Záber z filmu Animale. Foto: Film Europe

Týždeň francúzskeho filmu v kinách po celom Slovensku

Písmo: A- | A+

Už desiatykrát sa na Slovensku uskutoční prehliadka francúzskeho filmu Crème de la Crème. Jubilejný ročník sa bude konať od 28. mája do 4. júna 2025 v 43 kinách v 34 slovenských mestách. Aj tento rok ponúkne výber toho najzaujímavejšieho zo súčasnej i klasickej francúzskej kinematografie. Prehliadku slávnostne otvorí životopisná dráma Bolero, za osobnej účasti režisérky Anne Fontaine, 28. mája v bratislavskom Cinema City Eurovea.

Výber filmov prepája historické výročia s aktuálnymi témami – pri príležitosti 150. výročia narodenia skladateľa Ravela uvedie prehliadka film Bolero, 130 rokov od prvej verejnej platenej projekcie si pripomenie zlatý vek kinematografie pokračovaním filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje a kultová Nenávisť sa vracia na plátna pri príležitosti 30. výročia svojej svetovej premiéry.

Crème de la Crème uvedie 6 premiérových snímok a 2 reprízy. Medzi tohtoročnými premiérami sa nachádza životopisná dráma Bolero, ktorá publikum prenesie do Paríža dvadsiatych rokov minulého storočia. Choreografka Ida Rubinsteinová osloví francúzskeho skladateľa Mauricea Ravela, aby zložil hudbu k baletu. Ravel však prežíva tvorivú krízu a nie je schopný napísať vôbec nič. No pri oživovaní spomienok a konfrontácii so starými láskami a zlyhaniami vdýchne život svojmu najväčšiemu dielu – slávnemu Boleru. Oceňovaná režisérka Anne Fontaine, ktorá za týmto filmom stojí, osobne zavíta na Slovensko. Po projekcii filmu Bolero 29. 5. o 18. h bude diskusia, počas ktorej budú mať návštevníci jedinečnú príležitosť položiť otázky samotnej režisérke.

Záber z filmu Bolero. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bolero. Foto: Film Europe

Súčasnú mládež predstavuje film Cudzí jazyk. Rozpráva príbeh 17-ročnej Fanny z Francúzska, ktorá odchádza do Nemecka na jazykový pobyt. V Lipsku sa stretáva so svojou kamarátkou na dopisovanie Lenou, ktorá sa túži politicky angažovať. Aby na Lenu zapôsobila, Fanny si vymyslí inú verziu vlastného života, no rýchlo zistí, že sa ocitla v pasci svojich klamstiev. Oceňovaná režisérka Claire Burger ponúka príbeh o mladých ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto vo svete a čelia nepríjemnej realite, že niektoré cesty nás môžu doviesť ďaleko od našich skutočných túžob.

Dekadentný film Božská Sarah Bernhardt sa odohráva v Paríži roku 1896, kde žije pravá javisková diva, farebnejšia ako sám život – Sarah Bernhardtová. Ako mecenáška Alfonsa Muchu, priateľka Victora Huga a „malá hviezda“ Alexandra Dumasa milovala vypäté scény a šokovala svet pohrebom svojej jašterice. Guillaume Nicloux prináša oslnivú kroniku herečky-chameleónky, ktorá definovala jednu generáciu, v hlavnej úlohe so Sandrine Kiberlain.

Historická dráma Potopa režiséra Gianlucu Jodiceho prináša príbeh Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Namiesto okázalých večierkov, kráľovskej dekadencie a nádhery Versailles však publikum nahliadne do ponurého sveta, kde sú zosadení monarchovia zbavení moci i postavenia a čakajú na svoj – dnes už známy – osud. V hlavných úlohách sa predstavia Guillaume Canet a Mélanie Laurent ako izolovaný, zraniteľný a väznený kráľovský pár.

Záber z filmu Potopa. Foto: Film Europe
Záber z filmu Potopa. Foto: Film Europe

Film Animale sa odohráva v oblasti Camargue na juhu Francúzska, známom tradičnými býčími zápasmi. Dvadsaťdvaročná Nejma, obklopená mužmi, tvrdo trénuje, aby si splnila sen stať sa toreádorkou. Keď komunitou otrasie správa o besniacom býkovi na úteku, ktorý vraždí mladých mužov, snímka sa mení na drámu o boji medzi osobnými ambíciami a zakorenenými rodovými rolami. Režisérka Emma Benestanová stavia do kontrastu ženskú silu s tradičnou maskulinitou.

Dokument Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje odhaľuje ďalších sto starostlivo zreštaurovaných filmov z dielne bratov Lumièrovcov. Prináša hlbší pohľad na technologické počiatky kinematografie, jej význam a trvalý vplyv. Film koncipoval Thierry Frémaux, ktorý zároveň diváka sprevádza ako rozprávač, pričom soundtrack čerpá z hudby Gabriela Faurého, súčasníka bratov Lumièrovcov.

Obnovená premiéra filmu Zjavenie priblíži príbeh Jacquesa, investigatívneho novinára, ktorého najme Vatikán na vyšetrovanie údajných mariánskych zjavení v malej francúzskej dedine. Stretáva mladú Annu, ktorá tvrdí, že Pannu Máriu videla na vlastné oči. Film inšpirovaný príbehom svätej Bernadety z Lúrd nakrútil režisér Xavier Giannoli a do hlavnej úlohy obsadil Vincenta Lindona.

Súčasťou programu bude aj repríza kultového filmu Nenávisť režiséra Mathieua Kassovitza, odvážny, znepokojivý a vizuálne výbušný pohľad na parížske predmestie. Príbeh sleduje 24 hodín zo života troch mladých mužov – Vinza, Huberta a Saïda – ktorí sa snažia prežiť v nebezpečnom prostredí plnom násilia a rasizmu. Film, ktorý stále rezonuje s aktuálnymi spoločenskými témami, získal množstvo ocenení vrátane Césara za najlepší debut a ceny za réžiu na festivale v Cannes.

Diváci si navyše budú môcť vo vybraných kinách vychutnať aj čarovný animovaný krátky film Ahoj leto od talentovaných tvorcov Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej. Táto milá komédia pre deti i dospelých vznikla v slovensko-česko-francúzskej koprodukcii a kombinuje objektovú stop-motion animáciu s kreslenou. Snímka si odniesla cenu Prix Jeune Public za najlepší detský film na prestížnom festivale animovaných filmov v Annecy.

Uvádzané filmy bude hodnotiť porota zložená z piatich študentiek z francúzskej sekcie Katedry romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tie udelia ceny v štyroch kategóriách: Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena poroty.

Diváci sa môžu tešiť aj na bohatý sprievodný program. Súčasťou prehliadky budú rôznorodé sprievodné podujatia v podobe odborných úvodov, diskusie so zahraničnými tvorcami, cestovateľského kina a chýbať nebude ani Okrúhly stôl Michala Havrana. Prehliadku organizuje distribučná spoločnosť Film Europe.

Zoznam zapojených kín a premietacie časy: Kiná (Ozveny festivalových filmov budú prebiehať v regiónoch počas celého júna.)

Autor:

Záber z filmu Animale. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články