Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Písmo: A- | A+

Päťdesiatydeviaty ročník MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 4. do 12. júla, zverejnil svoj program. V hlavnej súťaži uvedie česko-slovenskú novinku slovenského režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. V súťaži Proxima sa o cenu uchádza slovensko-česko-nemecký film Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Jedinečnosť filmára Mira Rema spočíva aj v originalite otázok, ktoré jeho filmy kladú. Ten najnovší, voľne rozvíjajúci motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka, provokuje otázkou, či je možné stráviť život na jednom jedinom mieste,“ napísal vo festivalovom katalógu o filme Raději zešílet v divočině umelecký riaditeľ MFF Karlovy Vary Karel Och. „Pôvodcovia tejto tvrdohlavej voľby akoby z dávnych časov sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci. Jurodiví čudáci alebo charizmatickí nadšenci? Zdá sa, že nikdy nedospeli, ich svet vykazuje optikou takzvanej civilizácie znaky absurdity, avšak vo svojej nepredstieranej bukolickej uhrančivosti ponúka možnosť vydestilovať prameň inšpirácie pre nás všetkých, niekedy znavených konformným primknutím sa k poriadku,“ dodal.

Osudové rozhodnutia v magickom šumavskom priestore

Podľa tvorcov nie je ich kreatívny dokument katalogizáciou čudákov ani alternatívnym sprievodcom po najväčšom českom pohorí. „Je ponorom do tajuplných oblastí ľudskej duše, do dlhodobej samoty a odlúčenosti, paralelného sveta, ktorý kladie tomu nášmu veľmi znepokojujúce otázky. Ide o intímny kvíz v magickom šumavskom priestore, ktorý naráža na naše osudové životné rozhodnutia a schopnosť čeliť im,“ charakterizuje snímku Raději zešílet v divočině synopsa.

Film produkoval Tomáš Hrubý spoločne s Mirom Remom. Kameramanom je spoločne s Remom Dušan Husár, hudbu zložil Adam Matej, pod zvuk sa podpísal Lukáš Kasprzyk a strih mali na starosti Šimon Hájek a Maté Csuport.

Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films
Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films

V hlavnej súťaži uvedie karlovarský festival aj česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. V hlavných úlohách snímky z prostredia dievčenského speváckeho zboru, ktorá sa inšpirovala kauzou súvisiacou s Bambini di Praga, sa predstavia Kateřina Falbrová a Juraj Loj. Slovenským koproducentom filmu je Ivan Ostrochovský a jeho spoločnosť Punkchart films.

Neplatené voľno – anatómia vyhorenia

V súťaži Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe, dielam plným tvorivého nadšenia a progresívneho kinematografického výrazu, sa predstaví druhý celovečerný film režisérky Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Záber z filmu Neplatené voľno. Foto: guča films
Záber z filmu Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Foto: guča films

Ďurinová debutovala vlani dokumentárnou esejou o smútení Lapilli, ktorá mala takisto premiéru v Karlových Varoch. Na festival sa vracia so snímkou, ktorá je podľa slov Vojtěcha Kočárníka vo festivalovom katalógu úplne odlišným, ale rovnako senzitívnym filmom – aktivisticky poňatou anatómiou vyhorenia. „Osobný, zároveň aj veľmi ľudský film nabáda k zastaveniu v rušných časoch, v ktorých vyhorenie nemusí znamenať koniec, ale naopak nový začiatok,“ napísal Kočárník.

Úzkosť ako verejné tajomstvo

Podľa slov producenta filmu Mateja Sotníka malo pôvodne ísť o Ďurinovej debut. „Film sa zaoberá jednou z určujúcich tém našej doby – úzkosťou ako verejným tajomstvom. Je to pozvánka na zastavenie sa; možnosť premeniť úzkosť na odpor preformulovaním bojov prostredníctvom zdieľanej pamäte, found footage a politiky starostlivosti. Pretože, čo ak je skutočnou úlohou odnaučiť sa, zastaviť sa a prehodnotiť?“ napísal Sotník.  

Film vznikol v koprodukcií spoločností guča films, CLAW, STVR a Universität der Künste Berlin. Za kamerou stáli Clara Becking, Daria Chernyak, Radka Šišuláková a Paula Ďurinová. O hudbu sa postarala Lenka Adamcová, pod zvuk sa podpísali Clara Becking a Paula Ďurinová a strih mali na starosti Deniz Şimşek a Paula Ďurinová.

Duchoň aj debut Kataríny Gramatovej

Záber z filmu Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček
Záber z filmu Petra Bebjaka Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček

V sekcii Zvláštne uvedenie premietnu Karlove Vary aj ďalšie slovenské filmy. Ešte predtým, ako sa 31. júla dostane do slovenských kín, tu bude mať premiéru snímka režiséra Petra Bebjaka Duchoň. „Festival v Karlových Varoch je udalosť, ktorá ďaleko presahuje hranice Českej republiky a ktorá inšpiruje nás všetkých, ktorí máme radi filmy. Chodievam sem už celé roky aj preto, aká úžasná atmosféra tu vládne. Cítime to tak nielen ako ľudia od filmu, ale aj ako diváci, a preto si veľmi vážime, že náš nový film Duchoň bude mať svoju svetovú premiéru práve na tomto podujatí,“ povedal producent snímky Rasťo Šesták zo spoločnosti DNA Production.

Festival premietne takisto debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. „Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka.

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Záber z filmu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková).

Predstaví sa tu aj česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, ktorý mal nedávno premiéru v Cannes. Jeho slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a spoločnosť nutprodukcia. Tá sa podieľala aj na vzniku ďalšej česko-slovenskej spolupráce, ktorú ponúkne zvláštne uvedenie. Prvý česko-slovenský celovečerný „viet-film“ nakrútil režisér Dužan Duong a volá sa Letná škola, 2001.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články