Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Písmo: A- | A+

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla.

Na správnej ceste

Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť.

Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila.

Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí.

Milota Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM
Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM

Spontánne a s výsledkom

Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s modrou strechou ako miesto, kde sa prirodzene prelínal jej rodinný život s tvorbou. Okrem rodiny sa tu pravidelne stretávali priatelia, študenti aj umelci. Chalupa však nebola len útočiskom – predstavovala aj živý ateliér myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Priestor bol zároveň ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha. Film sa k nemu vracia ako k zdroju a k miestu, kde sa formovala identita aj filozofia života fotografky.

Tým, že Milota študovala film, točila experimentálne filmy a pohybovala sa v kruhu filmárov, veľmi presne vedela, ako proces nakrúcania a tvorby prebieha. Pre všetkých to bol zábavný a kreatívny proces. Milota je jedinečnou respondentkou, ochotnou urobiť na pľaci, čo treba,“ hovorí Filusová. Predovšetkým chcela pre fotografku vytvoriť optimálne podmienky. Točilo sa pomerne veľa, často spontánne, ale s dobrým výsledkom.

Na novej vlne

Milota Havránková vyštudovala fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odbor kamery na FAMU v Prahe. Na umeleckú scénu vstúpila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda v období, keď pražské tvorivé prostredie ovládla česká nová vlna a silné osobnosti ju pozdvihovali na svetovú úroveň. Aj experimentálna inscenovaná fotografia si začala v umení výraznejšie upevňovať pozíciu.

Mladá fotografka intenzívne nasávala uvoľnené prostredie. Prvú verejnú výstavu v roku 1969 dokonca mohla mať v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Potom nastúpila na pedagogickú dráhu.

V tvorbe mala vždy blízko k experimentálnemu inscenovanému príbehu. Jej fotografie úzko súvisia s jej osobným príbehom a prístupom k životu, v ktorom nestráca odvahu prijímať novátorské výzvy. Tie spájala s novými technológiami a s hľadaním presahov do architektúry, maľby či módneho dizajnu. Svoje skúsenosti odovzdávala novým generáciám.

Milota Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková
Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková

Kolektív autorov

Pri tvorbe konceptu filmu Milota si tvorcovia dali ako prioritu uchopiť látku tak, aby projekt neskĺzol do štandardného portrétového spracovania, čo bolo podľa slov producentky pomerne náročné zadanie. V procese vývoja prebiehali intenzívne pracovné dramaturgické porady a na stole sa riešilo viacero návrhov a postupov. S projektom sa zúčastnili aj na medzinárodnom workshope Doc. Inkubator, kde dostali spätnú väzbu od zahraničných profesionálov.

Najdôležitejšia fáza projektu prebiehala v strižni. K stovkám hodín, ktoré sme tam strávili, by sa dali pridať ďalšie a ďalšie. Spoločným rozhodnutím tvorivého tímu napokon bolo, že pod film sa podpisujeme všetci ako kolektív autorov,“ upresňuje producentka údaje o autorstve filmu.

Postavili ho ako príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry. Cez objektív skúmala svet aj samu seba, pričom silná väzba k rodine u nej pretrváva ako jedinečná inšpirácia až dodnes. Ďalšou rovinou filmu je jej dlhoročná práca s mladými umelcami spojená s výbornou schopnosťou viesť dialóg naprieč generáciami, ako aj zdôraznenie jej odvahy otvoriť sa.

Pracovali sme s materiálom, ktorý odhaľuje jej krehkosť a odkrýva mnohovrstevnosť jej osobnosti,“ hovorí Filusová.

Žiť autenticky

Sama protagonistka si vo filme úprimne želá, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, nestrácať schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach.

Umenie je neoddeliteľné od života a jeho najvyššou formou je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Autenticita a odvaha mať vlastný pohľad, to sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa Milota Havránková divákom. 

Jej posolstvo podľa slov producentky jasne odkazuje na dôležitosť autenticity, slobody a nezlomnosti. Dokument hovorí o tom, že konfrontácia obyčajnosti a výnimočnosti, ktorá je pre Milotu charakteristická, je vzácnym darom, pričom dokonalosť nie je absolútne nevyhnutná.

Je to film o odvahe tvoriť a nevzdať sa aj napriek neprajnosti okolia,“ dodáva producentka.

Milota (r. kolektív autorov, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 30. apríla 2026

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články