Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Cudzinec. Foto: Filmtopia

tipy z Kina Lumière Persepolis, hity z Art Filmu aj diskusie s tvorcami

Písmo: A- | A+

Kino Lumière aj v septembri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Bohatá oslava narodenín kina

Kino Lumière otvorilo svoje priestory 5. septembra 2011. Tento rok oslavuje svoje 15. narodeniny. Pri tejto príležitosti pre svojich divákov a diváčky pripravilo špeciálny filmový program. Uvedie dva u nás najznámejšie filmy svetoznámeho hongkonského režiséra Wong Kar-waia. Príbeh nenaplneného  milostného vzťahu dvoch osamelých ľudí Stvorení pre lásku (2000) a Chungking Express (1994) o hľadaní blízkosti v anonymnom svete, kde môžu byť dvaja osamelí ľudia od seba vzdialení len jediný krok. Život, dielo a inšpirácie slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy priblíži klasický slovenský film Šiesta veta (1986) Štefana Uhra. Predstavuje Timravu ako samostatnú nezávislú ženu s kritickým postojom voči svetu okolo seba. Kino oslávi narodeniny aj kultovým britským filmom Trainspotting (1996), uvedie ho na želanie divákov na dvoch exkluzívnych projekciách v reštaurovanej verzii s obrazovým rozlíšením 4K.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Chungking Express:. Foto: Block 2 Distribution
Záber z filmu Chungking Express:. Foto: Block 2 Distribution

Persepolis pripomenie tvorbu zosnulej Marjane Satrapi

Na špeciálnej projekcii sa ako súčasť narodenín kina na konci septembra premietne animovaný film Persepolis (2007) v júni zosnulej iránskej režisérky a animátorky Marjane Satrapi a francúzskeho režiséra Vincenta Paronnauda, ocenený Cenou poroty na MFF Cannes. Satrapi v ňom s nadhľadom  opisuje svoje zážitky z detstva a dospievania v Iráne počas islamskej revolúcie, vojny s Irakom i tvrdého politického režimu. Zachytáva aj svoje neskoršie obdobie života vo Viedni. Tam ju rodičia poslali ako štrnásťročnú do francúzskeho lýcea. Satrapi sa pokúšala prispôsobiť liberálnemu západnému svetu vo Viedni, no ako výrazne kritická osobnosť sa necítila doma ani v Iráne, ani vo Viedni. Film prostredníctvom hravej a originálnej čiernobielej animácie zachytáva ľudskú potrebu hľadať si za každých okolností vlastnú cestu a zbavovať sa predsudkov. Vznikol na základe autobiografického komiksu Satrapi. A hoci je jej kresba zjednodušená, čiernobiela a jednoliata, film miestami obsahuje scény, ktoré výtvarným spracovaním pripomínajú motívy perzského umenia.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Persepolis. Foto: Tamasa International
Záber z filmu Persepolis. Foto: Tamasa International

Tri výnimočné filmy z Art Filmu

V septembri sa kino vracia k júnovému 32. medzinárodnému filmovému festivalu Art Film v Košiciach. Uvedie tri festivalové filmy so silnými príbehmi a pozoruhodnými hereckými výkonmi. Cyklus otvorí hraný debut oceňovaného kanadského dokumentaristu Daniela Rohera, napínavý kriminálny triler Ladič (2025). Rozpráva o mladom mužovi, ktorý vďaka mimoriadne citlivému sluchu dokáže „počuť“ mechanizmus trezorov a otvárať ich, no zapletie sa do sveta zločinu. Po boku Lea Woodalla v hlavnej úlohe sa vo filme predstaví aj Dustin Hoffman. Premietne sa aj napínavý francúzsky kriminálny film Jeana-Paula Salomého Prípad Bojarski (2025). Inšpiroval sa skutočným príbehom jedného z najgeniálnejších falšovateľov peňazí 20. storočia s mimoriadnym technickým talentom na výrobu takmer dokonalých bankoviek. Cyklus uzavrie oceňovaná komorná dráma marockej režisérky Maryam Touzani Ulica Malaga (2025). Je citlivou reflexiou staroby, identity a práva rozhodovať o vlastnom živote. V úlohe starnúcej Španielky vo filme exceluje Carmen Maura, múza Pedra Almodóvara. Film získal na vlaňajšom MFF v Benátkach Cenu divákov v sekcii Venice Spotlight a stal sa marockým kandidátom na Oscara.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Prípad Bojarski. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Prípad Bojarski. Foto: IFF Art Film

O tvorcov v kine nebude núdza

V priestoroch kina, kaviarne alebo v kinosálach stretnete filmových tvorcov kedykoľvek. V septembri však viacerí prídu diskutovať o svojich nových filmoch. Diskusia sa bude konať po projekcii romantickej komédie Milovník, nie bojovník (2026) debutujúcej režisérky Martiny Buchelovej. Film, ktorý získal na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch Hlavnú cenu súťažnej sekcie Proxima, prináša príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí objavujú lásku, hľadajú svoje miesto vo svete a snažia sa byť sami sebou. Diskutovať sa bude aj po uvedení nového filmu režiséra Marka Škopa Láska (2026). Jeho hlavnou hrdinkou je tridsaťročná neurologička Anna v podaní herečky Jany Kovalčikovej. Nedostala lásku od svojej matky, tak si ju berie od iných. Keď sa spozná s vážne chorým pacientom s diagnózou ALS a jeho manželkou, fascinuje ju ich vzájomná láska a zásadne jej to zmení život. Diskusia bude aj po projekcii dokumentárneho filmu Neviditeľný Jan Gogola (2026) režiséra Mareka Janičíka. Film predstavuje významného československého filmového dramaturga Jana Gogolu. Počas svojej kariéry ovplyvnil množstvo príbehov. Janičík ako Gogolov študent vychádza z poznania jeho tvorby a pripomína tiež, že profesia dramaturga je neviditeľná, hoci v procese tvorby je prítomný takmer na každom kroku.

Matka a dcéra - Ingrid Timková a Jana Kovalčiková v psychologickej dráme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Artileria
Matka a dcéra – Ingrid Timková a Jana Kovalčiková v psychologickej dráme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Artileria

Filmotéka sa po prázdninách vracia

Aj keď sa v letnom programe príležitostne objaví film pod hlavičkou Filmotéka špeciál, počas letných prázdnin Filmotéka nepremieta. S príchodom septembra sa však dvere študijnej kinosály SFÚ opäť otvárajú. Jej dramaturgovia pozývajú na program nielen pre pamätníkov. Celkom nový, súčasný rozmer archívnym krátkym filmom dáva vďaka zaujímavo zvolenej dramaturgii a erudovanému lektorskému úvodu filmová historička Petra Hanáková. Na každý prvý pondelok v mesiaci pripravuje pravidelný cykus Rezy krátkym filmom. V septembri ponúkne kolekciu dokumentov venovaných Dunaju. Výber filmov ukáže našu najväčšiu a najmocnejšiu rieku v najrôznejších polohách. Ako ničivý živel či užitočnú medzinárodnú dopravnú tepnu, ako zátišie chlapskej meditácie a rybárskej romantiky i ako životný priestor pred-gabčíkovskej biodiverzity. Výber zahŕňa päť filmov od 50. po 80. roky 20. storočia. Je pestrý žánrovo, autorsky i tematicky.

Kina Lumière september 2026 Záber z filmu Zátoka, r. Štefan Kamenický (1966). Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Zátoka, r. Štefan Kamenický (1966). Foto: archív SFÚ

Klasiky pripomenú storočnice

Filmotéka uvedie aj filmy pri príležitosti septembrových výročí. Okrem iných pripomenie tri nedožité storočnice. Grécku herečku Irene Papas predstaví v dráme talianskeho režiséra Francesca Rosiho Kronika vopred ohlásenej smrti (1987). Vznikla podľa rovnomennej svetoznámej novely Gabriela Garcíu Márqueza o pomste, tradíciách a mentalite kolumbijského národa. Na tvorbu popredného japonského režiséra a scenáristu Šóheia Imamuru Filmotéka upozorní jeho filmom Balada o Narajame (1983), oceneným Zlatou palmou na MFF Cannes. Film o zákonoch zrodenia a zániku, večného kolobehu prírody, sa odohráva v Japonsku v bližšie neurčenej dobe a rozpráva príbeh ženy, ktorá prijíma svoj údel vyčkať na smrť. Na storočnicu britského režiséra českého pôvodu Karla Reisza Filmotéka upriami pozornosť drámou Francúzova milenka (1981) v hlavných úlohách s Meryl Streep a Jeremym Ironsom. Film hovorí o nerovnej láske dvoch milencov v čase viktoriánskeho Anglicka, ktorých spoločnosť ich odsúdením postupne doviedla až na pokraj skazy.

François Ozon otvára tému francúzskej histórie

Z distribučnej ponuky zaujme najnovší film francúzskej režisérskej legendy Françoisa Ozona Cudzinec (2025), adaptácia rovnomenného románu francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa. Vizuálne pôsobivý čiernobiely film sa odohráva v koloniálnom Alžírsku a sleduje tichého a nenápadného zamestnanca Meursaulta, ktorého život sa zmení po tragickom incidente na pláži. Ozon stvárňuje tohto muža bez emócií, odpojeného od sveta, ktorý ho obklopuje. Dôraz kladie na nesúlad medzi takmer ľahostajným človekom a spoločnosťou, ktorá sa snaží nájsť zmysel v jeho gestách, tichu a absencii emócií. Camusov román sa považuje za nesfilmovateľné dielo. Pre Ozona bolo obrovskou výzvou adaptovať majstrovské dielo, ktoré každý čítal a zinscenoval si ho vo vlastnej hlave. Jeho záujem o túto knihu však prevážil nad obavami a divákom a diváčkam ponúka modernú adaptáciu, ktorá dôsledne reflektuje existenciálny rozmer románu. Zároveň je kritickou interpretáciou francúzskeho kolonializmu v Alžírsku a absurdity ľudskej existencie.

Záber z filmu Cudzinec. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články