Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Písmo: A- | A+

Kolotočiar Alan, plavčíčka Viki, Zemplínska šírava, box a posledné dni leta. To sú základné ingrediencie nového slovensko-českého filmu Posledná sezóna režiséra a scenáristu Pavla Hirjaka. Po premiére na IFF Art Film a uvedení na MFF Cinematik prichádza od 17. septembra do slovenských kín.

„Alan celé leto maká pri rodinných kolotočoch, keď v posledný deň leta stretne plavčíčku Viki. Je trochu stratená, pretože ju neprijali na vysokú školu a má pocit, že zostane visieť v malom meste, ktoré všetci ostatní opúšťajú. Alan má zase jeden šialený nápad, chce vyhrať miestny boxerský turnaj a dokázať bratovi, že na to má. Ich náhodné stretnutie ich vyšle na malé dobrodružstvo a vytvorí medzi nimi krehké, ale hrejivé puto,“ približuje producent filmu Vladimír Sabadoš jeho príbeh.

Posledná sezóna vznikla v slovensko-českej koprodukcii spoločnosti inframe pictures a FAMU. Pre Sabadoša je celovečerným debutom, rovnako ako pre režiséra Pavla Hirjaka. „Posledná sezóna je filmom o momente, keď človek necháva za sebou to, kým bol, a hľadá odvahu stať sa tým, kým chce skutočne byť,“ povedal Pavol Hirjak. Hoci so Sabadošom, s ktorým sa poznajú a spoločne nakrúcali už od tínedžerských čias, obaja študovali na FAMU, debut zasadili do prostredia odkiaľ pochádzajú. Obaja sú z Michaloviec, čo je len kúsok od Zemplínskej šíravy. „Mnohí z nás, vrátane mňa, premýšľajú nad tým, či svoje rodné mesto opustiť, zostať v ňom alebo sa doň jedného dňa vrátiť. Rovnakú otázku si kladú aj postavy filmu. Dôležitou súčasťou Poslednej sezóny je jedinečné prostredie Zemplínskej šíravy, kde sa celý príbeh odohráva. Je to miesto so silnou atmosférou, vlastnou históriou a ľuďmi, ktorí mu dávajú nezameniteľný charakter,“ dopĺňa režisér.

Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Boj s neistým výsledkom

„Film Posledná sezóna začal vznikať ako absolventský koprodukčný film FAMU a našej producentskej spoločnosti inframe pictures. Spoluzaložili sme ju so scenáristom a režisérom Pavlom Hirjakom. Obaja sme vedeli, že FAMU by sme chceli absolvovať celovečerným hraným filmom,“ približuje Vladimír Sabadoš. „Pre mňa osobne je príbeh tvorby filmu a príbeh, ktorý sa v ňom odohráva paralelou. V oboch prípadoch ide o, na prvý pohľad, prehratý boj s neistým výsledkom. V našom prípade sa film podarilo dotiahnuť do úspešného konca a sme radi, že už 17. 9. ho môžeme priniesť divákom na celom Slovensku,“ pokračuje Sabadoš.

„Posledná sezóna je film pre mladých, ale aj starších divákov. Mladým chceme komunikovať tému dospievania. V našom filme sa postavy stretávajú s nepriazňou prostredia a neúspechmi, no vzájomne sa podporujú a nevzdávajú vopred prehratý boj. Tak ako mnoho mladých ľudí nevie urobiť správne rozhodnutie v čase, keď to od nich spoločnosť vyžaduje, tak aj naše postavy sú vo svete na prvý pohľad stratené. Viki a Alan prežijú spoločne posledné letné dni, keď si vzájomne dopomôžu urobiť rozhodnutia, ktoré ich posunú v živote ďalej,“ dodáva producent filmu.

Hlavné postavy Alana a Viki stvárnili Tadeáš Moravec a Mária Miklošková. Vo filme účinkujú aj Tomáš Havlínek, František Beleš, Bronislava Kováčiková, Marko Igonda, Michal Soltész, Katarína Krajčovičová či Kristián Baran. Za kamerou stál Jan Vališ, strih mal na starosti Pavol Hirjak. Hudbu zložil Ľuboslav Krajňák. Celý film nakrútili na Zemplínskej šírave a v Michalovciach. Výraznú časť komparzu tvorili miestni ľudia.

Autor:

Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články