Fatih Akin Art Film Režisér, scenárista a producent Fatih Akin. Foto: IFF Art Film / Copyright (c) Elena Zaucke

Zlatú kameru si na Art Filme prevezme Fatih Akin

Písmo: A- | A+

Držiteľ Zlatého medveďa z Berlinale, Zlatého glóbusu a laureát filmového festivalu v Cannes. Režisér, scenárista a producent Fatih Akin si na 32. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach (19. – 25. júna 2026) prevezme ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti svetovej kinematografie. Festival zároveň uvedie jeho najnovší film Ostrov Amrum ako aj snímku Odnikiaľ s ocenenou Diane Kruger.

Ocenenie Zlatá kamera udeľuje IFF Art Film domácim a zahraničným filmovým profesionálom za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Medzi jeho doterajších laureátov patria aj režiséri Sergej Loznica, Miloslav Luther, Béla Tarr či kameraman Martin Štrba.

„Fatih Akin je režisér, ktorý dokáže hovoriť o bolestivých témach – o identite, strate aj násilí – a pritom si zachovať ľudskosť a humor. Jeho filmy oslovujú rovnako festivalové poroty aj bežných divákov a presne tento most medzi autorským a divácky prístupným filmom je niečo, čo na Art Filme dlhodobo oceňujeme. Sme radi, že na festivale uvedieme aj jeho najnovší film Ostrov Amrum, popri oceňovanom filme Odnikiaľ, a že sa s ním budú môcť stretnúť aj naši diváci,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Fatih Akin sa narodil 25. augusta 1973 v Hamburgu v rodine tureckých prisťahovalcov. Filmovú réžiu a vizuálnu komunikáciu študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Hamburgu. Už jeho celovečerný debut Krátky, ostrý šok (1998) vzbudil pozornosť — na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne získal Bronzového leoparda.

Široká žánrová škála

Skutočný prelom prišiel o pár rokov neskôr s filmom Proti múru (2004), intenzívnou drámou o dvoch nemeckých Turkoch, ktorí uzavrú účelový sobáš. Film získal Zlatého medveďa na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne a následne aj cenu pre najlepší film na Európskych filmových cenách. Akin sa ním zaradil medzi najvýraznejšie režisérske hlasy európskej kinematografie.

O tri roky neskôr potvrdil svoju pozíciu filmom Na druhej strane (2007), ktorý na filmovom festivale v Cannes získal cenu za najlepší scenár. Intímna multilineárna dráma o prelínajúcich sa osudoch tureckých a nemeckých postáv bola ocenená aj prvým ročníkom Ceny LUX Európskeho parlamentu za európsku kinematografiu.

Akinova tvorba sa vyznačuje žánrovou šírkou. Komédia Soul Kitchen (2009) o chaotickej reštaurácii v hamburskej štvrti Wilhelmsburg získala Špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach. Historická dráma Šrám (2014) o arménskej genocíde súťažila o Zlatého leva v Benátkach. A krimi-biografický film Rýnske zlato (2022) o vzostupe kurdsko-íránskeho rapera Xatara sa stal jeho komerčne najúspešnejším dielom.

Film Odnikiaľ (2017) priniesol Akinovi ďalšie významné uznanie. Dráma o žene, ktorá stráca manžela a syna pri neonacistickom bombovom útoku, získala Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film. Ešte predtým si Diane Kruger z festivalu v Cannes odniesla cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe.

Ostrov Amrum — dospievanie v tieni padajúcej Tretej ríše

Na festivale v Košiciach budú mať diváci možnosť vidieť Akinov najnovší film Ostrov Amrum (2025). Svetovú premiéru mal v sekcii Cannes Première na 78. ročníku filmového festivalu v Cannes. Film inšpirovali detské spomienky nemeckého režiséra a scenáristu Harka Bohma, dlhoročného Akinovho priateľa a mentora. Príbeh sa odohráva na rovnomennom severonemeckom ostrove v jarných mesiacoch roku 1945. Sleduje dospievanie chlapca Nanninga v posledných dňoch druhej svetovej vojny. Účinkujú v ňom Jasper Billerbeck, Laura Tonke, Diane Kruger a Matthias Schweighöfer.

Fatih Akin patrí k nemnohým európskym režiséom, ktorých filmy ocenili na všetkých troch najvýznamnejších svetových filmových festivaloch — v Berlíne (Zlatý medveď), Cannes (cena za scenár) aj Benátkach (Špeciálna cena poroty). V roku 2003 založil vlastnú produkčnú spoločnosť Corazón International.

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Viac informácií o festivale nájdete tu. Cinepassy je možné zakúpiť tu.

Autor:

Režisér, scenárista a producent Fatih Akin. Foto: IFF Art Film / Copyright (c) Elena Zaucke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články