Juraj Nvota a Gina Bellma vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka a s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Písmo: A- | A+

Skladateľ famóznej filmovej hudby oslavuje jubileum.

Vladimír Godár (1956) je autorom významných sólových, komorných, orchestrálnych a vokálno-inštrumentálnych diel. Jeho nahrávka Mater (2006), vydaná prestížnym vydavateľstvom ECM, zaznamenala výrazný medzinárodný ohlas. V marci oslávi jeden z najdôležitejších slovenských hudobných skladateľov 70 rokov. Okrem festivalu Konvergencie, ktorý mu venuje pri tejto príležitosti koncert, si ho pripomenú aj filmoví diváci v kine. V Bratislave premietnu výber filmov s jeho hudbou, ktoré predstavujú jedinečný prínos tohto skladateľa do československej kinematografie.

Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: archív SFÚ/Martin Kollár

Hold hudobnej intimite

Prehliadka filmov s názvom Vladimír Godár v kine vzdáva hold jednej z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry štyrmi filmami. Tri z nich sa počas marca budú premietať v Kine Lumière: Všetko, čo mám rád, Záhrada a Krajinka (posledný v novom režisérskom zostrihu), vždy v pondelok o 19.15. Pre detské publikum je 21. marca pripravený animovaný Jurošík. V novom bratislavskom butikovom kine Edison Filmhub bude premietanie dokumentu Hudobníci: Vladimír Godár spojené s diskusiou s Vladimírom Godárom a hudobníkom Jozefom Luptákom.

Godár dlhodobo spolupracuje s režisérom Martinom Šulíkom, pre ktorého od študentského filmu Staccato (1986) skomponoval hudbu k mnohým dielam. „Hudba dostáva diváka do vnútra postáv. Film stmeľuje, zintímňuje, vnáša doň emócie a spresňuje aj jeho žáner,“ hovorí o Godárovej hudbe režisér Martin Šulík. V ich spoluprácach hudba citlivo prehlbuje vnútorný svet postáv a spoluvytvára nezameniteľnú atmosféru filmu.

Záber z filmu Krajinkarežiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Krajinka režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Nielen skladateľ

Vladimír Godár pochádza z Bratislavy, kde študoval klavír a hudobnú kompozíciu na konzervatóriu a neskôr skladbu na VŠMU. Okrem komponovania pôsobí ako teoretik, redaktor, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg a organizátor kultúrneho života. Za hudbu k snímke Krajinka mu udelili prestížne ocenenie Georges Delerue Award.

Štyrikrát bol nominovaný na Českého leva, ktorého si odniesol za hudbu k filmom Slnečný štát (r. Martin Šulík) a Návrat idiota (r. Saša Gedeon). Na Národnú filmovú cenu Slnko v sieti bol nominovaný päťkrát a získal ju za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník. V roku 2021 sa stal držiteľom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Autor:

Juraj Nvota a Gina Bellman vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články