Zuzana Čaputová vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Ako úrad zmenil Zuzanu Čaputovú?  

Písmo: A- | A+

Za verejným obrazom prvej slovenskej prezidentky sa skrývajú tisícky minút a situácií, ktoré verejnosť nepozná. Môžu byť humorné, vážne, dojímavé, ale aj drsné a zanesené neľudskou špinou. Filmový dokument o zákulisí prezidentského úradu so Zuzanou Čaputovou v hlavnej úlohe nakrútil Marek Šulík. 

Počas mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej prechádzalo Slovensko náročným obdobím. Často bolo poznačené zákerným politickým bojom a divokou slovnou agresiou, ona však svoje poslanie vždy dokázala naplniť zmysluplnými prejavmi a krásnymi životnými okamihmi. 

O jej prvých krokoch od zvolenia do funkcie až po zavŕšenie prezidentského obdobia hovorí nový celovečerný dokument Mareka Šulíka. Jeho Prezidentka prichádza do našich kín 31. októbra.

Čo zanedbali dokumentaristi

Marek Šulík sám seba považuje za človeka spoločensky angažovaného, vážiac si slobodu prejavu a možnosť voľby. Ako mnohí v jeho okolí, aj on citlivo vníma verejnú diskusiu, v ktorej chýba vecnosť a faktickosť, je nekonštruktívna, populistická a neraz sa vedie formou vulgárnych a agresívnych osobných útokov. 

Myslí si, že podiel na tomto stave spoločnosti majú aj dokumentaristi, pretože nepovažovali za dôležité presadiť v tvorivom svete filmové zobrazovanie politiky, ktoré by umožnilo reflexiu, kontrolu a mohlo by byť aj prostredníkom medzi politikmi a občanmi. 

Trápi ma, že zmysel politiky sa stráca a prestávame – iste oprávnene – dôverovať inštitúciám nevyhnutným na zachovanie demokratického zriadenia,“ vyjadril sa v explikácii pre AVF. „Chcel by som ukázať, ako sa robí politika, ako vznikajú politické rozhodnutia. Zaujíma ma osobné prežívanie a prípadná premena Zuzany Čaputovej.

Dôvodov na nakrútenie takéhoto dokumentu teda našiel viac než dosť. Rozhodol sa robiť ho časozbernou metódou počas celého výkonu prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a sústredil sa na udalosti v širšom rozsahu. 

Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker
Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Doteraz nevidená perspektíva

Prezidentka dovolila Šulíkovej kamere relatívne slobodný pohyb v priestoroch prezidentského paláca počas svojho pôsobenia vo funkcii, čo režisér považoval za mimoriadne veľkorysý postoj. 

V konečnom dôsledku bolo na ňom, ako vystavia skutočný príbeh, kde hrá prezidentka hlavnú úlohu. V dokumente odhaľuje napríklad proces rozhodovania o udeľovaní amnestií či spôsoby, akými sa rodili jej štátnické prejavy. 

Ide o vôbec prvý pohľad do zákulisia prezidentskej kancelárie. Kamera sledovala rozhodnutia, pôsobenie i osobný život ženy, ktorá otvorila doteraz nevidenú perspektívu.

Film môže byť unikátnym záznamom výnimočných rokov a udalostí, ktoré sa už nezopakujú, zverejnila Zuzana Čaputová svoju motiváciu dať súhlas s nakrúcaním. Spätne si zároveň uvedomovala, ako veľmi dokážu aj tie menej podstatné momenty zatieniť to, čo ona sama považovala za formujúce. 

Bolestné dary

Náročnú situáciu v úrade zvládla ako zrelá, silná osobnosť. Kritizovala neprávosť a korupciu, oponovala mocným, bránila slabších, chránila vlastnú rodinu. Ako žena čelila agresívnym útokom. 

Až ku koncu jej funkčného obdobia sme sa napríklad dozvedeli, že vo chvíľach, keď ju inaugurovali, riešila v súkromí najbolestnejšie momenty, aké matka môže prežívať, keď ide o život jej najbližších. 

Ak by si to bol zdravotný stav jej dcéry vyžadoval, bola pripravená okamžite vzdať sa funkcie. Prejavila veľkú statočnosť aj v neskorších chvíľach rozlúčky s otcom, sprevádzaných prítomnosťou pápeža Františka. Práve tieto momenty nazvala neskôr veľkým darom a dala ho ľuďom aj pocítiť. 

Myslím, že je dôležité ukázať ma verejnosti v ľudskej podobe a zachovať pritom dôstojnosť inštitúcie, ktorú dočasne reprezentujem. Aby ma nrvnímali ako prezidentku na nejakom piedestáli, ale ako človeka, ktorý zastáva úrad a slúži ľuďom. Aby cítili, že som jedna z nich,“ povedala v rozhovore s novinárom Erikom Taberym v knihe Nestratiť sa sama sebe

Trailer k filmu Mareka Šulíka Prezidentka.

Skutočný status

Zuzana Čaputová sa vo svojom úrade predstavila ako priama, slušná, múdra, otvorená a pripravená politička na úrovni. 

Vniesla doň takú dávku profesionality a ľudskosti, o akej Slovensko dovtedy nechyrovalo. Obklopila sa tímom, ktorému sa spoločnými silami podarilo vybudovať status štátničky a dámy zorientovanej vo svojom poslaní rovnako ako v sebe samej. 

Prezidentka bude mať svetovú premiéru na 28. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava 25. októbra, v slovenskej premiére ho uvidia diváci festivalu Jeden svet už 27. októbra 2024 a otvárať bude aj filmový festival PÖFF v estónskom Talline. 

Producent filmu Hitchhiker Cinema vstúpil do nakrúcania s ambíciou zarezonovať aj na medzinárodnej úrovni. Získaný materiál chce využiť aj vo vzdelávacom procese na školách a pri špecializovaných kultúrnych podujatiach. 

Prezidentka (r. Marek Šulík, Slovensko/Česko 2024)

Celkový rozpočet: 410 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 113 000 eur, vklad STVR: 58 000 eur)

Distribučná premiéra: 31. 10. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články