Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Cudzinec. Foto: Filmtopia

tipy z Kina Lumière Persepolis, hity z Art Filmu aj diskusie s tvorcami

Písmo: A- | A+

Kino Lumière aj v septembri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Bohatá oslava narodenín kina

Kino Lumière otvorilo svoje priestory 5. septembra 2011. Tento rok oslavuje svoje 15. narodeniny. Pri tejto príležitosti pre svojich divákov a diváčky pripravilo špeciálny filmový program. Uvedie dva u nás najznámejšie filmy svetoznámeho hongkonského režiséra Wong Kar-waia. Príbeh nenaplneného  milostného vzťahu dvoch osamelých ľudí Stvorení pre lásku (2000) a Chungking Express (1994) o hľadaní blízkosti v anonymnom svete, kde môžu byť dvaja osamelí ľudia od seba vzdialení len jediný krok. Život, dielo a inšpirácie slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy priblíži klasický slovenský film Šiesta veta (1986) Štefana Uhra. Predstavuje Timravu ako samostatnú nezávislú ženu s kritickým postojom voči svetu okolo seba. Kino oslávi narodeniny aj kultovým britským filmom Trainspotting (1996), uvedie ho na želanie divákov na dvoch exkluzívnych projekciách v reštaurovanej verzii s obrazovým rozlíšením 4K.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Chungking Express:. Foto: Block 2 Distribution
Záber z filmu Chungking Express:. Foto: Block 2 Distribution

Persepolis pripomenie tvorbu zosnulej Marjane Satrapi

Na špeciálnej projekcii sa ako súčasť narodenín kina na konci septembra premietne animovaný film Persepolis (2007) v júni zosnulej iránskej režisérky a animátorky Marjane Satrapi a francúzskeho režiséra Vincenta Paronnauda, ocenený Cenou poroty na MFF Cannes. Satrapi v ňom s nadhľadom  opisuje svoje zážitky z detstva a dospievania v Iráne počas islamskej revolúcie, vojny s Irakom i tvrdého politického režimu. Zachytáva aj svoje neskoršie obdobie života vo Viedni. Tam ju rodičia poslali ako štrnásťročnú do francúzskeho lýcea. Satrapi sa pokúšala prispôsobiť liberálnemu západnému svetu vo Viedni, no ako výrazne kritická osobnosť sa necítila doma ani v Iráne, ani vo Viedni. Film prostredníctvom hravej a originálnej čiernobielej animácie zachytáva ľudskú potrebu hľadať si za každých okolností vlastnú cestu a zbavovať sa predsudkov. Vznikol na základe autobiografického komiksu Satrapi. A hoci je jej kresba zjednodušená, čiernobiela a jednoliata, film miestami obsahuje scény, ktoré výtvarným spracovaním pripomínajú motívy perzského umenia.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Persepolis. Foto: Tamasa International
Záber z filmu Persepolis. Foto: Tamasa International

Tri výnimočné filmy z Art Filmu

V septembri sa kino vracia k júnovému 32. medzinárodnému filmovému festivalu Art Film v Košiciach. Uvedie tri festivalové filmy so silnými príbehmi a pozoruhodnými hereckými výkonmi. Cyklus otvorí hraný debut oceňovaného kanadského dokumentaristu Daniela Rohera, napínavý kriminálny triler Ladič (2025). Rozpráva o mladom mužovi, ktorý vďaka mimoriadne citlivému sluchu dokáže „počuť“ mechanizmus trezorov a otvárať ich, no zapletie sa do sveta zločinu. Po boku Lea Woodalla v hlavnej úlohe sa vo filme predstaví aj Dustin Hoffman. Premietne sa aj napínavý francúzsky kriminálny film Jeana-Paula Salomého Prípad Bojarski (2025). Inšpiroval sa skutočným príbehom jedného z najgeniálnejších falšovateľov peňazí 20. storočia s mimoriadnym technickým talentom na výrobu takmer dokonalých bankoviek. Cyklus uzavrie oceňovaná komorná dráma marockej režisérky Maryam Touzani Ulica Malaga (2025). Je citlivou reflexiou staroby, identity a práva rozhodovať o vlastnom živote. V úlohe starnúcej Španielky vo filme exceluje Carmen Maura, múza Pedra Almodóvara. Film získal na vlaňajšom MFF v Benátkach Cenu divákov v sekcii Venice Spotlight a stal sa marockým kandidátom na Oscara.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Prípad Bojarski. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Prípad Bojarski. Foto: IFF Art Film

O tvorcov v kine nebude núdza

V priestoroch kina, kaviarne alebo v kinosálach stretnete filmových tvorcov kedykoľvek. V septembri však viacerí prídu diskutovať o svojich nových filmoch. Diskusia sa bude konať po projekcii romantickej komédie Milovník, nie bojovník (2026) debutujúcej režisérky Martiny Buchelovej. Film, ktorý získal na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch Hlavnú cenu súťažnej sekcie Proxima, prináša príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí objavujú lásku, hľadajú svoje miesto vo svete a snažia sa byť sami sebou. Diskutovať sa bude aj po uvedení nového filmu režiséra Marka Škopa Láska (2026). Jeho hlavnou hrdinkou je tridsaťročná neurologička Anna v podaní herečky Jany Kovalčikovej. Nedostala lásku od svojej matky, tak si ju berie od iných. Keď sa spozná s vážne chorým pacientom s diagnózou ALS a jeho manželkou, fascinuje ju ich vzájomná láska a zásadne jej to zmení život. Diskusia bude aj po projekcii dokumentárneho filmu Neviditeľný Jan Gogola (2026) režiséra Mareka Janičíka. Film predstavuje významného československého filmového dramaturga Jana Gogolu. Počas svojej kariéry ovplyvnil množstvo príbehov. Janičík ako Gogolov študent vychádza z poznania jeho tvorby a pripomína tiež, že profesia dramaturga je neviditeľná, hoci v procese tvorby je prítomný takmer na každom kroku.

Matka a dcéra - Ingrid Timková a Jana Kovalčiková v psychologickej dráme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Artileria
Matka a dcéra – Ingrid Timková a Jana Kovalčiková v psychologickej dráme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Artileria

Filmotéka sa po prázdninách vracia

Aj keď sa v letnom programe príležitostne objaví film pod hlavičkou Filmotéka špeciál, počas letných prázdnin Filmotéka nepremieta. S príchodom septembra sa však dvere študijnej kinosály SFÚ opäť otvárajú. Jej dramaturgovia pozývajú na program nielen pre pamätníkov. Celkom nový, súčasný rozmer archívnym krátkym filmom dáva vďaka zaujímavo zvolenej dramaturgii a erudovanému lektorskému úvodu filmová historička Petra Hanáková. Na každý prvý pondelok v mesiaci pripravuje pravidelný cykus Rezy krátkym filmom. V septembri ponúkne kolekciu dokumentov venovaných Dunaju. Výber filmov ukáže našu najväčšiu a najmocnejšiu rieku v najrôznejších polohách. Ako ničivý živel či užitočnú medzinárodnú dopravnú tepnu, ako zátišie chlapskej meditácie a rybárskej romantiky i ako životný priestor pred-gabčíkovskej biodiverzity. Výber zahŕňa päť filmov od 50. po 80. roky 20. storočia. Je pestrý žánrovo, autorsky i tematicky.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Zátoka, r. Štefan Kamenický (1966). Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Zátoka, r. Štefan Kamenický (1966). Foto: archív SFÚ

Klasiky pripomenú storočnice

Filmotéka uvedie aj filmy pri príležitosti septembrových výročí. Okrem iných pripomenie tri nedožité storočnice. Grécku herečku Irene Papas predstaví v dráme talianskeho režiséra Francesca Rosiho Kronika vopred ohlásenej smrti (1987). Vznikla podľa rovnomennej svetoznámej novely Gabriela Garcíu Márqueza o pomste, tradíciách a mentalite kolumbijského národa. Na tvorbu popredného japonského režiséra a scenáristu Šóheia Imamuru Filmotéka upozorní jeho filmom Balada o Narajame (1983), oceneným Zlatou palmou na MFF Cannes. Film o zákonoch zrodenia a zániku, večného kolobehu prírody, sa odohráva v Japonsku v bližšie neurčenej dobe a rozpráva príbeh ženy, ktorá prijíma svoj údel vyčkať na smrť. Na storočnicu britského režiséra českého pôvodu Karla Reisza Filmotéka upriami pozornosť drámou Francúzova milenka (1981) v hlavných úlohách s Meryl Streep a Jeremym Ironsom. Film hovorí o nerovnej láske dvoch milencov v čase viktoriánskeho Anglicka, ktorých spoločnosť ich odsúdením postupne doviedla až na pokraj skazy.

François Ozon otvára tému francúzskej histórie

Z distribučnej ponuky zaujme najnovší film francúzskej režisérskej legendy Françoisa Ozona Cudzinec (2025), adaptácia rovnomenného románu francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa. Vizuálne pôsobivý čiernobiely film sa odohráva v koloniálnom Alžírsku a sleduje tichého a nenápadného zamestnanca Meursaulta, ktorého život sa zmení po tragickom incidente na pláži. Ozon stvárňuje tohto muža bez emócií, odpojeného od sveta, ktorý ho obklopuje. Dôraz kladie na nesúlad medzi takmer ľahostajným človekom a spoločnosťou, ktorá sa snaží nájsť zmysel v jeho gestách, tichu a absencii emócií. Camusov román sa považuje za nesfilmovateľné dielo. Pre Ozona bolo obrovskou výzvou adaptovať majstrovské dielo, ktoré každý čítal a zinscenoval si ho vo vlastnej hlave. Jeho záujem o túto knihu však prevážil nad obavami a divákom a diváčkam ponúka modernú adaptáciu, ktorá dôsledne reflektuje existenciálny rozmer románu. Zároveň je kritickou interpretáciou francúzskeho kolonializmu v Alžírsku a absurdity ľudskej existencie.

Záber z filmu Cudzinec. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Milovník, nie bojovník

S láskou a empatiou to dokážeme zvládnuť

Keď sa dvom ľuďom pretnú životy, môže to byť presne tá náhoda, z ktorej sa vykľuje láska. Tak sa pretli aj cesty dvoch mladých ľudí Andreja a Miše. Spojili sa nečakane uprostred sveta, ktorý občas vyzerá šialene komplikovane a nedovoľuje prehodiť vlastné bremeno na toho druhého. Na pozadí tragikomédie rozohrala príbeh ľúbostného vzťahu režisérka Martina Buchelová. Jej romantická komédia Milovník, nie bojovník mala svetovú premiéru na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary, kde získala hlavnú cenu v súťaži Proxima. Do slovenských kín vstúpi 17. septembra. Nebudeme zľahčovať Príbeh je zdanlivo jednoduchý. Andrej hľadá pocit domova u svojej starej mamy v paneláku a má tajný plán: bude sa snažiť nerobiť hlúposti, nebude nikam chodiť, bude tráviť čas so staroumamou a najmä neplánuje liezť v opitosti na vysoké stromy, z ktorých potom nedokáže zliezť. Jedného dňa nečakane stretne Mišu a dajú sa do reči. A boj o krehkú lásku sa začína. Režisérka je autorkou námetu aj scenára. V rozprávaní o medziľudských vzťahoch, dospievaní a hľadaní vzájomnej blízkosti kóduje zložité témy osamelosti, rodinných zlyhaní či manipulácie. Pozadie ľúbostnej romantickej komédie ju priťahovalo ako vhodný formát. „Zaľúbenie ani ľúbostný vzťah nevymažú všetky ostatné problémy. Snažili sme sa nezľahčovať a nesplošťovať iné dôležité okolnosti v životoch našich postáv, ktoré romantické nie sú,“ povedala o vzniku filmu v rozhovore pre Filmsk.sk Buchelová.  ...
MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Zobraziť všetky články