Juraj Nvota a Gina Bellma vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka a s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Písmo: A- | A+

Skladateľ famóznej filmovej hudby oslavuje jubileum.

Vladimír Godár (1956) je autorom významných sólových, komorných, orchestrálnych a vokálno-inštrumentálnych diel. Jeho nahrávka Mater (2006), vydaná prestížnym vydavateľstvom ECM, zaznamenala výrazný medzinárodný ohlas. V marci oslávi jeden z najdôležitejších slovenských hudobných skladateľov 70 rokov. Okrem festivalu Konvergencie, ktorý mu venuje pri tejto príležitosti koncert, si ho pripomenú aj filmoví diváci v kine. V Bratislave premietnu výber filmov s jeho hudbou, ktoré predstavujú jedinečný prínos tohto skladateľa do československej kinematografie.

Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: archív SFÚ/Martin Kollár

Hold hudobnej intimite

Prehliadka filmov s názvom Vladimír Godár v kine vzdáva hold jednej z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry štyrmi filmami. Tri z nich sa počas marca budú premietať v Kine Lumière: Všetko, čo mám rád, Záhrada a Krajinka (posledný v novom režisérskom zostrihu), vždy v pondelok o 19.15. Pre detské publikum je 21. marca pripravený animovaný Jurošík. V novom bratislavskom butikovom kine Edison Filmhub bude premietanie dokumentu Hudobníci: Vladimír Godár spojené s diskusiou s Vladimírom Godárom a hudobníkom Jozefom Luptákom.

Godár dlhodobo spolupracuje s režisérom Martinom Šulíkom, pre ktorého od študentského filmu Staccato (1986) skomponoval hudbu k mnohým dielam. „Hudba dostáva diváka do vnútra postáv. Film stmeľuje, zintímňuje, vnáša doň emócie a spresňuje aj jeho žáner,“ hovorí o Godárovej hudbe režisér Martin Šulík. V ich spoluprácach hudba citlivo prehlbuje vnútorný svet postáv a spoluvytvára nezameniteľnú atmosféru filmu.

Záber z filmu Krajinkarežiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Krajinka režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Nielen skladateľ

Vladimír Godár pochádza z Bratislavy, kde študoval klavír a hudobnú kompozíciu na konzervatóriu a neskôr skladbu na VŠMU. Okrem komponovania pôsobí ako teoretik, redaktor, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg a organizátor kultúrneho života. Za hudbu k snímke Krajinka mu udelili prestížne ocenenie Georges Delerue Award.

Štyrikrát bol nominovaný na Českého leva, ktorého si odniesol za hudbu k filmom Slnečný štát (r. Martin Šulík) a Návrat idiota (r. Saša Gedeon). Na Národnú filmovú cenu Slnko v sieti bol nominovaný päťkrát a získal ju za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník. V roku 2021 sa stal držiteľom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Autor:

Juraj Nvota a Gina Bellman vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články