Zuzana Čaputová vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Ako úrad zmenil Zuzanu Čaputovú?  

Písmo: A- | A+

Za verejným obrazom prvej slovenskej prezidentky sa skrývajú tisícky minút a situácií, ktoré verejnosť nepozná. Môžu byť humorné, vážne, dojímavé, ale aj drsné a zanesené neľudskou špinou. Filmový dokument o zákulisí prezidentského úradu so Zuzanou Čaputovou v hlavnej úlohe nakrútil Marek Šulík. 

Počas mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej prechádzalo Slovensko náročným obdobím. Často bolo poznačené zákerným politickým bojom a divokou slovnou agresiou, ona však svoje poslanie vždy dokázala naplniť zmysluplnými prejavmi a krásnymi životnými okamihmi. 

O jej prvých krokoch od zvolenia do funkcie až po zavŕšenie prezidentského obdobia hovorí nový celovečerný dokument Mareka Šulíka. Jeho Prezidentka prichádza do našich kín 31. októbra.

Čo zanedbali dokumentaristi

Marek Šulík sám seba považuje za človeka spoločensky angažovaného, vážiac si slobodu prejavu a možnosť voľby. Ako mnohí v jeho okolí, aj on citlivo vníma verejnú diskusiu, v ktorej chýba vecnosť a faktickosť, je nekonštruktívna, populistická a neraz sa vedie formou vulgárnych a agresívnych osobných útokov. 

Myslí si, že podiel na tomto stave spoločnosti majú aj dokumentaristi, pretože nepovažovali za dôležité presadiť v tvorivom svete filmové zobrazovanie politiky, ktoré by umožnilo reflexiu, kontrolu a mohlo by byť aj prostredníkom medzi politikmi a občanmi. 

Trápi ma, že zmysel politiky sa stráca a prestávame – iste oprávnene – dôverovať inštitúciám nevyhnutným na zachovanie demokratického zriadenia,“ vyjadril sa v explikácii pre AVF. „Chcel by som ukázať, ako sa robí politika, ako vznikajú politické rozhodnutia. Zaujíma ma osobné prežívanie a prípadná premena Zuzany Čaputovej.

Dôvodov na nakrútenie takéhoto dokumentu teda našiel viac než dosť. Rozhodol sa robiť ho časozbernou metódou počas celého výkonu prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a sústredil sa na udalosti v širšom rozsahu. 

Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker
Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Doteraz nevidená perspektíva

Prezidentka dovolila Šulíkovej kamere relatívne slobodný pohyb v priestoroch prezidentského paláca počas svojho pôsobenia vo funkcii, čo režisér považoval za mimoriadne veľkorysý postoj. 

V konečnom dôsledku bolo na ňom, ako vystavia skutočný príbeh, kde hrá prezidentka hlavnú úlohu. V dokumente odhaľuje napríklad proces rozhodovania o udeľovaní amnestií či spôsoby, akými sa rodili jej štátnické prejavy. 

Ide o vôbec prvý pohľad do zákulisia prezidentskej kancelárie. Kamera sledovala rozhodnutia, pôsobenie i osobný život ženy, ktorá otvorila doteraz nevidenú perspektívu.

Film môže byť unikátnym záznamom výnimočných rokov a udalostí, ktoré sa už nezopakujú, zverejnila Zuzana Čaputová svoju motiváciu dať súhlas s nakrúcaním. Spätne si zároveň uvedomovala, ako veľmi dokážu aj tie menej podstatné momenty zatieniť to, čo ona sama považovala za formujúce. 

Bolestné dary

Náročnú situáciu v úrade zvládla ako zrelá, silná osobnosť. Kritizovala neprávosť a korupciu, oponovala mocným, bránila slabších, chránila vlastnú rodinu. Ako žena čelila agresívnym útokom. 

Až ku koncu jej funkčného obdobia sme sa napríklad dozvedeli, že vo chvíľach, keď ju inaugurovali, riešila v súkromí najbolestnejšie momenty, aké matka môže prežívať, keď ide o život jej najbližších. 

Ak by si to bol zdravotný stav jej dcéry vyžadoval, bola pripravená okamžite vzdať sa funkcie. Prejavila veľkú statočnosť aj v neskorších chvíľach rozlúčky s otcom, sprevádzaných prítomnosťou pápeža Františka. Práve tieto momenty nazvala neskôr veľkým darom a dala ho ľuďom aj pocítiť. 

Myslím, že je dôležité ukázať ma verejnosti v ľudskej podobe a zachovať pritom dôstojnosť inštitúcie, ktorú dočasne reprezentujem. Aby ma nrvnímali ako prezidentku na nejakom piedestáli, ale ako človeka, ktorý zastáva úrad a slúži ľuďom. Aby cítili, že som jedna z nich,“ povedala v rozhovore s novinárom Erikom Taberym v knihe Nestratiť sa sama sebe

Trailer k filmu Mareka Šulíka Prezidentka.

Skutočný status

Zuzana Čaputová sa vo svojom úrade predstavila ako priama, slušná, múdra, otvorená a pripravená politička na úrovni. 

Vniesla doň takú dávku profesionality a ľudskosti, o akej Slovensko dovtedy nechyrovalo. Obklopila sa tímom, ktorému sa spoločnými silami podarilo vybudovať status štátničky a dámy zorientovanej vo svojom poslaní rovnako ako v sebe samej. 

Prezidentka bude mať svetovú premiéru na 28. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava 25. októbra, v slovenskej premiére ho uvidia diváci festivalu Jeden svet už 27. októbra 2024 a otvárať bude aj filmový festival PÖFF v estónskom Talline. 

Producent filmu Hitchhiker Cinema vstúpil do nakrúcania s ambíciou zarezonovať aj na medzinárodnej úrovni. Získaný materiál chce využiť aj vo vzdelávacom procese na školách a pri špecializovaných kultúrnych podujatiach. 

Prezidentka (r. Marek Šulík, Slovensko/Česko 2024)

Celkový rozpočet: 410 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 113 000 eur, vklad STVR: 58 000 eur)

Distribučná premiéra: 31. 10. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články