Záber z filmu Via Slovakia. FOTO: Filmtopia

Plakal, zúril, smial sa, vracal sa k sebe. Tak vznikla Via Slovakia

Písmo: A- | A+

Dokumentárny debut športového komentátora rozpráva príbeh neobyčajného turistu, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu trasu Slovenska.

V roku 2007 bol drogovo závislý a úspešne podstúpil liečenie. Začal pripravovať turistický program pre klub abstinentov, pričom výlety do prírody mu pomáhali uvoľňovať psychiku a obnažovať pocity. Plakal, zúril, smial sa. Vracal sa k sebe. Dnes je Slavomír Duchovič ústrednou postavou filmu Via Slovakia.

Dokument Víťazoslava Chrappu rozpráva príbeh o najdlhšej turistickej trase na Slovensku cez postavu človeka, ktorému jedinečná výzva zmenila život. Slavomír objavuje poklady slovenskej prírody a kultúry, ukazuje krásy a adrenalínové atrakcie. Na ceste zažíva krízy, siahne na dno svojich síl, musí prekonať svoje strachy, ale vždy sa postaví a ide ďalej.

Nápad prejsť pohraničie Slovenska bol celkom spontánny, jeho uskutočnenie si vyžiadalo silnú vôľu jednotlivcov a húževnatosť tímu. Slavomír Duchovič ako otec tejto myšlienky dal diaľkovej pešej turistickej trase meno Via Slovakia a inšpiroval sa pritom názvom českej – Via Czechia. Sprevádzala ho ušľachtilá predstava, že takto sa obe trasy dajú pekne prepojiť. 

Život ako hurikán

Nová, prekliesnená cesta Slovenskom prechádza unikátnymi miestami v pohraničí cez rôzne historické, architektonické a prírodné zaujímavosti. Meria 1860 kilometrov a kto ju zdolá, prekoná prevýšenie 33 400 metrov.

Slavomír Duchovič sa netají tým, že mnohokrát mal dôvod vzdať to. Často si musel pripomínať, že na to, aby všetko zvládol, treba vždy udržiavať primerané tempo. „Dostal som sa z pekla, našiel v sebe osobnosť, ktorú som drogami stratil,“ povedal v rozhovore pre idnes.cz. Opisuje zároveň, ako v celej šírke vníma život: ako hurikán.

Podstatou je dopracovať sa do jeho oka, odkiaľ môže sám rozhodovať o tom, nakoľko z neho chce vystúpiť.

Otec dvoch detí a absolvent obuvníckej priemyslovky prešiel trasu dvakrát. Prvý raz v roku 2022, keď dal výpoveď v práci a rozhodol sa obísť Slovensko. K rovnakému kroku motivoval trojicu mužov, ktorí sa k nemu postupne pridali.

Cieľom bolo okrem neopakovateľného pocitu zdolania náročného terénu zaznamenať trasu v GPS, aby sa s ňou dalo ďalej pracovať. 

Psychické zázraky

O rok neskôr sa po trase vybral druhý raz, nabudený ponuku RTVS nakrútiť dvanásťdielny seriál. To sa síce nepodarilo, no cesta sa spojila so vznikom Chrappovho filmárskeho debutu. Cez Duchovičov príbeh chcel ukázať nielen vnímanie unikátnej cesty osobitým režisérskym okom, ale aj to, aké zázraky dokáže robiť príroda s ľudskou psychikou.

Za posledné tri roky nachodil Slávo Duchovič po Slovensku šesťtisíc kilometrov, navštívil všetky trojmedzia a mohol vnímať rozdielne atmosféry hraničných pásiem. Produkcia mu medzitým stavala do cesty dobrodružné prekážky, ktoré musel zdolať, aby mohol pokračovať, vyzdvihujúc úžasné bohatstvo pohraničia našej krajiny.

Mnohé z disciplín robil úplne po prvý raz – jazdil na koni, skákal z lietadla. Filmári mu náročky upravovali trasu s výzvami, ktorých sa v živote vždy bál a priznal sa k nim. „Bojím sa výšok, tak ma zavesili na zipline nad lom. Nerád plávam, tak som sa musel potápať. V živote som neliezol na skalách, tak ma na ne vytiahli. Bolo to neskutočné,“ spomínal pre idnes.cz

Gerlach je náš otlak

Cestu rozdelili na osemnásť etáp, ktoré prechádzajú cez všetky dôležité geografické body. Aby bola trasa úplná, snažili sa ju viesť aj cez pýchu Slovenska – najvyšší bod Gerlachovský štít. Práve ten sa však ukázal aj ako najväčší turistický problém.

Staré turistické značky už vidno iba na pár miestach. Nie sú tam ani kamenní mužíci, obvyklé orientačné body v neznačkovanom teréne. Reťaze zabezpečujúce turistický výstup niekto úmyselne zhodil do doliny. Polícia páchateľov dodnes nepátrala. Je to veľká škoda, lebo v roku 2001 bola pri príležitosti plánovaného výstupu prezidentov celá výstupová trasa na Gerlach zrenovovaná,“ pripomína Slávo Duchovič na portáli dobrodruh.sk.

Oficiálny trailer k filmu Via Slovakia.

Najkrajších 82 dní

Najpríjemnejším prekvapením boli preňho nádherné miesta pri maďarskej hranici. Práve na juhu sa vraj stretol s ľuďmi, ktorí takpovediac v živote nevideli turistu. Jeho víziou bolo vytvoriť niečo minimálne také pútavé, ikonické a čarovné, ako je Cesta hrdinov SNP. Veľmi by si prial, aby bola Via Slovakia, ktorú vyšliapal, uznaná za najdlhšiu turistickú magistrálu na Slovensku.

Režisér Víťazoslav Chrappa si musel koncept dobre premyslieť, aby bolo nakrúcanie náročných situácií produkčne zvládnuteľné. Snažili sa trasu osviežiť, vymýšľali adrenalínové disciplíny, pozývali do akcie rôznych hostí, aby hrdinu s osobným búrlivým príbehom stále nabíjali.

Hoci si Chrappa ako televízny športový moderátor a vášnivý športovec vyskúšal v minulosti aj réžiu publicistických relácií, film o Slávovi Duchovičovi je jeho dokumentárnym debutom.

Som v nakrúcaní dokumentu novic, chvíľu mi trvalo zvyknúť si na kameru a nevnímať ju,“ povedal pre rádio Viva. „Občas to naozaj dalo zabrať, niekedy sa bolo treba pre dobrý záber vracať na úseku aj dvadsaťkrát. Ale bolo to najkrajších 82 dní v mojom živote, počas ktorých som vyskúšal naozaj všetko.

Via Slovakia (r. Víťazoslav Chrappa, Slovensko 2024)

Celkový rozpočet filmu: 165 000 eur

Distribučná premiéra: 14. 11. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články