Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Písmo: A- | A+

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla.

Na správnej ceste

Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť.

Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila.

Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí.

Milota Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM
Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM

Spontánne a s výsledkom

Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s modrou strechou ako miesto, kde sa prirodzene prelínal jej rodinný život s tvorbou. Okrem rodiny sa tu pravidelne stretávali priatelia, študenti aj umelci. Chalupa však nebola len útočiskom – predstavovala aj živý ateliér myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Priestor bol zároveň ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha. Film sa k nemu vracia ako k zdroju a k miestu, kde sa formovala identita aj filozofia života fotografky.

Tým, že Milota študovala film, točila experimentálne filmy a pohybovala sa v kruhu filmárov, veľmi presne vedela, ako proces nakrúcania a tvorby prebieha. Pre všetkých to bol zábavný a kreatívny proces. Milota je jedinečnou respondentkou, ochotnou urobiť na pľaci, čo treba,“ hovorí Filusová. Predovšetkým chcela pre fotografku vytvoriť optimálne podmienky. Točilo sa pomerne veľa, často spontánne, ale s dobrým výsledkom.

Na novej vlne

Milota Havránková vyštudovala fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odbor kamery na FAMU v Prahe. Na umeleckú scénu vstúpila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda v období, keď pražské tvorivé prostredie ovládla česká nová vlna a silné osobnosti ju pozdvihovali na svetovú úroveň. Aj experimentálna inscenovaná fotografia si začala v umení výraznejšie upevňovať pozíciu.

Mladá fotografka intenzívne nasávala uvoľnené prostredie. Prvú verejnú výstavu v roku 1969 dokonca mohla mať v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Potom nastúpila na pedagogickú dráhu.

V tvorbe mala vždy blízko k experimentálnemu inscenovanému príbehu. Jej fotografie úzko súvisia s jej osobným príbehom a prístupom k životu, v ktorom nestráca odvahu prijímať novátorské výzvy. Tie spájala s novými technológiami a s hľadaním presahov do architektúry, maľby či módneho dizajnu. Svoje skúsenosti odovzdávala novým generáciám.

Milota Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková
Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková

Kolektív autorov

Pri tvorbe konceptu filmu Milota si tvorcovia dali ako prioritu uchopiť látku tak, aby projekt neskĺzol do štandardného portrétového spracovania, čo bolo podľa slov producentky pomerne náročné zadanie. V procese vývoja prebiehali intenzívne pracovné dramaturgické porady a na stole sa riešilo viacero návrhov a postupov. S projektom sa zúčastnili aj na medzinárodnom workshope Doc. Inkubator, kde dostali spätnú väzbu od zahraničných profesionálov.

Najdôležitejšia fáza projektu prebiehala v strižni. K stovkám hodín, ktoré sme tam strávili, by sa dali pridať ďalšie a ďalšie. Spoločným rozhodnutím tvorivého tímu napokon bolo, že pod film sa podpisujeme všetci ako kolektív autorov,“ upresňuje producentka údaje o autorstve filmu.

Postavili ho ako príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry. Cez objektív skúmala svet aj samu seba, pričom silná väzba k rodine u nej pretrváva ako jedinečná inšpirácia až dodnes. Ďalšou rovinou filmu je jej dlhoročná práca s mladými umelcami spojená s výbornou schopnosťou viesť dialóg naprieč generáciami, ako aj zdôraznenie jej odvahy otvoriť sa.

Pracovali sme s materiálom, ktorý odhaľuje jej krehkosť a odkrýva mnohovrstevnosť jej osobnosti,“ hovorí Filusová.

Žiť autenticky

Sama protagonistka si vo filme úprimne želá, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, nestrácať schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach.

Umenie je neoddeliteľné od života a jeho najvyššou formou je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Autenticita a odvaha mať vlastný pohľad, to sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa Milota Havránková divákom. 

Jej posolstvo podľa slov producentky jasne odkazuje na dôležitosť autenticity, slobody a nezlomnosti. Dokument hovorí o tom, že konfrontácia obyčajnosti a výnimočnosti, ktorá je pre Milotu charakteristická, je vzácnym darom, pričom dokonalosť nie je absolútne nevyhnutná.

Je to film o odvahe tvoriť a nevzdať sa aj napriek neprajnosti okolia,“ dodáva producentka.

Milota (r. kolektív autorov, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 30. apríla 2026

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články