Hlavnú úlohu vo filme Duchoň stvárňuje Vladislav Plevčík. Foto: DNA Production/ Lenka Kandravá
Písmo: A- | A+

Žil krátko, žil rýchlo, žil s úsmevom, žil s údelom. Piesne Karla Duchoňa pozná mnoho Slovákov, aj keď mnohí z nich nepoznajú muža, ktorý ich spieva. O jeho nedlhom, no intenzívnom živote teraz natočil Peter Bebjak životopisný hudobný film. V hlavnej úlohe sa predstaví Vladislav Plevčík a po jeho boku zástup hereckých mien. Film Duchoň mal premiéru na festivale v Karlových Varoch. Od piatku 18. júla ho čaká séria predpremiér v amfiteátroch po Slovensku a 31. júla sa dostane do bežnej distribúcie.

„Snažili sme sa, aby to bol vnútorne komplexný portrét človeka s obrovským darom, ktorý sa mu stal zároveň prekliatím. Veľký talent v zložitej dobe. Estrádny bonviván žijúci na playback. Samota vo svetle reflektorov,“ povedal o zámere pri písaní Jiří Havelka, ktorý na scenári pracoval s Róbertom Mankoveckým. Obaja stoja aj za divadelnou inscenáciou o Duchoňovom živote Zem pamätá. Úspešne ju uvádzalo Slovenské komorné divadlo v Martine. „Premýšľali sme o tom už dlhšiu dobu, len sme nevedeli, ako uchopiť jeho príbeh. Až sme s producentom Rasťom Šestákom videli toto predstavenie a veľmi sa nám páčil spôsob, akým hravo prerozprávali jeho intenzívny život. Vtedy sme sa rozhodli, že toto je tá správna cesta,“ citujú materiály k filmu režiséra Petra Bebjaka.

Náročné výzvy

Bebjak spolu s producentom Rasťom Šestákom z DNA Production už dlhšie premýšľali nad hudobným filmom. „Hľadal som tému a interpreta, o ktorom by film mohol byť alebo koho hudba by pre film bola nosnou. V tomto brainstormingovom období som sa stretol s viacerými hudobníkmi, ale stále mi v tej téme niečo chýbalo, stále to nebolo ono. A práve v tom období začalo byť okolo nás stále viac a viac Duchoňa. Dostali sme tip na martinské divadelné predstavenie o Duchoňovom živote, išli sme si ho pozrieť, a bolo to. Našli sme to, čo sme hľadali,“ prezradil Rasťo Šesták.

Príprava takéhoto filmu však so sebou priniesla aj niekoľko náročných výziev. „Vedel som, že budem musieť riešiť autorské a licenčné práva, ale úprimne som nečakal, že to bude v takomto rozsahu. Práva na jeho skladby neboli z minulosti vyriešené, takže sme ich museli dať všetky do poriadku. Stálo to veľmi veľa času a veľmi veľa finančných prostriedkov. A, samozrejme, vedel som, ako je napísaný scenár, koľko náročných obrazov obsahuje, a preto som musel nájsť silné finančné krytie. Toto nebolo veľmi ľahké,“ dodal.

Životný príbeh speváka, ktorý aj štyridsať rokov po svojej smrti žije v rádiách, na svadbách či iných oslavách, nie je neznámou. Tvorcovia tak premýšľali, ako ho uchopiť, aby niesol v sebe divácku príťažlivosť.

„Východiskovým bodom bolo pre nás spomínané predstavenie Zem pamätá. Nezačína sa síce v roku 1984, ale veľmi silno pracovalo s témou kľúčových a prelomových životných momentov. Potrebovali sme nájsť niečo silné hneď na začiatku príbehu, niečo, čo nie je natoľko známe, a preto sme zvolili udalosť, ktorá sa reálne odohrala pri výrobe silvestrovského televízneho programu. Samozrejme, pri debatách o scenári sme zvažovali rôzne prístupy, ale žiadny nám neprišiel dosť silný a atraktívny. A potom prišiel nápad na tento spätný prístup, ktorý nám zaujímavo umožňoval pracovať s príbehom a hudobnými skladbami. Veľmi sa mi páčil aj princíp stretávania sa súčasnosti s minulosťou. Keď divák vie, ako sa to celé skončí, ale konfrontáciu s minulosťou a očakávaniami vníma prostredníctvom hlavného hrdinu,“ zamyslel sa producent Šesták.

Divoký herecký sen

Úlohu Karla Duchoňa zverili tvorcovia Vladislavovi Plevčíkovi, pre ktorého to je doteraz najväčšia filmová úloha. „Každé stvárnenie je výzvou. Hľadanie srdca, tajomstvo. Pri stvárnení existencie skutočného človeka je to otázka toho, čo chceme, aby bolo zvečnené. Karol Duchoň bol veľmi špecifická osobnosť,“ myslí si Plevčík. Na otázku, čo si pomyslel, keď dostal ponuku na túto úlohu odpovedal, že „by sa mal okamžite prebudiť, pretože tento sen začína byť divoký. Napadlo mi, že je to veľká kreatívna príležitosť a obrovská zodpovednosť. Tá predstava sa mi páčila.“

Plevčík, ktorý účinkuje aj v divadelných muzikáloch, vo filme naspieval aj niektoré piesne. „Nechceli sme vyrobiť originál hlasu Karola Duchoňa, ale nájsť takú farbu hlasu, aby bola čo najbližšia originálu, a pritom sa nevytratilo herecké kúzlo, ktoré do postavy Duchoňa priniesol Vladko Plevčík,“ ozrejmil režisér. „Obsadiť Duchoňa na Slovensku bolo pre nás naozaj náročné a vedeli sme, že diváci nám nič neodpustia, lebo veď robíme film o slovenskej modle. Spolu s režisérom sme si prechádzali všetkých slovenských hercov a nakoniec padla voľba na Vladka. A myslím, že sme mali veľmi šťastnú ruku,“ potvrdil Rasťo Šesták.

Duchoňovu manželku vo filme hrá Anna Jakab Rakovská, jeho rodičov Gregor Hološka a Agáta Spišáková. Ďalej diváci uvidia Adriána Jastrabana, Alenu Pajtinkovú, Annu Gajdzikovú, ale aj Vojtěcha Koteka či Tomáša Maštalíra.

Na filme Duchoň, ktorý vznikal štyri roky, sa ako kameraman podpísal Martin Žiaran. Kostýmy vytvoril Ján Kocman, hudbu Juraj Dobrakov, architektom bol Juraj Kuchárek, strih mal na starosti Marek Kráľovský, umelecké masky Michaela Ragoubi Kicková a SFX make up Martin Jankovič. Hudobnú supervíziu tvorcovia zverili Vladimírovi Valovičovi.

Galéria fotografií z filmu Duchoň

Duchoň (r. Peter Bebjak, Slovensko/Česko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 2,6 milióna eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 290-tisíc eur)

Autor:

Hlavnú úlohu vo filme Duchoň stvárňuje Vladislav Plevčík. Foto: DNA Production/ Lenka Kandravá

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články