Záber z filmu Via Slovakia. FOTO: Filmtopia

Plakal, zúril, smial sa, vracal sa k sebe. Tak vznikla Via Slovakia

Písmo: A- | A+

Dokumentárny debut športového komentátora rozpráva príbeh neobyčajného turistu, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu trasu Slovenska.

V roku 2007 bol drogovo závislý a úspešne podstúpil liečenie. Začal pripravovať turistický program pre klub abstinentov, pričom výlety do prírody mu pomáhali uvoľňovať psychiku a obnažovať pocity. Plakal, zúril, smial sa. Vracal sa k sebe. Dnes je Slavomír Duchovič ústrednou postavou filmu Via Slovakia.

Dokument Víťazoslava Chrappu rozpráva príbeh o najdlhšej turistickej trase na Slovensku cez postavu človeka, ktorému jedinečná výzva zmenila život. Slavomír objavuje poklady slovenskej prírody a kultúry, ukazuje krásy a adrenalínové atrakcie. Na ceste zažíva krízy, siahne na dno svojich síl, musí prekonať svoje strachy, ale vždy sa postaví a ide ďalej.

Nápad prejsť pohraničie Slovenska bol celkom spontánny, jeho uskutočnenie si vyžiadalo silnú vôľu jednotlivcov a húževnatosť tímu. Slavomír Duchovič ako otec tejto myšlienky dal diaľkovej pešej turistickej trase meno Via Slovakia a inšpiroval sa pritom názvom českej – Via Czechia. Sprevádzala ho ušľachtilá predstava, že takto sa obe trasy dajú pekne prepojiť. 

Život ako hurikán

Nová, prekliesnená cesta Slovenskom prechádza unikátnymi miestami v pohraničí cez rôzne historické, architektonické a prírodné zaujímavosti. Meria 1860 kilometrov a kto ju zdolá, prekoná prevýšenie 33 400 metrov.

Slavomír Duchovič sa netají tým, že mnohokrát mal dôvod vzdať to. Často si musel pripomínať, že na to, aby všetko zvládol, treba vždy udržiavať primerané tempo. „Dostal som sa z pekla, našiel v sebe osobnosť, ktorú som drogami stratil,“ povedal v rozhovore pre idnes.cz. Opisuje zároveň, ako v celej šírke vníma život: ako hurikán.

Podstatou je dopracovať sa do jeho oka, odkiaľ môže sám rozhodovať o tom, nakoľko z neho chce vystúpiť.

Otec dvoch detí a absolvent obuvníckej priemyslovky prešiel trasu dvakrát. Prvý raz v roku 2022, keď dal výpoveď v práci a rozhodol sa obísť Slovensko. K rovnakému kroku motivoval trojicu mužov, ktorí sa k nemu postupne pridali.

Cieľom bolo okrem neopakovateľného pocitu zdolania náročného terénu zaznamenať trasu v GPS, aby sa s ňou dalo ďalej pracovať. 

Psychické zázraky

O rok neskôr sa po trase vybral druhý raz, nabudený ponuku RTVS nakrútiť dvanásťdielny seriál. To sa síce nepodarilo, no cesta sa spojila so vznikom Chrappovho filmárskeho debutu. Cez Duchovičov príbeh chcel ukázať nielen vnímanie unikátnej cesty osobitým režisérskym okom, ale aj to, aké zázraky dokáže robiť príroda s ľudskou psychikou.

Za posledné tri roky nachodil Slávo Duchovič po Slovensku šesťtisíc kilometrov, navštívil všetky trojmedzia a mohol vnímať rozdielne atmosféry hraničných pásiem. Produkcia mu medzitým stavala do cesty dobrodružné prekážky, ktoré musel zdolať, aby mohol pokračovať, vyzdvihujúc úžasné bohatstvo pohraničia našej krajiny.

Mnohé z disciplín robil úplne po prvý raz – jazdil na koni, skákal z lietadla. Filmári mu náročky upravovali trasu s výzvami, ktorých sa v živote vždy bál a priznal sa k nim. „Bojím sa výšok, tak ma zavesili na zipline nad lom. Nerád plávam, tak som sa musel potápať. V živote som neliezol na skalách, tak ma na ne vytiahli. Bolo to neskutočné,“ spomínal pre idnes.cz

Gerlach je náš otlak

Cestu rozdelili na osemnásť etáp, ktoré prechádzajú cez všetky dôležité geografické body. Aby bola trasa úplná, snažili sa ju viesť aj cez pýchu Slovenska – najvyšší bod Gerlachovský štít. Práve ten sa však ukázal aj ako najväčší turistický problém.

Staré turistické značky už vidno iba na pár miestach. Nie sú tam ani kamenní mužíci, obvyklé orientačné body v neznačkovanom teréne. Reťaze zabezpečujúce turistický výstup niekto úmyselne zhodil do doliny. Polícia páchateľov dodnes nepátrala. Je to veľká škoda, lebo v roku 2001 bola pri príležitosti plánovaného výstupu prezidentov celá výstupová trasa na Gerlach zrenovovaná,“ pripomína Slávo Duchovič na portáli dobrodruh.sk.

Oficiálny trailer k filmu Via Slovakia.

Najkrajších 82 dní

Najpríjemnejším prekvapením boli preňho nádherné miesta pri maďarskej hranici. Práve na juhu sa vraj stretol s ľuďmi, ktorí takpovediac v živote nevideli turistu. Jeho víziou bolo vytvoriť niečo minimálne také pútavé, ikonické a čarovné, ako je Cesta hrdinov SNP. Veľmi by si prial, aby bola Via Slovakia, ktorú vyšliapal, uznaná za najdlhšiu turistickú magistrálu na Slovensku.

Režisér Víťazoslav Chrappa si musel koncept dobre premyslieť, aby bolo nakrúcanie náročných situácií produkčne zvládnuteľné. Snažili sa trasu osviežiť, vymýšľali adrenalínové disciplíny, pozývali do akcie rôznych hostí, aby hrdinu s osobným búrlivým príbehom stále nabíjali.

Hoci si Chrappa ako televízny športový moderátor a vášnivý športovec vyskúšal v minulosti aj réžiu publicistických relácií, film o Slávovi Duchovičovi je jeho dokumentárnym debutom.

Som v nakrúcaní dokumentu novic, chvíľu mi trvalo zvyknúť si na kameru a nevnímať ju,“ povedal pre rádio Viva. „Občas to naozaj dalo zabrať, niekedy sa bolo treba pre dobrý záber vracať na úseku aj dvadsaťkrát. Ale bolo to najkrajších 82 dní v mojom živote, počas ktorých som vyskúšal naozaj všetko.

Via Slovakia (r. Víťazoslav Chrappa, Slovensko 2024)

Celkový rozpočet filmu: 165 000 eur

Distribučná premiéra: 14. 11. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články