Zľava Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film
Písmo: A- | A+

Do kín mieri komédia s kriminálnou zápletkou. Vybláznil sa v nej aj Tomáš Maštalír.

Šípky sú zábava, to vedeli už stredovekí vojaci a lukostrelci, keď pri oddychu po boji hádzali len tak zo zábavy úlomky kopijí do sudov od vína, alebo sa pokúšali trafiť stred priečneho rezu zo zoťatého kmeňa stromu. Šípky ako obľúbená zábavka sa dostali neskôr až na kráľovské dvory. Dnes majú svoj športový imidž aj svoje majstrovstvá sveta, pričom ich výhodou je, že sa dajú hrať v každej krčme. A teraz dostali kriminálny potenciál. Českí a slovenskí filmoví tvorcovia zhodnotili, že určite stoja za komédiu s dramatickou zápletkou a nakrútili film Šípkari.

Každý má svoj plán

Príbeh sa točí okolo trojice kamarátov. Pepé je charizmatický štyridsiatnik s problematickou minulosťou a po prepustení z väzenia dostáva poslednú šancu dať si život do poriadku. Keď sa po roku opäť stretáva so šialeným šípkarskym géniom Milánkom, spustí sa séria nepredvídateľných udalostí. Ich zdanlivo jednoduchý plán spojí svet malých krčiem, veľkých snov, tlaku podsvetia a nevyspytateľných ľudí. Každé ďalšie rozhodnutie vyvolá lavínu nových komplikácií. Trable do tretice pomáha vyrábať Jánoš. Spoločne sa vydávajú na cestu, na ktorej tvorcovia sľubujú humor, napätie aj absurdné situácie.

Česko-slovenská komédia sľubuje absurdný aj čierny humor v akcii s kriminálnou zápletkou. Tvorcovia realizovali svoju predstavu o svete, kde má každý svoj plán, každý niečo skrýva a každý je presvedčený, že má situáciu pod kontrolou.

„Chceli sme spojiť humor, napätie a absurdné situácie do príbehu, ktorý sa neustále posúva dopredu a divák nikdy presne nevie, čo príde ďalej. Špecifické je najmä množstvo výrazných postáv a ich vzájomné prepojenie. Jedným z najväčších lákadiel filmu je vzájomná chémia medzi hercami,“ povedal o filme producent Daniel Dangl.

Tomáš Maštalír vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film
Tomáš Maštalír vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film
Pre oddych a zábavu

Vraj to bude bláznivá jazda, aká tu dlho nebola, hovorí o Šípkaroch aj režisér filmu Jakub Machala. Spolu so scenáristom Tomášom Dušičkom ho vnímajú tak trochu ako úlet. „Je to niečo ako hod do terča so zaviazanými očami. Všetci počítajú s tým, že netrafíte, ale ak trafíte do čierneho, tak to bude pecka,“ tvrdia.

Za najväčšie tromfy považujú tvorcovia obsadenie hlavnej hereckej trojice. Predstaví sa v nej medzinárodná zostava – Tomáš Maštalír, Jakub Štáfek a Gusztáv Dietz. Všetci prešli výraznou vizuálnou premenou. Popri nich sa na plátne objavia aj Táňa Pauhofová, Ivan Franěk, Ondřej Brzobohatý, Lukáš Latinák, dokonca v menších úlohách aj Petra Vlhová a Marián Gáborík.

Úlohu vyšetrovateľa si zahrá český herec Kryštof Hádek. Je vraj trochu hlúpy a naivný, ale pre prácu veľmi zapálený.„Film ma oslovil už len preto, lebo som veľký šípkar. Je pravda, že som si vo filme nehodil žiadnu šípku, no natáčanie bolo super, veľmi sme sa zabavili a verím, že Šípkari budú vo filnále tiež plní zábavy a divák si pri nich oddýchne,“ dodáva.

Autor:

Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz v komédii Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články