Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Písmo: A- | A+

Päťdesiatydeviaty ročník MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 4. do 12. júla, zverejnil svoj program. V hlavnej súťaži uvedie česko-slovenskú novinku slovenského režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. V súťaži Proxima sa o cenu uchádza slovensko-česko-nemecký film Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Jedinečnosť filmára Mira Rema spočíva aj v originalite otázok, ktoré jeho filmy kladú. Ten najnovší, voľne rozvíjajúci motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka, provokuje otázkou, či je možné stráviť život na jednom jedinom mieste,“ napísal vo festivalovom katalógu o filme Raději zešílet v divočině umelecký riaditeľ MFF Karlovy Vary Karel Och. „Pôvodcovia tejto tvrdohlavej voľby akoby z dávnych časov sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci. Jurodiví čudáci alebo charizmatickí nadšenci? Zdá sa, že nikdy nedospeli, ich svet vykazuje optikou takzvanej civilizácie znaky absurdity, avšak vo svojej nepredstieranej bukolickej uhrančivosti ponúka možnosť vydestilovať prameň inšpirácie pre nás všetkých, niekedy znavených konformným primknutím sa k poriadku,“ dodal.

Osudové rozhodnutia v magickom šumavskom priestore

Podľa tvorcov nie je ich kreatívny dokument katalogizáciou čudákov ani alternatívnym sprievodcom po najväčšom českom pohorí. „Je ponorom do tajuplných oblastí ľudskej duše, do dlhodobej samoty a odlúčenosti, paralelného sveta, ktorý kladie tomu nášmu veľmi znepokojujúce otázky. Ide o intímny kvíz v magickom šumavskom priestore, ktorý naráža na naše osudové životné rozhodnutia a schopnosť čeliť im,“ charakterizuje snímku Raději zešílet v divočině synopsa.

Film produkoval Tomáš Hrubý spoločne s Mirom Remom. Kameramanom je spoločne s Remom Dušan Husár, hudbu zložil Adam Matej, pod zvuk sa podpísal Lukáš Kasprzyk a strih mali na starosti Šimon Hájek a Maté Csuport.

Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films
Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films

V hlavnej súťaži uvedie karlovarský festival aj česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. V hlavných úlohách snímky z prostredia dievčenského speváckeho zboru, ktorá sa inšpirovala kauzou súvisiacou s Bambini di Praga, sa predstavia Kateřina Falbrová a Juraj Loj. Slovenským koproducentom filmu je Ivan Ostrochovský a jeho spoločnosť Punkchart films.

Neplatené voľno – anatómia vyhorenia

V súťaži Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe, dielam plným tvorivého nadšenia a progresívneho kinematografického výrazu, sa predstaví druhý celovečerný film režisérky Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Záber z filmu Neplatené voľno. Foto: guča films
Záber z filmu Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Foto: guča films

Ďurinová debutovala vlani dokumentárnou esejou o smútení Lapilli, ktorá mala takisto premiéru v Karlových Varoch. Na festival sa vracia so snímkou, ktorá je podľa slov Vojtěcha Kočárníka vo festivalovom katalógu úplne odlišným, ale rovnako senzitívnym filmom – aktivisticky poňatou anatómiou vyhorenia. „Osobný, zároveň aj veľmi ľudský film nabáda k zastaveniu v rušných časoch, v ktorých vyhorenie nemusí znamenať koniec, ale naopak nový začiatok,“ napísal Kočárník.

Úzkosť ako verejné tajomstvo

Podľa slov producenta filmu Mateja Sotníka malo pôvodne ísť o Ďurinovej debut. „Film sa zaoberá jednou z určujúcich tém našej doby – úzkosťou ako verejným tajomstvom. Je to pozvánka na zastavenie sa; možnosť premeniť úzkosť na odpor preformulovaním bojov prostredníctvom zdieľanej pamäte, found footage a politiky starostlivosti. Pretože, čo ak je skutočnou úlohou odnaučiť sa, zastaviť sa a prehodnotiť?“ napísal Sotník.  

Film vznikol v koprodukcií spoločností guča films, CLAW, STVR a Universität der Künste Berlin. Za kamerou stáli Clara Becking, Daria Chernyak, Radka Šišuláková a Paula Ďurinová. O hudbu sa postarala Lenka Adamcová, pod zvuk sa podpísali Clara Becking a Paula Ďurinová a strih mali na starosti Deniz Şimşek a Paula Ďurinová.

Duchoň aj debut Kataríny Gramatovej

Záber z filmu Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček
Záber z filmu Petra Bebjaka Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček

V sekcii Zvláštne uvedenie premietnu Karlove Vary aj ďalšie slovenské filmy. Ešte predtým, ako sa 31. júla dostane do slovenských kín, tu bude mať premiéru snímka režiséra Petra Bebjaka Duchoň. „Festival v Karlových Varoch je udalosť, ktorá ďaleko presahuje hranice Českej republiky a ktorá inšpiruje nás všetkých, ktorí máme radi filmy. Chodievam sem už celé roky aj preto, aká úžasná atmosféra tu vládne. Cítime to tak nielen ako ľudia od filmu, ale aj ako diváci, a preto si veľmi vážime, že náš nový film Duchoň bude mať svoju svetovú premiéru práve na tomto podujatí,“ povedal producent snímky Rasťo Šesták zo spoločnosti DNA Production.

Festival premietne takisto debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. „Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka.

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Záber z filmu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková).

Predstaví sa tu aj česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, ktorý mal nedávno premiéru v Cannes. Jeho slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a spoločnosť nutprodukcia. Tá sa podieľala aj na vzniku ďalšej česko-slovenskej spolupráce, ktorú ponúkne zvláštne uvedenie. Prvý česko-slovenský celovečerný „viet-film“ nakrútil režisér Dužan Duong a volá sa Letná škola, 2001.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články