Veľký vlastenecký výlet Záber z filmu Veľký vlastenecký výlet. Foto: Bontonfilm SK
Písmo: A- | A+

Veria dezinformáciám a podporujú Putina. Tvorcovia filmu Veľký vlastenecký výlet sa rozhodli, že zoberú trojicu ľudí, ktorí neveria správam z ukrajinského frontu na Ukrajinu a ukážu im, že vojna, ktorú tu vedie Rusko, je skutočná. Presvedčí ich skúsenosť z prvej ruky? Po slovenskej premiére na festivale Cinematik, kde dokumentárny film českého režiséra Robina Kvapila získal Divácku cenu, prichádza od 18. septembra do slovenských kín. 

„Výhoda toho nápadu bola, že film sa dá vysvetliť dvomi vetami. Vezmem ľudí, ktorí spochybňujú pomoc Ukrajine, fandia Putinovi a odveziem ich do vojny na Ukrajine. Ľahšie sa tak hľadali partneri a išlo rýchlo vysvetliť, o čo ide,“ povedal režisér Robin Kvapil po premiére na festivale Cinematik na diskusii s publikom. „Tieto dve vety mi Robin povedal a ja som potom odišiel na festival do Berlína. Vôbec som nevedel, čo si mám s tým počať. Sedel som tam v nejakom foyeri, kde chodili ľudia a naraz tam prišla naša slovenská koproducentka Katarína Krnáčová. Povedal som jej o našom pláne a ona povedala, že to nie je zlý nápad,“ doplnil Kvapila český producent filmu Jakub Drocár zo spoločnosti Punk Film. Snímka vznikla v česko-slovensko-ukrajinskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Silverart Kataríny Krnáčovej. Film koprodukovala aj Česká televízia.

Na začiatku bol inzerát

„Myslíte si, že vojna na Ukrajine je podvod? Že médiá klamú o počtoch mŕtvych a dopadoch ,špeciálnejʻ vojenskej operácie na Ukrajine? Príďte na konkurz a staňte sa hrdinami nového filmu.“ Takýto inzerát vydali tvorcovia dokumentu v Blesku, na Novinkách a ďalších českých serveroch. Prihlásila sa asi stovka ľudí, z ktorých vybrali dvadsať. Šestnásť z nich prišlo na casting. Film Veľký vlastenecký výlet sa ním začína. „Chceli sme zobrať tak štyroch, maximálne piatich ľudí. Vedeli sme, že film bude mať maximálne 100 minút, pretože všetko nad túto minutáž v kombinácii s tým, že ide o dokument o ukrajinskej vojne, je v podstate už divácka samovražda,“ vysvetlil Robin Kvapil.

Pôvodne vybrali štyroch protagonistov – ženu a troch mužov –, jeden z nich však účasť deň pred nakrúcaním odriekol. „Povedal, že mu to vyhovorila manželka a že ho bolí palec. Chvíľku to v tom filme bolo, pretože to bola výborná situácia. Bol taký bojovný, dosť proruský, naozaj zaťatý, mal mikinu Fuck Ukraine!, ale nakoniec vo filme nie je, pretože sme sa chceli sústrediť na zvyšných troch protagonistov,“ povedal režisér. Podľa neho však vo filme až tak nejde o konkrétnu trojicu protagonistov.

„Som presvedčený o tom, že keby som na castingu vybral iných troch ľudí, nakrútil by som rovnaký film. Veľký vlastenecký výlet nie je o Ivovi, Petre a Nikolovi, oni sú metaforou nejakých tridsiatich tisícov ľudí, ktorí v Česku zastávajú tieto dogmatické stanoviská.“

Extrémne náročné nakrúcanie

Okrem režiséra a trojice sympatizantov s Ruskom boli súčasťou výpravy a vo filme vystupujú aj psychiater Peter Pöthe, kriminológ a bezpečnostný analytik Petr Pojman či prekladateľka a sprievodkyňa Lucie Řehoříková. Okrem toho, že tvorcovia nakrúcali reakcie trojice protagonistov, každý z nich mohol nakrúcať vlastný materiál a pýtať sa ľudí, s ktorými sa stretli, čo uznal za vhodné. Z Ukrajiny priviezli zhruba 150 hodín materiálu. Nakrúcalo sa najmä v Charkove a okolí, takisto v Kyjeve a Ľvove a výprava navštívila aj masové hroby v Izjume.

„Celé nakrúcanie bolo organizačne extrémne náročné. Dvadsať ľudí zo štábu na frontovej línii v Ukrajine, permanentne pípajúce aplikácie mapujúce drony a balistické rakety nad nami alebo vzlietajúce stíhačky z Ruska. K tomu stále vypadávajúce GPS. Zatiaľ čo my sme sa bežali ukryť do metra, oproti nám vychádzali mamičky s deťmi, ktoré sa v metre učia. Charkovská metropola je zhruba len tridsať kilometrov od ruských hraníc, a hoci si môžete na raňajky v kaviarni dať latte s avokádovým toastom, v pozadí sú takmer vždy počuť salvy delostrelectva. Cítil som veľkú zodpovednosť za celý štáb,“ povedal producent Jakub Drocár.

Skúste si to na deň na vlastnej koži

Filmári museli byť veľmi opatrní a dodržiavať viaceré bezpečnostné opatrenia. Už len to, že niekde sa pohybuje dvadsať ľudí s dvadsiatimi českými SIM kartami mohlo na území Ukrajiny vyvolať podozrenia a prípadný útok. Do organizácie nakrúcania zapojili filmári aj české ministerstvo vnútra či Službu bezpečnosti Ukrajiny. A všetci mali v mobiloch stiahnutú aplikáciu, ktorá v reálnom čase upozorňuje na raketový útok. „Napríklad v Charkove to potom trvá tridsať sekúnd, kým raketa dopadne, čiže väčšinou sa schovať nestihnete. V Kyjeve alebo vo Ľvove je situácia iná, tam je od alarmu do dopadu niekoľko minút. Aplikáciu si môže každý vyskúšať, volá sa Air Raid Alert Map of Ukraine. Stiahnite si ju a zapnite si Charkov pre predstavu, v čom tam ľudia žijú. Nechajte si ju zapnutú deň a uvidíte,“ nabáda Robin Kvapil.

Veľký vlastenecký výlet (r. Robin Kvapil, Česko/Slovensko/Ukrajina, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 281 474 eur*
Distribučná premiéra: 18. septembra 2025
* údaj z registračného systému Audiovizuálneho fondu

 

Autor:

Záber z filmu Veľký vlastenecký výlet. Foto: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články