Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.
Písmo: A- | A+

Bojovať sa dá aj inak než zbraňami. Svoje o tom vedia novinári, najmä tí, ktorí hľadajú a zverejňujú pravdu v represívnych režimoch. Práve o ich hrdinstve hovorí nový a doteraz najambicióznejší film Jiřího Mádla. Triler Vlny oslavuje statočnosť a húževnatosť rozhlasových reportérov a technikov Československého rozhlasu, ktorý vysielal ešte dlho potom, ako 21. augusta obsadili našu krajinu vojská Varšavskej zmluvy a okupanti vypli oficiálne vysielače. Premiéru mal na festivale v Karlových Varoch a v druhej polovici leta príde aj do slovenských kín.  

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme,“ naznačuje prísľub nečakanej zápletky.

Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že diváci neuvidia rozdiel medzi starými zábermi a teraz nakrúteným materiálom. Vyvolá autentický dojem a mimoriadne silné emócie,“ vysvetľuje slovenská koproducentka Wanda Adamík Hrycová.

V hlavnej úlohe redaktora Tomáša, ktorý stojí pred ťažkou voľbou medzi záchranou mladšieho brata a pomocou redakcii a jej úsiliu v boji za pravdu, sa predstaví Vojtěch Vodochodský. „Ide o veľmi realistický pohľad na vtedajšie obdobie a na to, ako sa v takých podmienkach museli mnohí často rozhodovať. Hneď pri čítaní scenára na mňa dýchol neuveriteľný temporytmus a dynamika, strihová skladba a detailné opisy scén. Ako herec sa okamžite vcítite nielen do svojej postavy, ale aj do atmosféry celého filmu. Nič takto dynamicky napísané som doteraz nečítal,“ hovorí herec. Hlavnú ženskú postavu stvárňuje Táňa Pauhofová, podľa ktorej je „tá myšlienka trpko aktuálna aj po vyše päťdesiatich rokoch. Je to však aj film o silných a dôležitých vzťahoch, kolegialite, tíme, vízii a odvahe.“

Tomáš vychováva mladšieho brata Pavla, sám sa o politiku nezaujíma a snaží sa od nej čo najďalej držať aj brata. Za podivných okolností sa ako technik ocitá v prodemokratickej zahraničnej redakcii Československého rozhlasu, ktorá získava čoraz väčší vplyv, a zapletá sa do nebezpečnej situácie. Dej je nasýtený intenzívnymi 60. rokmi a diváka vťahuje do turbulentných čias, v ktorých sa pod kožu drel strach i odhodlanie mu čeliť. Okrem Vodochodského a Pauhofovej hrajú vo filme ďalšie známe tváre česko-slovenskej scény ako Tomáš Maštalír, Martin Hofmann, Stanislav Majer, Vojtěch Kotek, Jevgenij Ivanovič Libezňuk či Michaela Majerníková.

 

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: cca 3 430 000* eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 80 000* eur + 61 987* eur z programu 5.1, vklad RTVS: 200 000 eur*)
* údaje pochádzajú z registračného systému AVF a centrálneho registra zmlúv
Distribučná premiéra: 1. 8. 2024

Autor:

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny. Foto: Wandal Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tiché noci plagát

Tiché noci – prehliadka nemeckých filmov nemej éry

Projekcie nemých filmov sprevádzané živou hudbou sa stali populárnou súčasťou filmových festivalov a prehliadok. Na prelome októbra a novembra bude v Kine Film Europe v Bratislave uvedených spolu sedem nemých filmov, z toho štyri budú naživo sprevádzané koncertami. V programe prehliadky s názvom Tiché noci sa publiku predstavia dva filmy Fritza Langa, štyri filmy Friedricha Wilhelma Murnaua a portrét skladateľa Richarda Wagnera v réžii Carla Froelicha. Prehliadku otvorí 31.10. o 16:00 film Tabu (r. Friedrich Wilhelm Murnau), príbeh dvoch mladých milencov na idylickom ostrove Bora Bora v južnom Pacifiku. Murnauov Faust bude 31.10. sprevádzaný kapelou Do Shaska!, ktorá sa od svojich počiatkov zameriava na adaptáciu vplyvov industrialu, word music a ambientu so silným rituálnym až domorodo-tranzovým prejavom. Deň nato (1.11.) si publikum môže pozrieť prvý diel Langových Nibelungov: Siegfried v sprievode experimentálneho hudobného projektu Vyšehrad, ktorý vo svojej tvorbe prepája niekoľko žánrov. V sobotu 2.11. o 14:00 sa v Kine Film Europe bude premietať príbeh nemeckého skladateľa od jeho detstva až po veľké úspechy v orchestrálnej a opernej hudbe – Richard Wagner (r. Carla Froelich). Jori Josiphson počas prehliadky Scandi 2022 vytvoril sprievodnú hudbu k filmu Povozník smrti (r. Victor Sjöström). Druhý novembrový deň v spolupráci s violončelistkou Katarínou Zima vytvoria živý zvukový sprievod k filmu Žena na mesiaci (r. Fritz Lang), v ktorom využijú improvizačné postupy,...
Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Čo si pripravila desaťdňová Ji.hlava? 28. MFDF Ji.hlava predstavuje program

„Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát. Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii...
Záber z filmu Megalopolis / Zdroj: Film Europe

recenzia Megalopolis

Jednou z definujúcich tém filmu Megalopolis je vzťah oligarchie a demokracie v kontexte spoločenského, respektíve civilizačného vývoja. Teda, či je možné posúvať sa dramaticky civilizačne vpred, v ústrety akejsi utópii, a zároveň pritom počúvať hlas ľudu. Podľa Coppolu sa to nedá, čo môže byť diskutabilné z hľadiska akýchsi morálnych hodnôt, ale pravdepodobne ide o legitímny postoj. Alebo je Coppolov nový film o zodpovednosti a individualite génia, ktorý sa prirodzene riadi iným morálnym kódexom a iným morálnym kompasom ako niekto, kto géniom nie je, pričom platí, že morálka slabých zlyháva práve preto, že je morálkou slabých. Tu by sa zrejme dalo pracovať s ideou nadčloveka, ako ju predstavil a rozvinul Friedrich Nietzsche, ale niečo mi vraví, že by to nebolo správne, nie je totiž vhodné dávať najavo intelektuálnu nadradenosť, zvlášť ak nejde o žiadnu nadradenosť, iba o autorskú pózu. Megalopolis je neprívetivý, nepríjemný, vyrušujúci film, ktorý a priori vstupuje s divákom do polemiky, nie priamo, ale tým, ako ho okázalo ignoruje. Všetci vieme, že bol extrémne drahý, preto je to veľkofilm, alebo by aspoň mal byť. A on pritom celkom rezignuje na to, aby sa páčil aj inak ako čisto estétsky. Pôsobí ako taký camp, v ktorom sa stretáva secesia s dekadenciou a konštruktivizmom a výsledok pôsobí ako orgiastický kŕč prestarnutého hipíka, ktorý je, vôbec nie zhodou okolností, jedným z najväčších...
Zobraziť všetky články