Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Písmo: A- | A+

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla.

Na správnej ceste

„Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť.

Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila.

„Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí.

Milota Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM
Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM

Spontánne a s výsledkom

Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s modrou strechou ako miesto, kde sa prirodzene prelínal jej rodinný život s tvorbou. Okrem rodiny sa tu pravidelne stretávali priatelia, študenti aj umelci. Chalupa však nebola len útočiskom – predstavovala aj živý ateliér myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Priestor bol zároveň ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha. Film sa k nemu vracia ako k zdroju a k miestu, kde sa formovala identita aj filozofia života fotografky.

„Tým, že Milota študovala film, točila experimentálne filmy a pohybovala sa v kruhu filmárov, veľmi presne vedela, ako proces nakrúcania a tvorby prebieha. Pre všetkých to bol zábavný a kreatívny proces. Milota je jedinečnou respondentkou, ochotnou urobiť na pľaci, čo treba,“ hovorí Filusová. Predovšetkým chcela pre fotografku vytvoriť optimálne podmienky. Točilo sa pomerne veľa, často spontánne, ale s dobrým výsledkom.

Na novej vlne

Milota Havránková vyštudovala fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odbor kamery na FAMU v Prahe. Na umeleckú scénu vstúpila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda v období, keď pražské tvorivé prostredie ovládla česká nová vlna a silné osobnosti ju pozdvihovali na svetovú úroveň. Aj experimentálna inscenovaná fotografia si začala v umení výraznejšie upevňovať pozíciu.

Mladá fotografka intenzívne nasávala uvoľnené prostredie. Prvú verejnú výstavu v roku 1969 dokonca mohla mať v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Potom nastúpila na pedagogickú dráhu.

V tvorbe mala vždy blízko k experimentálnemu inscenovanému príbehu. Jej fotografie úzko súvisia s jej osobným príbehom a prístupom k životu, v ktorom nestráca odvahu prijímať novátorské výzvy. Tie spájala s novými technológiami a s hľadaním presahov do architektúry, maľby či módneho dizajnu. Svoje skúsenosti odovzdávala novým generáciám.

Milota Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková
Z tvorby Miloty Havránkovej. Foto: FURIA FILM/Milota Havránková

Kolektív autorov

Pri tvorbe konceptu filmu Milota si tvorcovia dali ako prioritu uchopiť látku tak, aby projekt neskĺzol do štandardného portrétového spracovania, čo bolo podľa slov producentky pomerne náročné zadanie. V procese vývoja prebiehali intenzívne pracovné dramaturgické porady a na stole sa riešilo viacero návrhov a postupov. S projektom sa zúčastnili aj na medzinárodnom workshope Doc. Inkubator, kde dostali spätnú väzbu od zahraničných profesionálov.

„Najdôležitejšia fáza projektu prebiehala v strižni. K stovkám hodín, ktoré sme tam strávili, by sa dali pridať ďalšie a ďalšie. Spoločným rozhodnutím tvorivého tímu napokon bolo, že pod film sa podpisujeme všetci ako kolektív autorov,“ upresňuje producentka údaje o autorstve filmu.

Postavili ho ako príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry. Cez objektív skúmala svet aj samu seba, pričom silná väzba k rodine u nej pretrváva ako jedinečná inšpirácia až dodnes. Ďalšou rovinou filmu je jej dlhoročná práca s mladými umelcami spojená s výbornou schopnosťou viesť dialóg naprieč generáciami, ako aj zdôraznenie jej odvahy otvoriť sa.

„Pracovali sme s materiálom, ktorý odhaľuje jej krehkosť a odkrýva mnohovrstevnosť jej osobnosti,“ hovorí Filusová.

Žiť autenticky

Sama protagonistka si vo filme úprimne želá, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, nestrácať schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach.

„Umenie je neoddeliteľné od života a jeho najvyššou formou je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Autenticita a odvaha mať vlastný pohľad, to sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa Milota Havránková divákom. 

Jej posolstvo podľa slov producentky jasne odkazuje na dôležitosť autenticity, slobody a nezlomnosti. Dokument hovorí o tom, že konfrontácia obyčajnosti a výnimočnosti, ktorá je pre Milotu charakteristická, je vzácnym darom, pričom dokonalosť nie je absolútne nevyhnutná.

„Je to film o odvahe tvoriť a nevzdať sa aj napriek neprajnosti okolia,“ dodáva producentka.

Milota (r. kolektív autorov, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 30. apríla 2026

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články