a monštrá sú súčasťou jednej z najúspešnejších filmových sérií súčasnosti. Predchádzajúce dva „mimoňské“ filmy videlo v slovenských kinách 670 tisíc návštevníkov a keď k tomu pripočítame divákov série Ja, zloduch, dostávame sa k ťažko uveriteľnému číslu viac ako milión divákov.

Žáner: animovaný/komédia
Dĺžka: 85 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov
Obsahové deskriptory: –
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 30. 6. 2026

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články