Záber z filmu Tá druhá
Písmo: A- | A+

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka.

Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej boku v milujúcej rodine a viem, že situácia nebola jednoduchá pre nikoho. Viem, že všetci robili to najlepšie, čo mohli. Ale tiež viem, aké to je túžiť po pozornosti preťažených rodičov a pritom chápať, že ju moja sestra potrebuje omnoho viac,“rozvinula režisérka.

Z výskumov, ktoré potvrdzuje aj jej vlastná skúsenosť, vyplýva, že títo súrodenci si svoje úzkosti, osamelosť a tlak očakávaní nechávajú spravidla pre seba, aby ešte viac nezaťažovali svoje okolie. „Dlho mi trvalo, než som si sama uvedomila, že moje sny, ciele a priania sú rovnako dôležité ako láska a zodpovednosť voči mojej sestre a rodičom. Keď som stretla Johanu, uvedomila som si, ako jej život zrkadlí ten môj. Cez ňu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vypovedať intímny príbeh o dospievaní, hľadaní slobody a zodpovednosti za druhých, ale i za samu seba.

Film Tá druhá je tak citlivým portrétom dospievania, ktorý má však vďaka tabuizovanej téme potenciál otvoriť spoločenskú debatu. Faktom je, že v podobnej situácii a bez dostatočnej pomoci sa ocitajú tisíce rodín a detí. „Moje rozhodovanie, či ísť do toho, veľmi ovplyvnilo to, že režisérka má tiež sestru s hendikepom. Magda nie je len tak niekto, kto si povedal, že natočí film na túto tému. Dúfala som, že mi bude rozumieť a prišlo mi aj fajn, že sa budem mať s kým o svojej vlastnej skúsenosti porozprávať,“prezradila protagonistka filmu. Dokument vznikal časozbernou a observačnou metódou takmer päť rokov vrátane vývoja. „Magdin režisérsky prístup je mimoriadne precízny. Jasnej a presnej autorskej vízii predchádza vrstevnatá rešerš. A hlboký osobný záujem o témy filmu a najmä o svojich protagonistov. Pristupuje ku nim nesmierne citlivo,“ povedal pre Film.sk slovenský koproducent Matej Sotník.

„Som presvedčený, že Marie-Magdalena Kochová je novým a pozoruhodným talentom súčasného stredoeurópskeho kina. Najprv s úspešným krátkym hraným filmom 3 MWh, ktorý od minuloročnej premiéry v krátkometrážnej súťaži na MFF Rotterdam úspešne obieha svetové festivaly, a najnovšie aj s naším filmom Tá druhá, ktorý svoju cestu začal v Karlových Varoch a pokračoval na najprestížnejšom ázijskom festivale MFF Busan, neskôr DOK Leipzig a najnovšie na FIPADOC či MFDF Thessaloniki,“ dodal Sotník.

Tá druhá (Ta druhá, r. Marie-Magdalena Kochová, Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 200 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 34 875 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. marca 2025

Autor:

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články