Kino Lumière aj v novembri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Rôzne podoby írskeho filmu

Kino ako miesto filmových podujatí ponúkne počas posledných dvoch mesiacov roka prehliadku írskej kinematografie. Tá prostredníctvom štyroch filmov predstaví rôzne podoby tamojšej tvorby. Medzinárodne úspešný animovaný film Pieseň mora (2014) známeho írskeho režiséra a animátora Tomma Moora, ocenený Európskou filmovou cenou pre najlepší animovaný film, uvítajú deti aj rodičia. Film približuje svet keltských mýtov a zároveň veľmi citlivo rozpráva o sile materskej a súrodeneckej lásky. V čase distribúcie v slovenských kinách sa tešil mimoriadnej obľube.  

Životopisná dráma Neila Jordana Michael Collins (1996) zobrazuje Írsko v mimoriadne búrlivom období roku 1920, keď po rokoch britskej nadvlády silnela túžba Írov po samostatnosti a národnej suverenite. Ústrednou postavou tohto boja bol írsky revolucionár Michael Collins (v presvedčivom hereckom podaní Liama Neesona), ktorý sa zúčastnil neúspešného veľkonočného povstania a po prepustení z väzenia sa stal hlavným stratégom novovznikajúcej Írskej republikánskej armády (IRA). Na začiatku decembra sa premietne zatiaľ posledný Moorov animovaný film Vlkochodci (2020) a kriminálna komédia jedného z najúspešnejších írskych filmových tvorcov Johna Michaela McDonagha Pomáhať a chrániť (2011).

Mesiac slávnostných uvedení tvorcami

Na jeseň prichádza do kín mnoho slovenských a koprodukčných filmov. Viaceré z nich majú naplánované slovenské premiéry v Kine Lumière, čo v praxi znamená, že v jeho priestoroch bude možné stretnúť aj ich filmových tvorcov. Dokument o svojom zosnulom otcovi, uznávanom japonológovi a kaligrafovi Petrovi Geislerovi Dve deci tušu nakrútila jeho dcéra Ester Geislerová a produkovala dcéra Aňa Geislerová. Obe sestry uviedli film v kine osobne, takisto ako tvorcovia drámy Mesto otcov Zdeňka Tyca. Slávnostnej premiéry časozberného dokumentu o jednej z najvýraznejších osobností českej hudobnej scény Bára Basiková, ktorý v rozmedzí päťdesiatich rokov sleduje profesijnú dráhu speváčky a hudobníčky i osobnú cestu ženy a matky, sa 16. 11. zúčastnia protagonistka Basiková aj režisérka – dokumentaristka Helena Třeštíková. A svoj filmy prídu do Kina Lumière slávnostne uviesť 9. 11. aj tvorcovia mysteriózneho filmu Wirbel Tomáša Hubáčka.

Fotografia ako téma krátkeho filmu

Pravidelný cyklus Filmotéky Kina Lumière Rezy krátkym filmom zostavila jeho kurátorka, filmová teoretička a kunsthistorička Petra Hanáková v novembri v nadväznosti na práve prebiehajúci Mesiac fotografie v Bratislave. Fotografiu ako tému poňala v relatívne širokom slova zmysle. „Bude reč o fotografii, fotografovaní, fotografoch i fotografkách a implicitne aj o tom, ako fotografia filtruje naše vnímanie sveta (v zmysle lens culture),“ predstavuje výber siedmich filmov Hanáková.

Dokument Otakara Krivánka Fotografia (1965) približuje komunálny fotoateliér a spôsoby, ako sa v polovici 60. rokov fotili deti, mladí boomeri alebo čerství mladomanželia. Medailón Martina Slivku Fotografie Pavla Socháňa (1989) okrem Socháňových „historických“ fotografií ukazuje, ako ich malebné zátišia zmenila socialistická výstavba. Film Ladislava Kudelku Ten život odvial čas (1972) hovorí o modernistickom hnutí sociofoto, teda o politickom geste fotografie/fotografovania. V kolekcii je aj farebná reklama Kazimíra Barlíka na stereo-fotoaparát Stereo – Mikroma (1961). Pozdrav z Tatier (1985) od Heleny Slavíkovej-Rabarovej je kritickým apelom na fotografické „konzumovanie“ Vysokých Tatier. A liberálne 60. roky reprezentujú fotoportrét mladého Pavla Hudeca-Ahasvera od režiséra Juliusa Matulu Som prekliaty fotograf (1969) a klasická snímka Dušana Trančíka Fotografovanie obyvateľov domu (1968).

Slovenská filmová klasika

Až tri digitálne reštaurované diela zo zbierok SFÚ uvedie tento mesiac cyklus Filmotéky Reštaurovaná slovenská klasika. Dokumentárny film Jána Piroha Kangchenjunga (1981) prináša dramatické svedectvo o výstupe štvrtej československej horolezeckej výpravy na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m.). Premietne sa spolu s predfilmom Teplota vzduchu 50 °C vlhkosť 97 % (1981). Približuje československého obchodného zástupcu v Indii Josefa Ládra a jeho pohľad na súdobú indickú spoločnosť. Film vznikol počas zdržania československej expedície horolezcov na spomínanú horu v roku 1981. V dobovej distribúcii sa takisto premietal pred filmom Kangchenjunga (1981). Ide o výnimočnú projekciu filmu, ktorý je málokedy možné vidieť.

Cyklus v novembri uvedie premietne aj tragikomédiu Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) o ľuďoch z periférie. Hanák ich zobrazuje bez prikrášlenia, ale zato s veľkým porozumením. Film, ktorý sa kvôli absurdnému ideologickému zákazu dostal do kín až o deväť rokov po nakrútení, päť mesiacov pred pádom komunistického režimu, získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu na MFF v Berlíne v roku 1989. Cyklus uzavrie filmová balada Eduarda Grečnera o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti Drak sa vracia (1967). Vznikla podľa rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka. Všetky filmy digitálne reštauroval SFÚ na svojom digitalizačnom pracovisku.

Oslava Nežnej revolúcie a významné výročia

Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov (mnohé z nich dovtedy neboli nikdy verejne uvedené), autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny vypovedá o vzťahu občana a totalitnej moci v druhej polovici minulého storočia. Jeho medzinárodná premiéra sa uskutočnila na MFDF v Nyone 1996, snímka získala ocenenia na festivaloch v Karlových Varoch, San Franciscu a Jamagate. Snímku digitálne reštaurovali v SFÚ. Slovenským producentom filmu bol Marian Urban. Film bude uvedený aj pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín spolu s portrétom GEN – Marian Urban (2026) v réžii Juraja Nvotu. Úvodné slovo večera bude mať dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová.

Pri príležitosti 80. výročia narodenia Dušana Trančíka kino uvedie jeho celovečernú hranú snímku Iná láska (1985) o morálnom rozklade spoločnosti. Tvorcom sa podarilo zájsť najďalej, ako sa dalo v normalizačnom období 80. rokov. Vedenie kolibských ateliérov film neschválilo a kategoricky požadovalo úpravu, aby film neskočil vraždou. To sa odohralo na jar, ale už na jeseň toho roku bol film prijatý ako príklad „perestrojky“, ktorá sa úspešne vyrovnáva s prešľapmi pokrivenej minulosti. To isté vedenie kolibských ateliérov ho uvoľnilo na uvedenie na filmových festivaloch v San Reme, Bergame a Trutnove.

Pred filmom sa bude premietať dokument Fotografovanie obyvateľov domu (1968). Získal hlavnú cenu v kategórii experimentálnych a hraných filmov na 10. dňoch krátkeho filmu Karlove Vary i ocenenia Igric a Trilobit, hoci po krátkom uvedení putoval na dvadsať rokov do trezoru. Cenzorom prekážala záverečná replika majiteľa domu, ktorý ďakoval socializmu za všetko, čo sám vybudoval holými rukami. Večer uvedie režisér Martin Šulík.

Nadčasový Kieślowski vo filme o zabíjaní

V programe Filmotéky tento mesiac figuruje aj jeden z filmov slávneho projektu poľského režiséra Krzysztofa Kieślowského Dekalog, inšpirovaného Desatorom prikázaní. Téma jeho snímky Krátky film o zabíjaní (1987) je nadčasová a ešte aj dnes môže byť príspevkom do diskusie o treste smrti. Zaznamenáva chladnú premyslenú vraždu bez motívu i rovnako chladnú, premyslenú a absurdnú popravu ako trest. Kieślowski sa tak zamýšľa, či zákon, ktorý zakazuje zabíjať, zároveň môže sám zabíjať.

Vo filme prostredníctvom paralelnej montáže sledujeme troch neznámych ľudí, ktorých cesty sa v jeden deň náhodou pretnú: nesympatického taxikára, nevrlého mladíka a optimistického čerstvého advokáta. V niekoľkých okamihoch sa z nich stanú obeť, vrah a obhajca. Kieślowski, ktorý začínal ako autor dokumentárnych filmov, používa drsný naturalizmus a diváka nešetrí. Násilnícky spôsob rozprávania podporuje aj depresívne zelené tónovanie bezútešného obrazu, ktorého nevľúdnosť dávkuje naliehavý strih. Film mal premiéru na MFF v Cannes, kde získal Zvláštnu cenu poroty. Ocenený bol aj Európskou filmovou cenou ako najlepší film roka 1988.