Princezná stokrát inak Ján Koleník v novej česko-slovenskej rozprávke Princezná stokrát inak. Foto: Continental film/Jakub Špůr
Písmo: A- | A+

Princeznej Stelle sa splní jej narodeninové prianie – byť niekým iným, než je. Má to však háčik – to kým je sa mení každé ráno. Raz sa zobudí ako exotická kráska, inokedy ako babička. Princezná tak musí na svoju chorobu – multipersonózu adolescentu – hľadať liek. Česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak režiséra Miloslava Šmídmajera je v kinách od 29. januára.

Ako to už v rozprávkach býva, Stellini rodičia predpokladajú, že liekom na jej trápenie by mohla byť svadba. Ani tá však nepomôže. Navyše, víťazstvom v turnaji o ruku princeznej vyvolá mladík Johan hnev obávaného cisára Ukruta. Ten chce princeznú pre seba. Keď sa Johan rozhodne, že pôjde hoci aj na koniec sveta, aby našiel liek pre Stellu, princezná sa k nemu potajomky pridá. Zistia, že sa musia dostať práve k obávanému Ukrutovi, ktorý sa vraj z podobnej choroby vyliečil. Ich dobrodružnú cestu komplikuje aj zákerný cisárov pobočník Ramor, ktorého majú v pätách.

Prijať sa takí akí sme

Rozprávka reflektuje dôležité témy dnešnej doby – prispôsobovanie sa očakávaniam druhých a predovšetkým potrebu prijať sa takí, akí sme. Samozrejme v nej však nájdeme tiež lásku, ktorá uzdravuje,“ povedal režisér Miloslav Šmídmajer. V minulosti nakrútil napríklad snímky Prebudím sa včera (2012) alebo Peklo s princeznou (2013). Šmídmajer je tiež producentom filmu (v ďalšej producentskej filmografii má napríklad minuloročnú rozprávku Cukrkandl či ostatný film Tomáša Vorla Džob). Slovenským koproducentom výpravnej rozprávky Princezná stokrát inak je spoločnosť Filmworkx.

Pod scenár filmu, ktorý sa nakrúcal hneď na niekoľkých hradoch a zámkoch v Česku, sa podpísali Tomáš Krejčí a Tomáš Belko, ktorý v roku 2022 vydal knižnú predlohu filmu.

Do hlavných úloh obsadil Šmídmajer Emu Businskú a Filipa Březinu. V úlohe krutého Ramora uvidí publikum Jána Koleníka, zo slovenských hercov vo filme účinkujú aj Zuzana Fialová, Martin Mňahončák či Danica Jurčová. Za kamerou stál Ivan Finta, hudbu zložil Ondřej G. Brzobohatý.

Princezná stokrát inak (Princezná stokrát jinak, r. Miloslav Šmídmajer, Česko/Slovensko, 2026)

Distribučná premiéra: 29. januára 2026

Autor:

Ján Koleník v novej česko-slovenskej rozprávke Princezná stokrát inak. Foto: Continental film/Jakub Špůr

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články