Juraj Nvota a Gina Bellma vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka a s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Písmo: A- | A+

Skladateľ famóznej filmovej hudby oslavuje jubileum.

Vladimír Godár (1956) je autorom významných sólových, komorných, orchestrálnych a vokálno-inštrumentálnych diel. Jeho nahrávka Mater (2006), vydaná prestížnym vydavateľstvom ECM, zaznamenala výrazný medzinárodný ohlas. V marci oslávi jeden z najdôležitejších slovenských hudobných skladateľov 70 rokov. Okrem festivalu Konvergencie, ktorý mu venuje pri tejto príležitosti koncert, si ho pripomenú aj filmoví diváci v kine. V Bratislave premietnu výber filmov s jeho hudbou, ktoré predstavujú jedinečný prínos tohto skladateľa do československej kinematografie.

Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Záhrada režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: archív SFÚ/Martin Kollár

Hold hudobnej intimite

Prehliadka filmov s názvom Vladimír Godár v kine vzdáva hold jednej z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry štyrmi filmami. Tri z nich sa počas marca budú premietať v Kine Lumière: Všetko, čo mám rád, Záhrada a Krajinka (posledný v novom režisérskom zostrihu), vždy v pondelok o 19.15. Pre detské publikum je 21. marca pripravený animovaný Jurošík. V novom bratislavskom butikovom kine Edison Filmhub bude premietanie dokumentu Hudobníci: Vladimír Godár spojené s diskusiou s Vladimírom Godárom a hudobníkom Jozefom Luptákom.

Godár dlhodobo spolupracuje s režisérom Martinom Šulíkom, pre ktorého od študentského filmu Staccato (1986) skomponoval hudbu k mnohým dielam. „Hudba dostáva diváka do vnútra postáv. Film stmeľuje, zintímňuje, vnáša doň emócie a spresňuje aj jeho žáner,“ hovorí o Godárovej hudbe režisér Martin Šulík. V ich spoluprácach hudba citlivo prehlbuje vnútorný svet postáv a spoluvytvára nezameniteľnú atmosféru filmu.

Záber z filmu Krajinkarežiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: SFÚ
Záber z filmu Krajinka režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Nielen skladateľ

Vladimír Godár pochádza z Bratislavy, kde študoval klavír a hudobnú kompozíciu na konzervatóriu a neskôr skladbu na VŠMU. Okrem komponovania pôsobí ako teoretik, redaktor, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg a organizátor kultúrneho života. Za hudbu k snímke Krajinka mu udelili prestížne ocenenie Georges Delerue Award.

Štyrikrát bol nominovaný na Českého leva, ktorého si odniesol za hudbu k filmom Slnečný štát (r. Martin Šulík) a Návrat idiota (r. Saša Gedeon). Na Národnú filmovú cenu Slnko v sieti bol nominovaný päťkrát a získal ju za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník. V roku 2021 sa stal držiteľom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Autor:

Juraj Nvota a Gina Bellman vo filme Všetko, čo mám rád režiséra Martina Šulíka s hudbou Vladimíra Godára. Foto: CHARLIE’S

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články