Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Dvanásťročná Nikča a šesťročný Tomáš zostanú prvýkrát na víkend sami doma bez dozoru. Tak sa začína veľké dobrodružstvo detí a ich strašiaka v novej česko-slovenskej strašidelnej komédii Bubák. Nakrútil ju režisér Tomáš Pavlíček, ktorý zaujal napríklad snímkou Prišla v noci (2023). Získala dva České levy a tri Ceny českej filmovej kritiky. Pavlíček sa tiež podieľa na pripravovanom krimiseriáli Metoda Markovič: Straka (2026).

Nikča má plán. Keď rodičia odídu, podplatí brata sladkosťami, aby sa zavrel vo svojej izbe a zavolá si kamarátku Gabču. Chce si s ňou dať pizzu a pozrieť si horor. Na videu – film sa totiž odohráva v 90. rokoch. Namiesto toho však zažijú skutočné „hororové“ stretnutie. Do deja zasiahne aj maturant Ondra so svojou kocovinou a naozajstné strašidlo, ktoré vylieza spod Tomášovej postele. Ukáže sa, že každý sa niečoho bojí – dokonca aj samotné strašidlo.

Kombinácia strašidelného filmu a komédie

Snažili sme sa, aby to bola kombinácia trochu strašidelného filmu a skôr komédie,“ hovorí Pavlíček o svojej novinke Bubák. „Strašiak tam je, ale nie je až taký strašidelný, chceme, aby sa počas filmu smiali mladí aj starí diváci. Ako dieťa som sa prirodzene bál príšer pod posteľou, bál som sa tam dokonca aj pozrieť. Moja mama ma tým pravidelne strašila, takže v tomto filme sa snažím prekonať strach z detstva. Pre mňa je to návrat do detstva a dospievania,“ pokračuje režisér.

Film Bubák režíroval spolu s Kateřinou Karhánkovou. „Nie sú tam iba herci, je tam aj strašiak a vďaka nemu je to film s animovanými prvkami. To by som sám nezvládol,“ vysvetľuje Pavlíček. Karhánková bola viac zodpovedná za animovanú a výtvarnú zložku, Pavlíček zase za prácu s reálnymi hercami.

Hlavné postavy dvoch malých súrodencov stvárnili Anna Vyčítalová a Martin Kubuš. Maturanta Ondru hrá Otto Dušek, kamarátku Gabču Terezie Holá. V úlohe rodičov sa predstavia Jana Plodková a Lukáš Latinák, vo filme účinkuje aj Anton Šulík. Za kamerou stála Denisa Buranová, scenár napísala debutujúca Štěpánka Ansorge a slovenskými producentami sú Ivan Ostrochovský a Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films.

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Bubák (r. Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková, Česko/Slovensko, 2025)
Distribučná premiéra: 13. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články