recenzia Letopis Cinematik víťazi Fotografia z filmu Letopis
Písmo: A- | A+

Jubilejný 20. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik pozná víťazov. Vyhlásili ich 14. septembra v piešťanskom Dome umenia. Festival trvá do pondelka, keď opäť premietne aj víťazné filmy. Pribudne k nim ešte víťaz diváckej súťaže.  

Hlavnú cenu súťažnej sekcie Meeting Point Europe získala na Cinematiku nemecká historická mozaika Pohľad do slnka. Režisérka Mascha Schilinski v nej zaznamenáva príbehy štvorice dievčat, ktoré vyrastajú na rovnakom mieste v priebehu jedného storočia. „Od začiatku mi bolo jasné, že Pohľad do Slnka je okrem iného film o samotnom akte spomínania, o tom, ako fungujú vnímanie a pamäť,“ povedala režisérka filmu. Otvára rôzne otázky – napríklad, či existuje prenos traumy medzi generáciami. Pohľad do slnka mal premiéru na filmovom festivale v Cannes. Získal tam Cenu poroty. Na Cinematiku o jeho víťazstve rozhodol panel 14 filmových kritičiek a kritikov z rôznych európskych krajín. Pohľad do slnka príde do slovenských kín v novembri vďaka distribučnej spoločnosti Filmtopia.

Cinematik víťazi Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia
Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia

Výzva k spomaleniu

Hlavnú Cenu Literárneho fondu v súťažnej sekcii domácich filmov Cinematik.doc získal dokumentárny film Martina Kollara Letopis. „Porota ocenila film, ktorý s výnimočnou vizuálnou citlivosťou vyzýva k spomaleniu a ukazuje, ako sústredená observácia umožňuje odhaliť jemné väzby medzi absurditou každodenného života a širšími spoločenskými štruktúrami. S plnou dôverou v interpretačnú slobodu publika vznikol výstižný portrét slovenskej spoločnosti založený nie na senzácii, ale na trpezlivom pozorovaní banálnych civilizačných mechanizmov a prepojení umelého a prírodného sveta,“ vyjadrila sa porota. Tento rok ju tvorili česká herečka a umelkyňa Ester Geislerová, kurátorka a projektová manažérka Daniela Hanusová pôsobiaca v rámci platformy DAFilms.com či festivalu ART*VR a režisér Daniel Rihák. Letopis príde do kín vo štvrtok 18. septembra. Distribuuje ho spoločnosť Film Expanded,

Štylizovať bez straty autentickosti

Cenu primátora mesta Piešťany udelili dokumentu Mira Rema Raději zešílet v divočině. „Porota ocenila mimoriadne slobodnú, hravú a nápaditú filmovú reč, ktorá ako na húsenkovej dráhe emócií predstavuje svet dvojčiat žijúcich mimo civilizácie v celej ich poézii, próze, jemnom snívaní, ale aj drsnej surovosti. Odvážna chuť experimentovať, obohacovať rozprávanie štylizáciou a pritom nestratiť autentickosť svojich postáv umožňuje precítiť život bratov ako večný zápas medzi slobodným duchom človeka a krutou realitou života.“ Remova snímka príde do slovenských kín 2. októbra, distribuuje ju spoločnosť Film Expanded. Raději zešílet v divočině ešte predtým uvedie 19. septembra bratislavské Kino Lumière v exkluzívnej predpremiére. Po projekcii bude nasledovať diskusia s Mirom Remom.

Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Autor:

Záber z filmu Letopis. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články