Juraj Nvota a Gina Bellma vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka a s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Písmo: A- | A+

Skladateľ famóznej filmovej hudby oslavuje jubileum.

Vladimír Godár (1956) je autorom významných sólových, komorných, orchestrálnych a vokálno-inštrumentálnych diel. Jeho nahrávka Mater (2006), vydaná prestížnym vydavateľstvom ECM, zaznamenala výrazný medzinárodný ohlas. V marci oslávi jeden z najdôležitejších slovenských hudobných skladateľov 70 rokov. Okrem festivalu Konvergencie, ktorý mu venuje pri tejto príležitosti koncert, si ho pripomenú aj filmoví diváci v kine. V Bratislave premietnu výber filmov s jeho hudbou, ktoré predstavujú jedinečný prínos tohto skladateľa do československej kinematografie.

Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: archív SFÚ/Martin Kollár

Hold hudobnej intimite

Prehliadka filmov s názvom Vladimír Godár v kine vzdáva hold jednej z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry štyrmi filmami. Tri z nich sa počas marca budú premietať v Kine Lumière: Všetko, čo mám rád, Záhrada a Krajinka (posledný v novom režisérskom zostrihu), vždy v pondelok o 19.15. Pre detské publikum je 21. marca pripravený animovaný Jurošík. V novom bratislavskom butikovom kine Edison Filmhub bude premietanie dokumentu Hudobníci: Vladimír Godár spojené s diskusiou s Vladimírom Godárom a hudobníkom Jozefom Luptákom.

Godár dlhodobo spolupracuje s režisérom Martinom Šulíkom, pre ktorého od študentského filmu Staccato (1986) skomponoval hudbu k mnohým dielam. „Hudba dostáva diváka do vnútra postáv. Film stmeľuje, zintímňuje, vnáša doň emócie a spresňuje aj jeho žáner,“ hovorí o Godárovej hudbe režisér Martin Šulík. V ich spoluprácach hudba citlivo prehlbuje vnútorný svet postáv a spoluvytvára nezameniteľnú atmosféru filmu.

Záber z filmu Krajinkarežiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Krajinka režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Nielen skladateľ

Vladimír Godár pochádza z Bratislavy, kde študoval klavír a hudobnú kompozíciu na konzervatóriu a neskôr skladbu na VŠMU. Okrem komponovania pôsobí ako teoretik, redaktor, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg a organizátor kultúrneho života. Za hudbu k snímke Krajinka mu udelili prestížne ocenenie Georges Delerue Award.

Štyrikrát bol nominovaný na Českého leva, ktorého si odniesol za hudbu k filmom Slnečný štát (r. Martin Šulík) a Návrat idiota (r. Saša Gedeon). Na Národnú filmovú cenu Slnko v sieti bol nominovaný päťkrát a získal ju za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník. V roku 2021 sa stal držiteľom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Autor:

Juraj Nvota a Gina Bellman vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články