recenzia Letopis Cinematik víťazi Fotografia z filmu Letopis
Písmo: A- | A+

Jubilejný 20. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik pozná víťazov. Vyhlásili ich 14. septembra v piešťanskom Dome umenia. Festival trvá do pondelka, keď opäť premietne aj víťazné filmy. Pribudne k nim ešte víťaz diváckej súťaže.  

Hlavnú cenu súťažnej sekcie Meeting Point Europe získala na Cinematiku nemecká historická mozaika Pohľad do slnka. Režisérka Mascha Schilinski v nej zaznamenáva príbehy štvorice dievčat, ktoré vyrastajú na rovnakom mieste v priebehu jedného storočia. „Od začiatku mi bolo jasné, že Pohľad do Slnka je okrem iného film o samotnom akte spomínania, o tom, ako fungujú vnímanie a pamäť,“ povedala režisérka filmu. Otvára rôzne otázky – napríklad, či existuje prenos traumy medzi generáciami. Pohľad do slnka mal premiéru na filmovom festivale v Cannes. Získal tam Cenu poroty. Na Cinematiku o jeho víťazstve rozhodol panel 14 filmových kritičiek a kritikov z rôznych európskych krajín. Pohľad do slnka príde do slovenských kín v novembri vďaka distribučnej spoločnosti Filmtopia.

Cinematik víťazi Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia
Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia

Výzva k spomaleniu

Hlavnú Cenu Literárneho fondu v súťažnej sekcii domácich filmov Cinematik.doc získal dokumentárny film Martina Kollara Letopis. „Porota ocenila film, ktorý s výnimočnou vizuálnou citlivosťou vyzýva k spomaleniu a ukazuje, ako sústredená observácia umožňuje odhaliť jemné väzby medzi absurditou každodenného života a širšími spoločenskými štruktúrami. S plnou dôverou v interpretačnú slobodu publika vznikol výstižný portrét slovenskej spoločnosti založený nie na senzácii, ale na trpezlivom pozorovaní banálnych civilizačných mechanizmov a prepojení umelého a prírodného sveta,“ vyjadrila sa porota. Tento rok ju tvorili česká herečka a umelkyňa Ester Geislerová, kurátorka a projektová manažérka Daniela Hanusová pôsobiaca v rámci platformy DAFilms.com či festivalu ART*VR a režisér Daniel Rihák. Letopis príde do kín vo štvrtok 18. septembra. Distribuuje ho spoločnosť Film Expanded,

Štylizovať bez straty autentickosti

Cenu primátora mesta Piešťany udelili dokumentu Mira Rema Raději zešílet v divočině. „Porota ocenila mimoriadne slobodnú, hravú a nápaditú filmovú reč, ktorá ako na húsenkovej dráhe emócií predstavuje svet dvojčiat žijúcich mimo civilizácie v celej ich poézii, próze, jemnom snívaní, ale aj drsnej surovosti. Odvážna chuť experimentovať, obohacovať rozprávanie štylizáciou a pritom nestratiť autentickosť svojich postáv umožňuje precítiť život bratov ako večný zápas medzi slobodným duchom človeka a krutou realitou života.“ Remova snímka príde do slovenských kín 2. októbra, distribuuje ju spoločnosť Film Expanded. Raději zešílet v divočině ešte predtým uvedie 19. septembra bratislavské Kino Lumière v exkluzívnej predpremiére. Po projekcii bude nasledovať diskusia s Mirom Remom.

Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Autor:

Záber z filmu Letopis. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články