Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Písmo: A- | A+

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla.

Na správnej ceste

Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť.

Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila.

Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí.

Milota Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM
Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM

Spontánne a s výsledkom

Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s modrou strechou ako miesto, kde sa prirodzene prelínal jej rodinný život s tvorbou. Okrem rodiny sa tu pravidelne stretávali priatelia, študenti aj umelci. Chalupa však nebola len útočiskom – predstavovala aj živý ateliér myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Priestor bol zároveň ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha. Film sa k nemu vracia ako k zdroju a k miestu, kde sa formovala identita aj filozofia života fotografky.

Tým, že Milota študovala film, točila experimentálne filmy a pohybovala sa v kruhu filmárov, veľmi presne vedela, ako proces nakrúcania a tvorby prebieha. Pre všetkých to bol zábavný a kreatívny proces. Milota je jedinečnou respondentkou, ochotnou urobiť na pľaci, čo treba,“ hovorí Filusová. Predovšetkým chcela pre fotografku vytvoriť optimálne podmienky. Točilo sa pomerne veľa, často spontánne, ale s dobrým výsledkom.

Na novej vlne

Milota Havránková vyštudovala fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odbor kamery na FAMU v Prahe. Na umeleckú scénu vstúpila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda v období, keď pražské tvorivé prostredie ovládla česká nová vlna a silné osobnosti ju pozdvihovali na svetovú úroveň. Aj experimentálna inscenovaná fotografia si začala v umení výraznejšie upevňovať pozíciu.

Mladá fotografka intenzívne nasávala uvoľnené prostredie. Prvú verejnú výstavu v roku 1969 dokonca mohla mať v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Potom nastúpila na pedagogickú dráhu.

V tvorbe mala vždy blízko k experimentálnemu inscenovanému príbehu. Jej fotografie úzko súvisia s jej osobným príbehom a prístupom k životu, v ktorom nestráca odvahu prijímať novátorské výzvy. Tie spájala s novými technológiami a s hľadaním presahov do architektúry, maľby či módneho dizajnu. Svoje skúsenosti odovzdávala novým generáciám.

Milota Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková
Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková

Kolektív autorov

Pri tvorbe konceptu filmu Milota si tvorcovia dali ako prioritu uchopiť látku tak, aby projekt neskĺzol do štandardného portrétového spracovania, čo bolo podľa slov producentky pomerne náročné zadanie. V procese vývoja prebiehali intenzívne pracovné dramaturgické porady a na stole sa riešilo viacero návrhov a postupov. S projektom sa zúčastnili aj na medzinárodnom workshope Doc. Inkubator, kde dostali spätnú väzbu od zahraničných profesionálov.

Najdôležitejšia fáza projektu prebiehala v strižni. K stovkám hodín, ktoré sme tam strávili, by sa dali pridať ďalšie a ďalšie. Spoločným rozhodnutím tvorivého tímu napokon bolo, že pod film sa podpisujeme všetci ako kolektív autorov,“ upresňuje producentka údaje o autorstve filmu.

Postavili ho ako príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry. Cez objektív skúmala svet aj samu seba, pričom silná väzba k rodine u nej pretrváva ako jedinečná inšpirácia až dodnes. Ďalšou rovinou filmu je jej dlhoročná práca s mladými umelcami spojená s výbornou schopnosťou viesť dialóg naprieč generáciami, ako aj zdôraznenie jej odvahy otvoriť sa.

Pracovali sme s materiálom, ktorý odhaľuje jej krehkosť a odkrýva mnohovrstevnosť jej osobnosti,“ hovorí Filusová.

Žiť autenticky

Sama protagonistka si vo filme úprimne želá, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, nestrácať schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach.

Umenie je neoddeliteľné od života a jeho najvyššou formou je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Autenticita a odvaha mať vlastný pohľad, to sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa Milota Havránková divákom. 

Jej posolstvo podľa slov producentky jasne odkazuje na dôležitosť autenticity, slobody a nezlomnosti. Dokument hovorí o tom, že konfrontácia obyčajnosti a výnimočnosti, ktorá je pre Milotu charakteristická, je vzácnym darom, pričom dokonalosť nie je absolútne nevyhnutná.

Je to film o odvahe tvoriť a nevzdať sa aj napriek neprajnosti okolia,“ dodáva producentka.

Milota (r. kolektív autorov, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 30. apríla 2026

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sia Záber z filmu Pád. Foto: Febiofest

tipy z Kina Lumière Reštaurované kultovky, Šary Vary aj Sia na turné

Kino Lumière každý mesiac ponúka široký a rôznorodý program. Denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurované kultovky vo vysokej kvalite Počas prázdnin v kine pripravujeme v mnohom špeciálny program. Taký obsiahne cyklus Letný špeciál, ktorý počas deviatich letných pondelkov prinesie exkluzívne projekcie reštaurovaných klasík, kultových filmov aj digitalizovaných českých a slovenských klasických diel. Na úvod sa premietne tajomný, až hypnotický film Lost Highway (1997) Davida Lyncha. Scenár napísal so spisovateľom Barrym Giffordom, autorom románovej predlohy filmu Divokosť v srdci (1990). Ako býva u Lyncha zvykom, opäť sa treba pripraviť na zamotaný príbeh, a dokonca nie jeden. V júli sa bude premietať aj vizuálne ohromujúci a štýlovo eklektický film indického režiséra Tarsema Singha Pád z roku 2006. Považuje sa za jedno z najodvážnejších vizuálnych diel modernej kinematografie. Intímna dráma Imaginárne lásky (2010) zase na pozadí jednoduchej zápletky odhaľuje celú paletu fáz lásky a jej subjektívneho vnímania v esteticky dômyselnom režijnom rukopise Xaviera Dolana. Všetky film budú uvedené v reštaurovanej podobe v obrazovom rozlíšení 4K. Záber z filmu Pád. Foto: Febiofest Prázdninový program pre deti Keď hovoríme v kine o prázdninovom programe,...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Byť nažive sa mi zdá zázračným…

Najstručnejšia charakteristika záveru roka 1966 podľa AI znie: „Obdobie v duchu príprav na ekonomické reformy charakterizuje postupné politické uvoľňovanie, ústiace do Pražskej jari. Pretrváva však cenzúra a prísny dohľad komunistického režimu prezidenta Antonína Novotného.“ Nič z toho sa (prvoplánovo) v uvádzaných týždenníkoch neobjaví, čo však neznamená, že by neboli pre súčasného diváka zaujímavé. Vydania č. 49 a 50 režiséra Štefana Ondrkala sú tradične pestré. Zaznamenávajú aj veľkú leteckú katastrofu bulharského lietadla pri Bratislave, ktorá sa skončila pre všetkých na palube (s výnimkou jedinej letušky) tragickou smrťou. Okrem toho je v nich aj najvýznamnejšia udalosť investičnej výstavby – dokončenie trate Podolínec – Plaveč, označenej ako posledná novostavba železničnej siete. Bola dlhá 31 kilometrov a prvé pokusy o jej realizáciu siahajú až do 19. storočia (!). Vydanie č. 50 je kaleidoskopom rekordných 14 šotov, sám autor ich v komentári charakterizuje takto: „Vianočná nádielka. Pestré všeličo v obraze i vo zvuku, zostavené podľa osvedčeného receptu zaslúžilých majstrov žurnálu.“ Témy, ktoré iritujú Štefan Kamenický ako režisér bol v tomto období výnimočný v tom, že vyhľadával témy iritujúce spoločnosť (už sa to dalo – to bolo to „postupné uvoľňovanie“) a spracovával ich formou týždenníkovej monotémy alebo na väčších plochách dlhých šotov. V žurnále č. 51 analyzoval problematiku detských domovov: pochválil maďarské mestečko vo Fóte – lebo bolo...
Zobraziť všetky články