Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla.

Na správnej ceste

„Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť.

Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila.

„Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí.

Spontánne a s výsledkom

Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s modrou strechou ako miesto, kde sa prirodzene prelínal jej rodinný život s tvorbou. Okrem rodiny sa tu pravidelne stretávali priatelia, študenti aj umelci. Chalupa však nebola len útočiskom – predstavovala aj živý ateliér myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Priestor bol zároveň ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha. Film sa k nemu vracia ako k zdroju a k miestu, kde sa formovala identita aj filozofia života fotografky.

„Tým, že Milota študovala film, točila experimentálne filmy a pohybovala sa v kruhu filmárov, veľmi presne vedela, ako proces nakrúcania a tvorby prebieha. Pre všetkých to bol zábavný a kreatívny proces. Milota je jedinečnou respondentkou, ochotnou urobiť na pľaci, čo treba,“ hovorí Filusová. Predovšetkým chcela pre fotografku vytvoriť optimálne podmienky. Točilo sa pomerne veľa, často spontánne, ale s dobrým výsledkom.

Na novej vlne

Milota Havránková vyštudovala fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odbor kamery na FAMU v Prahe. Na umeleckú scénu vstúpila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda v období, keď pražské tvorivé prostredie ovládla česká nová vlna a silné osobnosti ju pozdvihovali na svetovú úroveň. Aj experimentálna inscenovaná fotografia si začala v umení výraznejšie upevňovať pozíciu.

Mladá fotografka intenzívne nasávala uvoľnené prostredie. Prvú verejnú výstavu v roku 1969 dokonca mohla mať v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Potom nastúpila na pedagogickú dráhu.

V tvorbe mala vždy blízko k experimentálnemu inscenovanému príbehu. Jej fotografie úzko súvisia s jej osobným príbehom a prístupom k životu, v ktorom nestráca odvahu prijímať novátorské výzvy. Tie spájala s novými technológiami a s hľadaním presahov do architektúry, maľby či módneho dizajnu. Svoje skúsenosti odovzdávala novým generáciám.

Kolektív autorov

Pri tvorbe konceptu filmu Milota si tvorcovia dali ako prioritu uchopiť látku tak, aby projekt neskĺzol do štandardného portrétového spracovania, čo bolo podľa slov producentky pomerne náročné zadanie. V procese vývoja prebiehali intenzívne pracovné dramaturgické porady a na stole sa riešilo viacero návrhov a postupov. S projektom sa zúčastnili aj na medzinárodnom workshope Doc. Inkubator, kde dostali spätnú väzbu od zahraničných profesionálov.

„Najdôležitejšia fáza projektu prebiehala v strižni. K stovkám hodín, ktoré sme tam strávili, by sa dali pridať ďalšie a ďalšie. Spoločným rozhodnutím tvorivého tímu napokon bolo, že pod film sa podpisujeme všetci ako kolektív autorov,“ upresňuje producentka údaje o autorstve filmu.

Postavili ho ako príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry. Cez objektív skúmala svet aj samu seba, pričom silná väzba k rodine u nej pretrváva ako jedinečná inšpirácia až dodnes. Ďalšou rovinou filmu je jej dlhoročná práca s mladými umelcami spojená s výbornou schopnosťou viesť dialóg naprieč generáciami, ako aj zdôraznenie jej odvahy otvoriť sa.

„Pracovali sme s materiálom, ktorý odhaľuje jej krehkosť a odkrýva mnohovrstevnosť jej osobnosti,“ hovorí Filusová.

Žiť autenticky

Sama protagonistka si vo filme úprimne želá, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, nestrácať schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach.

„Umenie je neoddeliteľné od života a jeho najvyššou formou je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Autenticita a odvaha mať vlastný pohľad, to sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa Milota Havránková divákom. 

Jej posolstvo podľa slov producentky jasne odkazuje na dôležitosť autenticity, slobody a nezlomnosti. Dokument hovorí o tom, že konfrontácia obyčajnosti a výnimočnosti, ktorá je pre Milotu charakteristická, je vzácnym darom, pričom dokonalosť nie je absolútne nevyhnutná.

„Je to film o odvahe tvoriť a nevzdať sa aj napriek neprajnosti okolia,“ dodáva producentka.