Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Päťdesiatydeviaty ročník MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 4. do 12. júla, zverejnil svoj program. V hlavnej súťaži uvedie česko-slovenskú novinku slovenského režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. V súťaži Proxima sa o cenu uchádza slovensko-česko-nemecký film Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Jedinečnosť filmára Mira Rema spočíva aj v originalite otázok, ktoré jeho filmy kladú. Ten najnovší, voľne rozvíjajúci motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka, provokuje otázkou, či je možné stráviť život na jednom jedinom mieste,“ napísal vo festivalovom katalógu o filme Raději zešílet v divočině umelecký riaditeľ MFF Karlovy Vary Karel Och. „Pôvodcovia tejto tvrdohlavej voľby akoby z dávnych časov sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci. Jurodiví čudáci alebo charizmatickí nadšenci? Zdá sa, že nikdy nedospeli, ich svet vykazuje optikou takzvanej civilizácie znaky absurdity, avšak vo svojej nepredstieranej bukolickej uhrančivosti ponúka možnosť vydestilovať prameň inšpirácie pre nás všetkých, niekedy znavených konformným primknutím sa k poriadku,“ dodal.

Osudové rozhodnutia v magickom šumavskom priestore

Podľa tvorcov nie je ich kreatívny dokument katalogizáciou čudákov ani alternatívnym sprievodcom po najväčšom českom pohorí. „Je ponorom do tajuplných oblastí ľudskej duše, do dlhodobej samoty a odlúčenosti, paralelného sveta, ktorý kladie tomu nášmu veľmi znepokojujúce otázky. Ide o intímny kvíz v magickom šumavskom priestore, ktorý naráža na naše osudové životné rozhodnutia a schopnosť čeliť im,“ charakterizuje snímku Raději zešílet v divočině synopsa.

Film produkoval Tomáš Hrubý spoločne s Mirom Remom. Kameramanom je spoločne s Remom Dušan Husár, hudbu zložil Adam Matej, pod zvuk sa podpísal Lukáš Kasprzyk a strih mali na starosti Šimon Hájek a Maté Csuport.

Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films
Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films

V hlavnej súťaži uvedie karlovarský festival aj česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. V hlavných úlohách snímky z prostredia dievčenského speváckeho zboru, ktorá sa inšpirovala kauzou súvisiacou s Bambini di Praga, sa predstavia Kateřina Falbrová a Juraj Loj. Slovenským koproducentom filmu je Ivan Ostrochovský a jeho spoločnosť Punkchart films.

Neplatené voľno – anatómia vyhorenia

V súťaži Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe, dielam plným tvorivého nadšenia a progresívneho kinematografického výrazu, sa predstaví druhý celovečerný film režisérky Pauly Ďurinovej Neplatené voľno.

Záber z filmu Neplatené voľno. Foto: guča films
Záber z filmu Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Foto: guča films

Ďurinová debutovala vlani dokumentárnou esejou o smútení Lapilli, ktorá mala takisto premiéru v Karlových Varoch. Na festival sa vracia so snímkou, ktorá je podľa slov Vojtěcha Kočárníka vo festivalovom katalógu úplne odlišným, ale rovnako senzitívnym filmom – aktivisticky poňatou anatómiou vyhorenia. „Osobný, zároveň aj veľmi ľudský film nabáda k zastaveniu v rušných časoch, v ktorých vyhorenie nemusí znamenať koniec, ale naopak nový začiatok,“ napísal Kočárník.

Úzkosť ako verejné tajomstvo

Podľa slov producenta filmu Mateja Sotníka malo pôvodne ísť o Ďurinovej debut. „Film sa zaoberá jednou z určujúcich tém našej doby – úzkosťou ako verejným tajomstvom. Je to pozvánka na zastavenie sa; možnosť premeniť úzkosť na odpor preformulovaním bojov prostredníctvom zdieľanej pamäte, found footage a politiky starostlivosti. Pretože, čo ak je skutočnou úlohou odnaučiť sa, zastaviť sa a prehodnotiť?“ napísal Sotník.  

Film vznikol v koprodukcií spoločností guča films, CLAW, STVR a Universität der Künste Berlin. Za kamerou stáli Clara Becking, Daria Chernyak, Radka Šišuláková a Paula Ďurinová. O hudbu sa postarala Lenka Adamcová, pod zvuk sa podpísali Clara Becking a Paula Ďurinová a strih mali na starosti Deniz Şimşek a Paula Ďurinová.

Duchoň aj debut Kataríny Gramatovej

Záber z filmu Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček
Záber z filmu Petra Bebjaka Duchoň. Foto: Continental film / Peter Korček

V sekcii Zvláštne uvedenie premietnu Karlove Vary aj ďalšie slovenské filmy. Ešte predtým, ako sa 31. júla dostane do slovenských kín, tu bude mať premiéru snímka režiséra Petra Bebjaka Duchoň. „Festival v Karlových Varoch je udalosť, ktorá ďaleko presahuje hranice Českej republiky a ktorá inšpiruje nás všetkých, ktorí máme radi filmy. Chodievam sem už celé roky aj preto, aká úžasná atmosféra tu vládne. Cítime to tak nielen ako ľudia od filmu, ale aj ako diváci, a preto si veľmi vážime, že náš nový film Duchoň bude mať svoju svetovú premiéru práve na tomto podujatí,“ povedal producent snímky Rasťo Šesták zo spoločnosti DNA Production.

Festival premietne takisto debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. „Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka.

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Záber z filmu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková).

Predstaví sa tu aj česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, ktorý mal nedávno premiéru v Cannes. Jeho slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a spoločnosť nutprodukcia. Tá sa podieľala aj na vzniku ďalšej česko-slovenskej spolupráce, ktorú ponúkne zvláštne uvedenie. Prvý česko-slovenský celovečerný „viet-film“ nakrútil režisér Dužan Duong a volá sa Letná škola, 2001.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti. Dystopická filmová miniatúra Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bonbonièra, napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet. Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky...  Milov...
Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva.  Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo. Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením. Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane. ...
Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín. Dedko Goldflam Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval. https://youtu.be/0HmkJCGwe5g V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti...
Zobraziť všetky články