Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Písmo: A- | A+

Kolotočiar Alan, plavčíčka Viki, Zemplínska šírava, box a posledné dni leta. To sú základné ingrediencie nového slovensko-českého filmu Posledná sezóna režiséra a scenáristu Pavla Hirjaka. Po premiére na IFF Art Film a uvedení na MFF Cinematik prichádza od 17. septembra do slovenských kín.

„Alan celé leto maká pri rodinných kolotočoch, keď v posledný deň leta stretne plavčíčku Viki. Je trochu stratená, pretože ju neprijali na vysokú školu a má pocit, že zostane visieť v malom meste, ktoré všetci ostatní opúšťajú. Alan má zase jeden šialený nápad, chce vyhrať miestny boxerský turnaj a dokázať bratovi, že na to má. Ich náhodné stretnutie ich vyšle na malé dobrodružstvo a vytvorí medzi nimi krehké, ale hrejivé puto,“ približuje producent filmu Vladimír Sabadoš jeho príbeh.

Posledná sezóna vznikla v slovensko-českej koprodukcii spoločnosti inframe pictures a FAMU. Pre Sabadoša je celovečerným debutom, rovnako ako pre režiséra Pavla Hirjaka. „Posledná sezóna je filmom o momente, keď človek necháva za sebou to, kým bol, a hľadá odvahu stať sa tým, kým chce skutočne byť,“ povedal Pavol Hirjak. Hoci so Sabadošom, s ktorým sa poznajú a spoločne nakrúcali už od tínedžerských čias, obaja študovali na FAMU, debut zasadili do prostredia odkiaľ pochádzajú. Obaja sú z Michaloviec, čo je len kúsok od Zemplínskej šíravy. „Mnohí z nás, vrátane mňa, premýšľajú nad tým, či svoje rodné mesto opustiť, zostať v ňom alebo sa doň jedného dňa vrátiť. Rovnakú otázku si kladú aj postavy filmu. Dôležitou súčasťou Poslednej sezóny je jedinečné prostredie Zemplínskej šíravy, kde sa celý príbeh odohráva. Je to miesto so silnou atmosférou, vlastnou históriou a ľuďmi, ktorí mu dávajú nezameniteľný charakter,“ dopĺňa režisér.

Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Boj s neistým výsledkom

„Film Posledná sezóna začal vznikať ako absolventský koprodukčný film FAMU a našej producentskej spoločnosti inframe pictures. Spoluzaložili sme ju so scenáristom a režisérom Pavlom Hirjakom. Obaja sme vedeli, že FAMU by sme chceli absolvovať celovečerným hraným filmom,“ približuje Vladimír Sabadoš. „Pre mňa osobne je príbeh tvorby filmu a príbeh, ktorý sa v ňom odohráva paralelou. V oboch prípadoch ide o, na prvý pohľad, prehratý boj s neistým výsledkom. V našom prípade sa film podarilo dotiahnuť do úspešného konca a sme radi, že už 17. 9. ho môžeme priniesť divákom na celom Slovensku,“ pokračuje Sabadoš.

„Posledná sezóna je film pre mladých, ale aj starších divákov. Mladým chceme komunikovať tému dospievania. V našom filme sa postavy stretávajú s nepriazňou prostredia a neúspechmi, no vzájomne sa podporujú a nevzdávajú vopred prehratý boj. Tak ako mnoho mladých ľudí nevie urobiť správne rozhodnutie v čase, keď to od nich spoločnosť vyžaduje, tak aj naše postavy sú vo svete na prvý pohľad stratené. Viki a Alan prežijú spoločne posledné letné dni, keď si vzájomne dopomôžu urobiť rozhodnutia, ktoré ich posunú v živote ďalej,“ dodáva producent filmu.

Hlavné postavy Alana a Viki stvárnili Tadeáš Moravec a Mária Miklošková. Vo filme účinkujú aj Tomáš Havlínek, František Beleš, Bronislava Kováčiková, Marko Igonda, Michal Soltész, Katarína Krajčovičová či Kristián Baran. Za kamerou stál Jan Vališ, strih mal na starosti Pavol Hirjak. Hudbu zložil Ľuboslav Krajňák. Celý film nakrútili na Zemplínskej šírave a v Michalovciach. Výraznú časť komparzu tvorili miestni ľudia.

Autor:

Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články