Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Dvanásťročná Nikča a šesťročný Tomáš zostanú prvýkrát na víkend sami doma bez dozoru. Tak sa začína veľké dobrodružstvo detí a ich strašiaka v novej česko-slovenskej strašidelnej komédii Bubák. Nakrútil ju režisér Tomáš Pavlíček, ktorý zaujal napríklad snímkou Prišla v noci (2023). Získala dva České levy a tri Ceny českej filmovej kritiky. Pavlíček sa tiež podieľa na pripravovanom krimiseriáli Metoda Markovič: Straka (2026).

Nikča má plán. Keď rodičia odídu, podplatí brata sladkosťami, aby sa zavrel vo svojej izbe a zavolá si kamarátku Gabču. Chce si s ňou dať pizzu a pozrieť si horor. Na videu – film sa totiž odohráva v 90. rokoch. Namiesto toho však zažijú skutočné „hororové“ stretnutie. Do deja zasiahne aj maturant Ondra so svojou kocovinou a naozajstné strašidlo, ktoré vylieza spod Tomášovej postele. Ukáže sa, že každý sa niečoho bojí – dokonca aj samotné strašidlo.

Kombinácia strašidelného filmu a komédie

„Snažili sme sa, aby to bola kombinácia trochu strašidelného filmu a skôr komédie,“ hovorí Pavlíček o svojej novinke Bubák. „Strašiak tam je, ale nie je až taký strašidelný, chceme, aby sa počas filmu smiali mladí aj starí diváci. Ako dieťa som sa prirodzene bál príšer pod posteľou, bál som sa tam dokonca aj pozrieť. Moja mama ma tým pravidelne strašila, takže v tomto filme sa snažím prekonať strach z detstva. Pre mňa je to návrat do detstva a dospievania,“ pokračuje režisér.

Film Bubák režíroval spolu s Kateřinou Karhánkovou. „Nie sú tam iba herci, je tam aj strašiak a vďaka nemu je to film s animovanými prvkami. To by som sám nezvládol,“ vysvetľuje Pavlíček. Karhánková bola viac zodpovedná za animovanú a výtvarnú zložku, Pavlíček zase za prácu s reálnymi hercami.

Hlavné postavy dvoch malých súrodencov stvárnili Anna Vyčítalová a Martin Kubuš. Maturanta Ondru hrá Otto Dušek, kamarátku Gabču Terezie Holá. V úlohe rodičov sa predstavia Jana Plodková a Lukáš Latinák, vo filme účinkuje aj Anton Šulík. Za kamerou stála Denisa Buranová, scenár napísala debutujúca Štěpánka Ansorge a slovenskými producentami sú Ivan Ostrochovský a Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films.

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Bubák (r. Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková, Česko/Slovensko, 2025)
Distribučná premiéra: 13. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články