Fatih Akin Art Film Režisér, scenárista a producent Fatih Akin. Foto: IFF Art Film / Copyright (c) Elena Zaucke

Zlatú kameru si na Art Filme prevezme Fatih Akin

Písmo: A- | A+

Držiteľ Zlatého medveďa z Berlinale, Zlatého glóbusu a laureát filmového festivalu v Cannes. Režisér, scenárista a producent Fatih Akin si na 32. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach (19. – 25. júna 2026) prevezme ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti svetovej kinematografie. Festival zároveň uvedie jeho najnovší film Ostrov Amrum ako aj snímku Odnikiaľ s ocenenou Diane Kruger.

Ocenenie Zlatá kamera udeľuje IFF Art Film domácim a zahraničným filmovým profesionálom za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Medzi jeho doterajších laureátov patria aj režiséri Sergej Loznica, Miloslav Luther, Béla Tarr či kameraman Martin Štrba.

„Fatih Akin je režisér, ktorý dokáže hovoriť o bolestivých témach – o identite, strate aj násilí – a pritom si zachovať ľudskosť a humor. Jeho filmy oslovujú rovnako festivalové poroty aj bežných divákov a presne tento most medzi autorským a divácky prístupným filmom je niečo, čo na Art Filme dlhodobo oceňujeme. Sme radi, že na festivale uvedieme aj jeho najnovší film Ostrov Amrum, popri oceňovanom filme Odnikiaľ, a že sa s ním budú môcť stretnúť aj naši diváci,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Fatih Akin sa narodil 25. augusta 1973 v Hamburgu v rodine tureckých prisťahovalcov. Filmovú réžiu a vizuálnu komunikáciu študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Hamburgu. Už jeho celovečerný debut Krátky, ostrý šok (1998) vzbudil pozornosť — na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne získal Bronzového leoparda.

Široká žánrová škála

Skutočný prelom prišiel o pár rokov neskôr s filmom Proti múru (2004), intenzívnou drámou o dvoch nemeckých Turkoch, ktorí uzavrú účelový sobáš. Film získal Zlatého medveďa na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne a následne aj cenu pre najlepší film na Európskych filmových cenách. Akin sa ním zaradil medzi najvýraznejšie režisérske hlasy európskej kinematografie.

O tri roky neskôr potvrdil svoju pozíciu filmom Na druhej strane (2007), ktorý na filmovom festivale v Cannes získal cenu za najlepší scenár. Intímna multilineárna dráma o prelínajúcich sa osudoch tureckých a nemeckých postáv bola ocenená aj prvým ročníkom Ceny LUX Európskeho parlamentu za európsku kinematografiu.

Akinova tvorba sa vyznačuje žánrovou šírkou. Komédia Soul Kitchen (2009) o chaotickej reštaurácii v hamburskej štvrti Wilhelmsburg získala Špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach. Historická dráma Šrám (2014) o arménskej genocíde súťažila o Zlatého leva v Benátkach. A krimi-biografický film Rýnske zlato (2022) o vzostupe kurdsko-íránskeho rapera Xatara sa stal jeho komerčne najúspešnejším dielom.

Film Odnikiaľ (2017) priniesol Akinovi ďalšie významné uznanie. Dráma o žene, ktorá stráca manžela a syna pri neonacistickom bombovom útoku, získala Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film. Ešte predtým si Diane Kruger z festivalu v Cannes odniesla cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe.

Ostrov Amrum — dospievanie v tieni padajúcej Tretej ríše

Na festivale v Košiciach budú mať diváci možnosť vidieť Akinov najnovší film Ostrov Amrum (2025). Svetovú premiéru mal v sekcii Cannes Première na 78. ročníku filmového festivalu v Cannes. Film inšpirovali detské spomienky nemeckého režiséra a scenáristu Harka Bohma, dlhoročného Akinovho priateľa a mentora. Príbeh sa odohráva na rovnomennom severonemeckom ostrove v jarných mesiacoch roku 1945. Sleduje dospievanie chlapca Nanninga v posledných dňoch druhej svetovej vojny. Účinkujú v ňom Jasper Billerbeck, Laura Tonke, Diane Kruger a Matthias Schweighöfer.

Fatih Akin patrí k nemnohým európskym režiséom, ktorých filmy ocenili na všetkých troch najvýznamnejších svetových filmových festivaloch — v Berlíne (Zlatý medveď), Cannes (cena za scenár) aj Benátkach (Špeciálna cena poroty). V roku 2003 založil vlastnú produkčnú spoločnosť Corazón International.

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Viac informácií o festivale nájdete tu. Cinepassy je možné zakúpiť tu.

Autor:

Režisér, scenárista a producent Fatih Akin. Foto: IFF Art Film / Copyright (c) Elena Zaucke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články