Fichtelberg Záber z filmu Fichtelberg. Foto ARINAFILM

Na dobrodružnej ceste ho poháňa túžba po láske a uznaní

Písmo: A- | A+

Príbeh mladého rytiera, ktorý príde do horskej osady riadiť stavbu mosta sleduje dobrodružný rodinný film Fichtelberg. Snímka režiséra a scenáristu Šimona Koudelu je síce fikciou, vychádza však z historických reálií 16. storočia. Česko-slovenský koprodukčný film mal premiéru v máji na zlínskom filmovom festivale. Teraz je aj v slovenských kinách.

Pôvodná idea príbehu vznikla, keď som písal scenár o rozprávkových bytostiach. V súvislosti s pôvodom postavy Krakonoša resp. Rübezahla som narazil na zaujímavú tému pobytu cudzích prospektorov (hľadačov drahých kovov a nerastov),“ povedal Koudela. Fichtelberg je jeho celovečerný debut pre kiná. Predtým natočil niekoľko krátkych a dokumentárnych filmov.

Okrem iného je aj animátorom a výtvarníkom, a tak mal o snímke Fichtelberg presnú obrazovú víziu. Naplnil ju nielen s pomocou kameramana Jana Baseta Střítežského, s ktorým spolupracoval už počas štúdia na FAMU, ale tiež za pomoci trikov a vizuálnych efektov. „Chcel som, aby tie triky a zásahy do obrazu boli priznané, aby spoluvytvárali určitú štylizáciu. S nadsázkou sa dá povedať, že som sa snažil počítačovej technológii vtlačiť originalitu ručnej práce,“ povedal režisér.  

Iniciačná dobrodružná cesta

Hrdinom Koudelovho príbehu je mladý rytier Petr Pětipeský. Stavba mosta, ktorú riadi, má otvoriť cestu k bohatstvu ukrytému v horách. Všetko komplikuje poverčivosť a strach miestnych osadníkov a takisto hrozivá udalosť, počas ktorej zmizne aj Petrova láska Alma. „Iniciačná dobrodružná cesta mladého rytiera Petra Pětipeského zo 16. storočia je podávaná na pôdoryse moderného príbehu súčasnou filmovou rečou. Mladý človek, hnaný túžbou po láske a uznaní, dochádza až na samotnú hranicu života, aby pochopil, že celú dobu podliehal ilúzii a sebaklamu. Jeho poznanie je ešte hlbšie, nachádza totiž pravý dôvod svojej vnútornej bolesti – otcovskú krivdu. Petr tak nachádza cestu späť do života, oslobodzuje sa, stáva sa dospelým,“ povedal o filme Koudela.

Snímka vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenskou koproducentkou je Silvia Panáková a jej spoločnosť ARINAFILM. V hlavnej úlohe sa predstaví Jan Dlouhý. Jeho lásku si zahrala slovenská herečka Viktória Jurištová a vo filme účinkuje aj Zuzana Cigánová.

Nakrúcalo sa v Prahe (v lokalitách Divoká Šárka, Ďáblický háj, lom Požáry v časti Řeporyje), na Kokořínsku, v Českosaském Švýcarsku aj v kláštore Doksany.

Fichtelberg (r. Šimon Koudela, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 1 972 900 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 129 375 eur)
Distribučná premiéra: 9. októbra 2025

 

Autor:

Záber z filmu Fichtelberg. Foto ARINAFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články