Veľký vlastenecký výlet Záber z filmu Veľký vlastenecký výlet. Foto: Bontonfilm SK
Písmo: A- | A+

Veria dezinformáciám a podporujú Putina. Tvorcovia filmu Veľký vlastenecký výlet sa rozhodli, že zoberú trojicu ľudí, ktorí neveria správam z ukrajinského frontu na Ukrajinu a ukážu im, že vojna, ktorú tu vedie Rusko, je skutočná. Presvedčí ich skúsenosť z prvej ruky? Po slovenskej premiére na festivale Cinematik, kde dokumentárny film českého režiséra Robina Kvapila získal Divácku cenu, prichádza od 18. septembra do slovenských kín. 

Výhoda toho nápadu bola, že film sa dá vysvetliť dvomi vetami. Vezmem ľudí, ktorí spochybňujú pomoc Ukrajine, fandia Putinovi a odveziem ich do vojny na Ukrajine. Ľahšie sa tak hľadali partneri a išlo rýchlo vysvetliť, o čo ide,“ povedal režisér Robin Kvapil po premiére na festivale Cinematik na diskusii s publikom. „Tieto dve vety mi Robin povedal a ja som potom odišiel na festival do Berlína. Vôbec som nevedel, čo si mám s tým počať. Sedel som tam v nejakom foyeri, kde chodili ľudia a naraz tam prišla naša slovenská koproducentka Katarína Krnáčová. Povedal som jej o našom pláne a ona povedala, že to nie je zlý nápad,“ doplnil Kvapila český producent filmu Jakub Drocár zo spoločnosti Punk Film. Snímka vznikla v česko-slovensko-ukrajinskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Silverart Kataríny Krnáčovej. Film koprodukovala aj Česká televízia.

Na začiatku bol inzerát

Myslíte si, že vojna na Ukrajine je podvod? Že médiá klamú o počtoch mŕtvych a dopadoch ,špeciálnejʻ vojenskej operácie na Ukrajine? Príďte na konkurz a staňte sa hrdinami nového filmu.“ Takýto inzerát vydali tvorcovia dokumentu v Blesku, na Novinkách a ďalších českých serveroch. Prihlásila sa asi stovka ľudí, z ktorých vybrali dvadsať. Šestnásť z nich prišlo na casting. Film Veľký vlastenecký výlet sa ním začína. „Chceli sme zobrať tak štyroch, maximálne piatich ľudí. Vedeli sme, že film bude mať maximálne 100 minút, pretože všetko nad túto minutáž v kombinácii s tým, že ide o dokument o ukrajinskej vojne, je v podstate už divácka samovražda,“ vysvetlil Robin Kvapil.

Pôvodne vybrali štyroch protagonistov – ženu a troch mužov –, jeden z nich však účasť deň pred nakrúcaním odriekol. „Povedal, že mu to vyhovorila manželka a že ho bolí palec. Chvíľku to v tom filme bolo, pretože to bola výborná situácia. Bol taký bojovný, dosť proruský, naozaj zaťatý, mal mikinu Fuck Ukraine!, ale nakoniec vo filme nie je, pretože sme sa chceli sústrediť na zvyšných troch protagonistov,“ povedal režisér. Podľa neho však vo filme až tak nejde o konkrétnu trojicu protagonistov.

„Som presvedčený o tom, že keby som na castingu vybral iných troch ľudí, nakrútil by som rovnaký film. Veľký vlastenecký výlet nie je o Ivovi, Petre a Nikolovi, oni sú metaforou nejakých tridsiatich tisícov ľudí, ktorí v Česku zastávajú tieto dogmatické stanoviská.“

Extrémne náročné nakrúcanie

Okrem režiséra a trojice sympatizantov s Ruskom boli súčasťou výpravy a vo filme vystupujú aj psychiater Peter Pöthe, kriminológ a bezpečnostný analytik Petr Pojman či prekladateľka a sprievodkyňa Lucie Řehoříková. Okrem toho, že tvorcovia nakrúcali reakcie trojice protagonistov, každý z nich mohol nakrúcať vlastný materiál a pýtať sa ľudí, s ktorými sa stretli, čo uznal za vhodné. Z Ukrajiny priviezli zhruba 150 hodín materiálu. Nakrúcalo sa najmä v Charkove a okolí, takisto v Kyjeve a Ľvove a výprava navštívila aj masové hroby v Izjume.

„Celé nakrúcanie bolo organizačne extrémne náročné. Dvadsať ľudí zo štábu na frontovej línii v Ukrajine, permanentne pípajúce aplikácie mapujúce drony a balistické rakety nad nami alebo vzlietajúce stíhačky z Ruska. K tomu stále vypadávajúce GPS. Zatiaľ čo my sme sa bežali ukryť do metra, oproti nám vychádzali mamičky s deťmi, ktoré sa v metre učia. Charkovská metropola je zhruba len tridsať kilometrov od ruských hraníc, a hoci si môžete na raňajky v kaviarni dať latte s avokádovým toastom, v pozadí sú takmer vždy počuť salvy delostrelectva. Cítil som veľkú zodpovednosť za celý štáb,“ povedal producent Jakub Drocár.

Skúste si to na deň na vlastnej koži

Filmári museli byť veľmi opatrní a dodržiavať viaceré bezpečnostné opatrenia. Už len to, že niekde sa pohybuje dvadsať ľudí s dvadsiatimi českými SIM kartami mohlo na území Ukrajiny vyvolať podozrenia a prípadný útok. Do organizácie nakrúcania zapojili filmári aj české ministerstvo vnútra či Službu bezpečnosti Ukrajiny. A všetci mali v mobiloch stiahnutú aplikáciu, ktorá v reálnom čase upozorňuje na raketový útok. „Napríklad v Charkove to potom trvá tridsať sekúnd, kým raketa dopadne, čiže väčšinou sa schovať nestihnete. V Kyjeve alebo vo Ľvove je situácia iná, tam je od alarmu do dopadu niekoľko minút. Aplikáciu si môže každý vyskúšať, volá sa Air Raid Alert Map of Ukraine. Stiahnite si ju a zapnite si Charkov pre predstavu, v čom tam ľudia žijú. Nechajte si ju zapnutú deň a uvidíte,“ nabáda Robin Kvapil.

Veľký vlastenecký výlet (r. Robin Kvapil, Česko/Slovensko/Ukrajina, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 281 474 eur*
Distribučná premiéra: 18. septembra 2025
* údaj z registračného systému Audiovizuálneho fondu

 

Autor:

Záber z filmu Veľký vlastenecký výlet. Foto: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články