Princezná stokrát inak Ján Koleník v novej česko-slovenskej rozprávke Princezná stokrát inak. Foto: Continental film/Jakub Špůr
Písmo: A- | A+

Princeznej Stelle sa splní jej narodeninové prianie – byť niekým iným, než je. Má to však háčik – to kým je sa mení každé ráno. Raz sa zobudí ako exotická kráska, inokedy ako babička. Princezná tak musí na svoju chorobu – multipersonózu adolescentu – hľadať liek. Česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak režiséra Miloslava Šmídmajera je v kinách od 29. januára.

Ako to už v rozprávkach býva, Stellini rodičia predpokladajú, že liekom na jej trápenie by mohla byť svadba. Ani tá však nepomôže. Navyše, víťazstvom v turnaji o ruku princeznej vyvolá mladík Johan hnev obávaného cisára Ukruta. Ten chce princeznú pre seba. Keď sa Johan rozhodne, že pôjde hoci aj na koniec sveta, aby našiel liek pre Stellu, princezná sa k nemu potajomky pridá. Zistia, že sa musia dostať práve k obávanému Ukrutovi, ktorý sa vraj z podobnej choroby vyliečil. Ich dobrodružnú cestu komplikuje aj zákerný cisárov pobočník Ramor, ktorého majú v pätách.

Prijať sa takí akí sme

„Rozprávka reflektuje dôležité témy dnešnej doby – prispôsobovanie sa očakávaniam druhých a predovšetkým potrebu prijať sa takí, akí sme. Samozrejme v nej však nájdeme tiež lásku, ktorá uzdravuje,“ povedal režisér Miloslav Šmídmajer. V minulosti nakrútil napríklad snímky Prebudím sa včera (2012) alebo Peklo s princeznou (2013). Šmídmajer je tiež producentom filmu (v ďalšej producentskej filmografii má napríklad minuloročnú rozprávku Cukrkandl či ostatný film Tomáša Vorla Džob). Slovenským koproducentom výpravnej rozprávky Princezná stokrát inak je spoločnosť Filmworkx.

Pod scenár filmu, ktorý sa nakrúcal hneď na niekoľkých hradoch a zámkoch v Česku, sa podpísali Tomáš Krejčí a Tomáš Belko, ktorý v roku 2022 vydal knižnú predlohu filmu.

Do hlavných úloh obsadil Šmídmajer Emu Businskú a Filipa Březinu. V úlohe krutého Ramora uvidí publikum Jána Koleníka, zo slovenských hercov vo filme účinkujú aj Zuzana Fialová, Martin Mňahončák či Danica Jurčová. Za kamerou stál Ivan Finta, hudbu zložil Ondřej G. Brzobohatý.

Princezná stokrát inak (Princezná stokrát jinak, r. Miloslav Šmídmajer, Česko/Slovensko, 2026)

Distribučná premiéra: 29. januára 2026

Autor:

Ján Koleník v novej česko-slovenskej rozprávke Princezná stokrát inak. Foto: Continental film/Jakub Špůr

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články