Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Dvanásťročná Nikča a šesťročný Tomáš zostanú prvýkrát na víkend sami doma bez dozoru. Tak sa začína veľké dobrodružstvo detí a ich strašiaka v novej česko-slovenskej strašidelnej komédii Bubák. Nakrútil ju režisér Tomáš Pavlíček, ktorý zaujal napríklad snímkou Prišla v noci (2023). Získala dva České levy a tri Ceny českej filmovej kritiky. Pavlíček sa tiež podieľa na pripravovanom krimiseriáli Metoda Markovič: Straka (2026).

Nikča má plán. Keď rodičia odídu, podplatí brata sladkosťami, aby sa zavrel vo svojej izbe a zavolá si kamarátku Gabču. Chce si s ňou dať pizzu a pozrieť si horor. Na videu – film sa totiž odohráva v 90. rokoch. Namiesto toho však zažijú skutočné „hororové“ stretnutie. Do deja zasiahne aj maturant Ondra so svojou kocovinou a naozajstné strašidlo, ktoré vylieza spod Tomášovej postele. Ukáže sa, že každý sa niečoho bojí – dokonca aj samotné strašidlo.

Kombinácia strašidelného filmu a komédie

„Snažili sme sa, aby to bola kombinácia trochu strašidelného filmu a skôr komédie,“ hovorí Pavlíček o svojej novinke Bubák. „Strašiak tam je, ale nie je až taký strašidelný, chceme, aby sa počas filmu smiali mladí aj starí diváci. Ako dieťa som sa prirodzene bál príšer pod posteľou, bál som sa tam dokonca aj pozrieť. Moja mama ma tým pravidelne strašila, takže v tomto filme sa snažím prekonať strach z detstva. Pre mňa je to návrat do detstva a dospievania,“ pokračuje režisér.

Film Bubák režíroval spolu s Kateřinou Karhánkovou. „Nie sú tam iba herci, je tam aj strašiak a vďaka nemu je to film s animovanými prvkami. To by som sám nezvládol,“ vysvetľuje Pavlíček. Karhánková bola viac zodpovedná za animovanú a výtvarnú zložku, Pavlíček zase za prácu s reálnymi hercami.

Hlavné postavy dvoch malých súrodencov stvárnili Anna Vyčítalová a Martin Kubuš. Maturanta Ondru hrá Otto Dušek, kamarátku Gabču Terezie Holá. V úlohe rodičov sa predstavia Jana Plodková a Lukáš Latinák, vo filme účinkuje aj Anton Šulík. Za kamerou stála Denisa Buranová, scenár napísala debutujúca Štěpánka Ansorge a slovenskými producentami sú Ivan Ostrochovský a Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films.

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Bubák (r. Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková, Česko/Slovensko, 2025)
Distribučná premiéra: 13. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články