Fichtelberg Záber z filmu Fichtelberg. Foto ARINAFILM

Na dobrodružnej ceste ho poháňa túžba po láske a uznaní

Písmo: A- | A+

Príbeh mladého rytiera, ktorý príde do horskej osady riadiť stavbu mosta sleduje dobrodružný rodinný film Fichtelberg. Snímka režiséra a scenáristu Šimona Koudelu je síce fikciou, vychádza však z historických reálií 16. storočia. Česko-slovenský koprodukčný film mal premiéru v máji na zlínskom filmovom festivale. Teraz je aj v slovenských kinách.

„Pôvodná idea príbehu vznikla, keď som písal scenár o rozprávkových bytostiach. V súvislosti s pôvodom postavy Krakonoša resp. Rübezahla som narazil na zaujímavú tému pobytu cudzích prospektorov (hľadačov drahých kovov a nerastov),“ povedal Koudela. Fichtelberg je jeho celovečerný debut pre kiná. Predtým natočil niekoľko krátkych a dokumentárnych filmov.

Okrem iného je aj animátorom a výtvarníkom, a tak mal o snímke Fichtelberg presnú obrazovú víziu. Naplnil ju nielen s pomocou kameramana Jana Baseta Střítežského, s ktorým spolupracoval už počas štúdia na FAMU, ale tiež za pomoci trikov a vizuálnych efektov. „Chcel som, aby tie triky a zásahy do obrazu boli priznané, aby spoluvytvárali určitú štylizáciu. S nadsázkou sa dá povedať, že som sa snažil počítačovej technológii vtlačiť originalitu ručnej práce,“ povedal režisér.  

Iniciačná dobrodružná cesta

Hrdinom Koudelovho príbehu je mladý rytier Petr Pětipeský. Stavba mosta, ktorú riadi, má otvoriť cestu k bohatstvu ukrytému v horách. Všetko komplikuje poverčivosť a strach miestnych osadníkov a takisto hrozivá udalosť, počas ktorej zmizne aj Petrova láska Alma. „Iniciačná dobrodružná cesta mladého rytiera Petra Pětipeského zo 16. storočia je podávaná na pôdoryse moderného príbehu súčasnou filmovou rečou. Mladý človek, hnaný túžbou po láske a uznaní, dochádza až na samotnú hranicu života, aby pochopil, že celú dobu podliehal ilúzii a sebaklamu. Jeho poznanie je ešte hlbšie, nachádza totiž pravý dôvod svojej vnútornej bolesti – otcovskú krivdu. Petr tak nachádza cestu späť do života, oslobodzuje sa, stáva sa dospelým,“ povedal o filme Koudela.

Snímka vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenskou koproducentkou je Silvia Panáková a jej spoločnosť ARINAFILM. V hlavnej úlohe sa predstaví Jan Dlouhý. Jeho lásku si zahrala slovenská herečka Viktória Jurištová a vo filme účinkuje aj Zuzana Cigánová.

Nakrúcalo sa v Prahe (v lokalitách Divoká Šárka, Ďáblický háj, lom Požáry v časti Řeporyje), na Kokořínsku, v Českosaském Švýcarsku aj v kláštore Doksany.

Fichtelberg (r. Šimon Koudela, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 1 972 900 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 129 375 eur)
Distribučná premiéra: 9. októbra 2025

 

Autor:

Záber z filmu Fichtelberg. Foto ARINAFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články