Záber z filmu Via Slovakia. FOTO: Filmtopia

Plakal, zúril, smial sa, vracal sa k sebe. Tak vznikla Via Slovakia

Písmo: A- | A+

Dokumentárny debut športového komentátora rozpráva príbeh neobyčajného turistu, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu trasu Slovenska.

V roku 2007 bol drogovo závislý a úspešne podstúpil liečenie. Začal pripravovať turistický program pre klub abstinentov, pričom výlety do prírody mu pomáhali uvoľňovať psychiku a obnažovať pocity. Plakal, zúril, smial sa. Vracal sa k sebe. Dnes je Slavomír Duchovič ústrednou postavou filmu Via Slovakia.

Dokument Víťazoslava Chrappu rozpráva príbeh o najdlhšej turistickej trase na Slovensku cez postavu človeka, ktorému jedinečná výzva zmenila život. Slavomír objavuje poklady slovenskej prírody a kultúry, ukazuje krásy a adrenalínové atrakcie. Na ceste zažíva krízy, siahne na dno svojich síl, musí prekonať svoje strachy, ale vždy sa postaví a ide ďalej.

Nápad prejsť pohraničie Slovenska bol celkom spontánny, jeho uskutočnenie si vyžiadalo silnú vôľu jednotlivcov a húževnatosť tímu. Slavomír Duchovič ako otec tejto myšlienky dal diaľkovej pešej turistickej trase meno Via Slovakia a inšpiroval sa pritom názvom českej – Via Czechia. Sprevádzala ho ušľachtilá predstava, že takto sa obe trasy dajú pekne prepojiť. 

Život ako hurikán

Nová, prekliesnená cesta Slovenskom prechádza unikátnymi miestami v pohraničí cez rôzne historické, architektonické a prírodné zaujímavosti. Meria 1860 kilometrov a kto ju zdolá, prekoná prevýšenie 33 400 metrov.

Slavomír Duchovič sa netají tým, že mnohokrát mal dôvod vzdať to. Často si musel pripomínať, že na to, aby všetko zvládol, treba vždy udržiavať primerané tempo. „Dostal som sa z pekla, našiel v sebe osobnosť, ktorú som drogami stratil,“ povedal v rozhovore pre idnes.cz. Opisuje zároveň, ako v celej šírke vníma život: ako hurikán.

Podstatou je dopracovať sa do jeho oka, odkiaľ môže sám rozhodovať o tom, nakoľko z neho chce vystúpiť.

Otec dvoch detí a absolvent obuvníckej priemyslovky prešiel trasu dvakrát. Prvý raz v roku 2022, keď dal výpoveď v práci a rozhodol sa obísť Slovensko. K rovnakému kroku motivoval trojicu mužov, ktorí sa k nemu postupne pridali.

Cieľom bolo okrem neopakovateľného pocitu zdolania náročného terénu zaznamenať trasu v GPS, aby sa s ňou dalo ďalej pracovať. 

Psychické zázraky

O rok neskôr sa po trase vybral druhý raz, nabudený ponuku RTVS nakrútiť dvanásťdielny seriál. To sa síce nepodarilo, no cesta sa spojila so vznikom Chrappovho filmárskeho debutu. Cez Duchovičov príbeh chcel ukázať nielen vnímanie unikátnej cesty osobitým režisérskym okom, ale aj to, aké zázraky dokáže robiť príroda s ľudskou psychikou.

Za posledné tri roky nachodil Slávo Duchovič po Slovensku šesťtisíc kilometrov, navštívil všetky trojmedzia a mohol vnímať rozdielne atmosféry hraničných pásiem. Produkcia mu medzitým stavala do cesty dobrodružné prekážky, ktoré musel zdolať, aby mohol pokračovať, vyzdvihujúc úžasné bohatstvo pohraničia našej krajiny.

Mnohé z disciplín robil úplne po prvý raz – jazdil na koni, skákal z lietadla. Filmári mu náročky upravovali trasu s výzvami, ktorých sa v živote vždy bál a priznal sa k nim. „Bojím sa výšok, tak ma zavesili na zipline nad lom. Nerád plávam, tak som sa musel potápať. V živote som neliezol na skalách, tak ma na ne vytiahli. Bolo to neskutočné,“ spomínal pre idnes.cz

Gerlach je náš otlak

Cestu rozdelili na osemnásť etáp, ktoré prechádzajú cez všetky dôležité geografické body. Aby bola trasa úplná, snažili sa ju viesť aj cez pýchu Slovenska – najvyšší bod Gerlachovský štít. Práve ten sa však ukázal aj ako najväčší turistický problém.

Staré turistické značky už vidno iba na pár miestach. Nie sú tam ani kamenní mužíci, obvyklé orientačné body v neznačkovanom teréne. Reťaze zabezpečujúce turistický výstup niekto úmyselne zhodil do doliny. Polícia páchateľov dodnes nepátrala. Je to veľká škoda, lebo v roku 2001 bola pri príležitosti plánovaného výstupu prezidentov celá výstupová trasa na Gerlach zrenovovaná,“ pripomína Slávo Duchovič na portáli dobrodruh.sk.

Oficiálny trailer k filmu Via Slovakia.

Najkrajších 82 dní

Najpríjemnejším prekvapením boli preňho nádherné miesta pri maďarskej hranici. Práve na juhu sa vraj stretol s ľuďmi, ktorí takpovediac v živote nevideli turistu. Jeho víziou bolo vytvoriť niečo minimálne také pútavé, ikonické a čarovné, ako je Cesta hrdinov SNP. Veľmi by si prial, aby bola Via Slovakia, ktorú vyšliapal, uznaná za najdlhšiu turistickú magistrálu na Slovensku.

Režisér Víťazoslav Chrappa si musel koncept dobre premyslieť, aby bolo nakrúcanie náročných situácií produkčne zvládnuteľné. Snažili sa trasu osviežiť, vymýšľali adrenalínové disciplíny, pozývali do akcie rôznych hostí, aby hrdinu s osobným búrlivým príbehom stále nabíjali.

Hoci si Chrappa ako televízny športový moderátor a vášnivý športovec vyskúšal v minulosti aj réžiu publicistických relácií, film o Slávovi Duchovičovi je jeho dokumentárnym debutom.

Som v nakrúcaní dokumentu novic, chvíľu mi trvalo zvyknúť si na kameru a nevnímať ju,“ povedal pre rádio Viva. „Občas to naozaj dalo zabrať, niekedy sa bolo treba pre dobrý záber vracať na úseku aj dvadsaťkrát. Ale bolo to najkrajších 82 dní v mojom živote, počas ktorých som vyskúšal naozaj všetko.

Via Slovakia (r. Víťazoslav Chrappa, Slovensko 2024)

Celkový rozpočet filmu: 165 000 eur

Distribučná premiéra: 14. 11. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články