Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách.
„Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995).
Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici.
„Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou človeka, ktorý nikdy nestratil záujem o druhých. Život alebo film je pre mňa návratom k autorovi, ktorý nám ukázal, že aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu. Zároveň je to osobné poďakovanie za výnimočné dielo a za neúnavnú odvahu hľadať ľudskosť a slobodu aj vtedy, keď sa zdajú byť najviac ohrozené,“ povedala producentka filmu Barbara Janišová Feglová zo spoločnosti HITCHHIKER Cinema. Medzi koproducentami filmu sú aj Slovenská televízia a rozhlas a Slovenský filmový ústav.
Filmová tvorba ako umelecký čin
„Na prvopočiatku dlhého vývoja dokumentu o režisérovi Dušanovi Hanákovi stál riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, ktorý inicioval zákazku na ,oral historyʻ o Hanákovych filmoch,“ vysvetľuje pre Filmsk.sk režisér Juraj Johanides. Podľa poviedky jeho otca Jána vznikol Hanákov prvý celovečerný film 322. „Bol som oslovený ako človek ktorý má k nemu cez tento fakt blízko a rozhovor medzi nami sa bude odvíjať v priateľskej, uvoľnenej atmosfére a prinesie tak zaujímavé fakty o spôsobe rozmýšľania a tvorbe výnimočnej filmárskej osobnosti,“ pokračuje filmár, ktorý potom s Hanákom v roku 2018 strávil v podkroví jeho bytu 7 alebo 8 dní dlhými rozhovormi. „Rýchlo som pocítil, že otázky musím klásť veľmi presne a nie len tak ,približneʻ ako v nezáväznom priateľskom rozhovore,“ priblížil Johanides. Dušan Hanák ho neskôr uistil, že rozhovory sa mu veľmi páčili a moholi by byť dobrým základom pre dokument.
Neskôr začal na dokumente s Dušanom Hanákom pracovať Marek Šulík. „Dušan Hanák ma 5 rokov učil na VŠMU. Filmovú tvorbu vnímal ako umelecký čin, čiže ako čosi zásadné a osobné, čomu venujeme svoj život. Na začiatku práce na filme ma teda zaujímali tie životné skúsenosti, ktoré formovali jeho hodnotový a estetický svet. Druhou, pre mňa azda konštantne zaujímavou témou je téma absurdnosti ľudskej existencie, starnutie, naša konečnosť a cesta, ako sa tomu postaviť,“ povedal Šulík. Film chcel nakrúcať na pozadí procesu nahrávania vznikajúceho albumu s hudbou Dušana Hanáka.
Mnoho kompromisov k spokojnosti
„V období vzniku dokumentu som bol sústredený aj na prípravu a nahrávanie môjho zvukového albumu s názvom Divoké kone nádeje. Je to CD s hudbou, textami a zvukmi prírody a mesta. Celý život hrám na gitare, do hudby sme vkladali čítané texty v osobitom pojatí Táni Pauhofovej, Roba Rotha a Zuzky Kronerovej, boli to príjemné stretnutia,“ priblížil Dušan Hanák.
Podľa Johanidesa chcel Šulík prostredníctvom procesu vzniku albumu rozprávať o režisérovej „neutíchajúcej kreativite, ktorá je motorom Hanákovho života. Ten zámer sa mi naozaj veľmi páčil. Mal ukázať režiséra Hanáka aj v inej pozícii než filmára, na akú bol divák zvyknutý z iných dokumentov o ňom. Dušan tu mal vstúpiť na novú pôdu. Divák mal byť pri tom od prvých krokov a mohol vidieť vznik nového umeleckého diela so všetkým, čo k tomu patrí: pochybnosťami, hľadaním správneho riešenia a konečnými rozhodnutiami,“ sprostredkúva Johanides Šulíkove zámery. Neskôr však pri stretnutí s Hanákom Johanides pochopil, že predstavy Hanáka a Šulíka sa rozchádzajú.
„Napriek môjmu presviedčaniu, že mne sa ten prístup zdá byť veľmi zaujímavý, bolo jasné, že už nekráčajú po spoločnej ceste, ale každý opačným smerom,“ pokračuje Johanides. Potom sa stretol aj s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou. Ponúkol sa, že im pomôže, spoločne projekt „resuscitujú“ a dokončia. Vybrali sa tak na náročnú cestu, na ktorej museli vzájomne zladiť svoje predstavy. „Vďaka tejto dynamike vznikol film o mnohých vzájomných kompromisoch, ktoré však v konečnom dôsledku sledovali jeden spoločný cieľ, priniesť pre diváka to najzaujímavejšie z Hanákových pohľadov na svoju tvorbu a spokojnosť samotného režiséra nám dala za pravdu,“ uzatvára Johanides.
Filmársky prajné svedectvo
„Režiséri Juraj Johanides a Marek Šulík vytvorili veľké, nesmierne ľudské a filmársky prajné svedectvo o jednom tvorivom rozmachu, postavené na autentickom rozprávaní a obrazových reminiscenciách vyskladaných z obrazov Dušanových filmov, ktoré presvedčivo dokladajú jeho výrazné postavenie medzi tvorcami československej novej vlny,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu a koproducent snímky Peter Dubecký. Pripomína tiež, že v produkcii SFÚ nedávno v réžii Róberta Šuláka vznikol aj film Návraty k Obrazom starého sveta, ktorý sa venuje časti Hanákovej tvorby. „S veľkou úctou a obdivom vnímam tvorbu „renesančnej“ osobnosti slovenskej kultúry – filmového režiséra, scenáristu, fotografa i hudobníka Dušana Hanáka, o ktorého dlhometrážne i krátke filmy sa stará Slovenský filmový ústav a ktoré kompletne zdigitalizované a zreštaurované aj sprístupňuje, dodáva Peter Dubecký.
Prečítajte si aj: 5 OTÁZOK PRE DUŠANA HANÁKA
