Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Písmo: A- | A+

Kolotočiar Alan, plavčíčka Viki, Zemplínska šírava, box a posledné dni leta. To sú základné ingrediencie nového slovensko-českého filmu Posledná sezóna režiséra a scenáristu Pavla Hirjaka. Po premiére na IFF Art Film a uvedení na MFF Cinematik prichádza od 17. septembra do slovenských kín.

„Alan celé leto maká pri rodinných kolotočoch, keď v posledný deň leta stretne plavčíčku Viki. Je trochu stratená, pretože ju neprijali na vysokú školu a má pocit, že zostane visieť v malom meste, ktoré všetci ostatní opúšťajú. Alan má zase jeden šialený nápad, chce vyhrať miestny boxerský turnaj a dokázať bratovi, že na to má. Ich náhodné stretnutie ich vyšle na malé dobrodružstvo a vytvorí medzi nimi krehké, ale hrejivé puto,“ približuje producent filmu Vladimír Sabadoš jeho príbeh.

Posledná sezóna vznikla v slovensko-českej koprodukcii spoločnosti inframe pictures a FAMU. Pre Sabadoša je celovečerným debutom, rovnako ako pre režiséra Pavla Hirjaka. „Posledná sezóna je filmom o momente, keď človek necháva za sebou to, kým bol, a hľadá odvahu stať sa tým, kým chce skutočne byť,“ povedal Pavol Hirjak. Hoci so Sabadošom, s ktorým sa poznajú a spoločne nakrúcali už od tínedžerských čias, obaja študovali na FAMU, debut zasadili do prostredia odkiaľ pochádzajú. Obaja sú z Michaloviec, čo je len kúsok od Zemplínskej šíravy. „Mnohí z nás, vrátane mňa, premýšľajú nad tým, či svoje rodné mesto opustiť, zostať v ňom alebo sa doň jedného dňa vrátiť. Rovnakú otázku si kladú aj postavy filmu. Dôležitou súčasťou Poslednej sezóny je jedinečné prostredie Zemplínskej šíravy, kde sa celý príbeh odohráva. Je to miesto so silnou atmosférou, vlastnou históriou a ľuďmi, ktorí mu dávajú nezameniteľný charakter,“ dopĺňa režisér.

Posledná sezóna Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Boj s neistým výsledkom

„Film Posledná sezóna začal vznikať ako absolventský koprodukčný film FAMU a našej producentskej spoločnosti inframe pictures. Spoluzaložili sme ju so scenáristom a režisérom Pavlom Hirjakom. Obaja sme vedeli, že FAMU by sme chceli absolvovať celovečerným hraným filmom,“ približuje Vladimír Sabadoš. „Pre mňa osobne je príbeh tvorby filmu a príbeh, ktorý sa v ňom odohráva paralelou. V oboch prípadoch ide o, na prvý pohľad, prehratý boj s neistým výsledkom. V našom prípade sa film podarilo dotiahnuť do úspešného konca a sme radi, že už 17. 9. ho môžeme priniesť divákom na celom Slovensku,“ pokračuje Sabadoš.

„Posledná sezóna je film pre mladých, ale aj starších divákov. Mladým chceme komunikovať tému dospievania. V našom filme sa postavy stretávajú s nepriazňou prostredia a neúspechmi, no vzájomne sa podporujú a nevzdávajú vopred prehratý boj. Tak ako mnoho mladých ľudí nevie urobiť správne rozhodnutie v čase, keď to od nich spoločnosť vyžaduje, tak aj naše postavy sú vo svete na prvý pohľad stratené. Viki a Alan prežijú spoločne posledné letné dni, keď si vzájomne dopomôžu urobiť rozhodnutia, ktoré ich posunú v živote ďalej,“ dodáva producent filmu.

Hlavné postavy Alana a Viki stvárnili Tadeáš Moravec a Mária Miklošková. Vo filme účinkujú aj Tomáš Havlínek, František Beleš, Bronislava Kováčiková, Marko Igonda, Michal Soltész, Katarína Krajčovičová či Kristián Baran. Za kamerou stál Jan Vališ, strih mal na starosti Pavol Hirjak. Hudbu zložil Ľuboslav Krajňák. Celý film nakrútili na Zemplínskej šírave a v Michalovciach. Výraznú časť komparzu tvorili miestni ľudia.

Autor:

Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články