Záber z filmu Animale. Foto: Film Europe

Týždeň francúzskeho filmu v kinách po celom Slovensku

Písmo: A- | A+

Už desiatykrát sa na Slovensku uskutoční prehliadka francúzskeho filmu Crème de la Crème. Jubilejný ročník sa bude konať od 28. mája do 4. júna 2025 v 43 kinách v 34 slovenských mestách. Aj tento rok ponúkne výber toho najzaujímavejšieho zo súčasnej i klasickej francúzskej kinematografie. Prehliadku slávnostne otvorí životopisná dráma Bolero, za osobnej účasti režisérky Anne Fontaine, 28. mája v bratislavskom Cinema City Eurovea.

Výber filmov prepája historické výročia s aktuálnymi témami – pri príležitosti 150. výročia narodenia skladateľa Ravela uvedie prehliadka film Bolero, 130 rokov od prvej verejnej platenej projekcie si pripomenie zlatý vek kinematografie pokračovaním filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje a kultová Nenávisť sa vracia na plátna pri príležitosti 30. výročia svojej svetovej premiéry.

Crème de la Crème uvedie 6 premiérových snímok a 2 reprízy. Medzi tohtoročnými premiérami sa nachádza životopisná dráma Bolero, ktorá publikum prenesie do Paríža dvadsiatych rokov minulého storočia. Choreografka Ida Rubinsteinová osloví francúzskeho skladateľa Mauricea Ravela, aby zložil hudbu k baletu. Ravel však prežíva tvorivú krízu a nie je schopný napísať vôbec nič. No pri oživovaní spomienok a konfrontácii so starými láskami a zlyhaniami vdýchne život svojmu najväčšiemu dielu – slávnemu Boleru. Oceňovaná režisérka Anne Fontaine, ktorá za týmto filmom stojí, osobne zavíta na Slovensko. Po projekcii filmu Bolero 29. 5. o 18. h bude diskusia, počas ktorej budú mať návštevníci jedinečnú príležitosť položiť otázky samotnej režisérke.

Záber z filmu Bolero. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bolero. Foto: Film Europe

Súčasnú mládež predstavuje film Cudzí jazyk. Rozpráva príbeh 17-ročnej Fanny z Francúzska, ktorá odchádza do Nemecka na jazykový pobyt. V Lipsku sa stretáva so svojou kamarátkou na dopisovanie Lenou, ktorá sa túži politicky angažovať. Aby na Lenu zapôsobila, Fanny si vymyslí inú verziu vlastného života, no rýchlo zistí, že sa ocitla v pasci svojich klamstiev. Oceňovaná režisérka Claire Burger ponúka príbeh o mladých ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto vo svete a čelia nepríjemnej realite, že niektoré cesty nás môžu doviesť ďaleko od našich skutočných túžob.

Dekadentný film Božská Sarah Bernhardt sa odohráva v Paríži roku 1896, kde žije pravá javisková diva, farebnejšia ako sám život – Sarah Bernhardtová. Ako mecenáška Alfonsa Muchu, priateľka Victora Huga a „malá hviezda“ Alexandra Dumasa milovala vypäté scény a šokovala svet pohrebom svojej jašterice. Guillaume Nicloux prináša oslnivú kroniku herečky-chameleónky, ktorá definovala jednu generáciu, v hlavnej úlohe so Sandrine Kiberlain.

Historická dráma Potopa režiséra Gianlucu Jodiceho prináša príbeh Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Namiesto okázalých večierkov, kráľovskej dekadencie a nádhery Versailles však publikum nahliadne do ponurého sveta, kde sú zosadení monarchovia zbavení moci i postavenia a čakajú na svoj – dnes už známy – osud. V hlavných úlohách sa predstavia Guillaume Canet a Mélanie Laurent ako izolovaný, zraniteľný a väznený kráľovský pár.

Záber z filmu Potopa. Foto: Film Europe
Záber z filmu Potopa. Foto: Film Europe

Film Animale sa odohráva v oblasti Camargue na juhu Francúzska, známom tradičnými býčími zápasmi. Dvadsaťdvaročná Nejma, obklopená mužmi, tvrdo trénuje, aby si splnila sen stať sa toreádorkou. Keď komunitou otrasie správa o besniacom býkovi na úteku, ktorý vraždí mladých mužov, snímka sa mení na drámu o boji medzi osobnými ambíciami a zakorenenými rodovými rolami. Režisérka Emma Benestanová stavia do kontrastu ženskú silu s tradičnou maskulinitou.

Dokument Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje odhaľuje ďalších sto starostlivo zreštaurovaných filmov z dielne bratov Lumièrovcov. Prináša hlbší pohľad na technologické počiatky kinematografie, jej význam a trvalý vplyv. Film koncipoval Thierry Frémaux, ktorý zároveň diváka sprevádza ako rozprávač, pričom soundtrack čerpá z hudby Gabriela Faurého, súčasníka bratov Lumièrovcov.

Obnovená premiéra filmu Zjavenie priblíži príbeh Jacquesa, investigatívneho novinára, ktorého najme Vatikán na vyšetrovanie údajných mariánskych zjavení v malej francúzskej dedine. Stretáva mladú Annu, ktorá tvrdí, že Pannu Máriu videla na vlastné oči. Film inšpirovaný príbehom svätej Bernadety z Lúrd nakrútil režisér Xavier Giannoli a do hlavnej úlohy obsadil Vincenta Lindona.

Súčasťou programu bude aj repríza kultového filmu Nenávisť režiséra Mathieua Kassovitza, odvážny, znepokojivý a vizuálne výbušný pohľad na parížske predmestie. Príbeh sleduje 24 hodín zo života troch mladých mužov – Vinza, Huberta a Saïda – ktorí sa snažia prežiť v nebezpečnom prostredí plnom násilia a rasizmu. Film, ktorý stále rezonuje s aktuálnymi spoločenskými témami, získal množstvo ocenení vrátane Césara za najlepší debut a ceny za réžiu na festivale v Cannes.

Diváci si navyše budú môcť vo vybraných kinách vychutnať aj čarovný animovaný krátky film Ahoj leto od talentovaných tvorcov Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej. Táto milá komédia pre deti i dospelých vznikla v slovensko-česko-francúzskej koprodukcii a kombinuje objektovú stop-motion animáciu s kreslenou. Snímka si odniesla cenu Prix Jeune Public za najlepší detský film na prestížnom festivale animovaných filmov v Annecy.

Uvádzané filmy bude hodnotiť porota zložená z piatich študentiek z francúzskej sekcie Katedry romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tie udelia ceny v štyroch kategóriách: Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena poroty.

Diváci sa môžu tešiť aj na bohatý sprievodný program. Súčasťou prehliadky budú rôznorodé sprievodné podujatia v podobe odborných úvodov, diskusie so zahraničnými tvorcami, cestovateľského kina a chýbať nebude ani Okrúhly stôl Michala Havrana. Prehliadku organizuje distribučná spoločnosť Film Europe.

Zoznam zapojených kín a premietacie časy: Kiná (Ozveny festivalových filmov budú prebiehať v regiónoch počas celého júna.)

Autor:

Záber z filmu Animale. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články