Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Písmo: A- | A+

Päťdesiatydeviaty ročník MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 4. do 12. júla, zverejnil svoj program. V hlavnej súťaži uvedie česko-slovenskú novinku slovenského režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. V súťaži Proxima sa o cenu uchádza slovensko-česko-nemecký film Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Jedinečnosť filmára Mira Rema spočíva aj v originalite otázok, ktoré jeho filmy kladú. Ten najnovší, voľne rozvíjajúci motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka, provokuje otázkou, či je možné stráviť život na jednom jedinom mieste,“ napísal vo festivalovom katalógu o filme Raději zešílet v divočině umelecký riaditeľ MFF Karlovy Vary Karel Och. „Pôvodcovia tejto tvrdohlavej voľby akoby z dávnych časov sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci. Jurodiví čudáci alebo charizmatickí nadšenci? Zdá sa, že nikdy nedospeli, ich svet vykazuje optikou takzvanej civilizácie znaky absurdity, avšak vo svojej nepredstieranej bukolickej uhrančivosti ponúka možnosť vydestilovať prameň inšpirácie pre nás všetkých, niekedy znavených konformným primknutím sa k poriadku,“ dodal.

Osudové rozhodnutia v magickom šumavskom priestore

Podľa tvorcov nie je ich kreatívny dokument katalogizáciou čudákov ani alternatívnym sprievodcom po najväčšom českom pohorí. „Je ponorom do tajuplných oblastí ľudskej duše, do dlhodobej samoty a odlúčenosti, paralelného sveta, ktorý kladie tomu nášmu veľmi znepokojujúce otázky. Ide o intímny kvíz v magickom šumavskom priestore, ktorý naráža na naše osudové životné rozhodnutia a schopnosť čeliť im,“ charakterizuje snímku Raději zešílet v divočině synopsa.

Film produkoval Tomáš Hrubý spoločne s Mirom Remom. Kameramanom je spoločne s Remom Dušan Husár, hudbu zložil Adam Matej, pod zvuk sa podpísal Lukáš Kasprzyk a strih mali na starosti Šimon Hájek a Maté Csuport.

Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films
Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films

V hlavnej súťaži uvedie karlovarský festival aj česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. V hlavných úlohách snímky z prostredia dievčenského speváckeho zboru, ktorá sa inšpirovala kauzou súvisiacou s Bambini di Praga, sa predstavia Kateřina Falbrová a Juraj Loj. Slovenským koproducentom filmu je Ivan Ostrochovský a jeho spoločnosť Punkchart films.

Neplatené voľno – anatómia vyhorenia

V súťaži Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe, dielam plným tvorivého nadšenia a progresívneho kinematografického výrazu, sa predstaví druhý celovečerný film režisérky Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Záber z filmu Neplatené voľno. Foto: guča films
Záber z filmu Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Foto: guča films

Ďurinová debutovala vlani dokumentárnou esejou o smútení Lapilli, ktorá mala takisto premiéru v Karlových Varoch. Na festival sa vracia so snímkou, ktorá je podľa slov Vojtěcha Kočárníka vo festivalovom katalógu úplne odlišným, ale rovnako senzitívnym filmom – aktivisticky poňatou anatómiou vyhorenia. „Osobný, zároveň aj veľmi ľudský film nabáda k zastaveniu v rušných časoch, v ktorých vyhorenie nemusí znamenať koniec, ale naopak nový začiatok,“ napísal Kočárník.

Úzkosť ako verejné tajomstvo

Podľa slov producenta filmu Mateja Sotníka malo pôvodne ísť o Ďurinovej debut. „Film sa zaoberá jednou z určujúcich tém našej doby – úzkosťou ako verejným tajomstvom. Je to pozvánka na zastavenie sa; možnosť premeniť úzkosť na odpor preformulovaním bojov prostredníctvom zdieľanej pamäte, found footage a politiky starostlivosti. Pretože, čo ak je skutočnou úlohou odnaučiť sa, zastaviť sa a prehodnotiť?“ napísal Sotník.  

Film vznikol v koprodukcií spoločností guča films, CLAW, STVR a Universität der Künste Berlin. Za kamerou stáli Clara Becking, Daria Chernyak, Radka Šišuláková a Paula Ďurinová. O hudbu sa postarala Lenka Adamcová, pod zvuk sa podpísali Clara Becking a Paula Ďurinová a strih mali na starosti Deniz Şimşek a Paula Ďurinová.

Duchoň aj debut Kataríny Gramatovej

Záber z filmu Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček
Záber z filmu Petra Bebjaka Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček

V sekcii Zvláštne uvedenie premietnu Karlove Vary aj ďalšie slovenské filmy. Ešte predtým, ako sa 31. júla dostane do slovenských kín, tu bude mať premiéru snímka režiséra Petra Bebjaka Duchoň. „Festival v Karlových Varoch je udalosť, ktorá ďaleko presahuje hranice Českej republiky a ktorá inšpiruje nás všetkých, ktorí máme radi filmy. Chodievam sem už celé roky aj preto, aká úžasná atmosféra tu vládne. Cítime to tak nielen ako ľudia od filmu, ale aj ako diváci, a preto si veľmi vážime, že náš nový film Duchoň bude mať svoju svetovú premiéru práve na tomto podujatí,“ povedal producent snímky Rasťo Šesták zo spoločnosti DNA Production.

Festival premietne takisto debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. „Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka.

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Záber z filmu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková).

Predstaví sa tu aj česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, ktorý mal nedávno premiéru v Cannes. Jeho slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a spoločnosť nutprodukcia. Tá sa podieľala aj na vzniku ďalšej česko-slovenskej spolupráce, ktorú ponúkne zvláštne uvedenie. Prvý česko-slovenský celovečerný „viet-film“ nakrútil režisér Dužan Duong a volá sa Letná škola, 2001.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články