Záber z filmu Tá druhá
Písmo: A- | A+

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka.

Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej boku v milujúcej rodine a viem, že situácia nebola jednoduchá pre nikoho. Viem, že všetci robili to najlepšie, čo mohli. Ale tiež viem, aké to je túžiť po pozornosti preťažených rodičov a pritom chápať, že ju moja sestra potrebuje omnoho viac,“rozvinula režisérka.

Z výskumov, ktoré potvrdzuje aj jej vlastná skúsenosť, vyplýva, že títo súrodenci si svoje úzkosti, osamelosť a tlak očakávaní nechávajú spravidla pre seba, aby ešte viac nezaťažovali svoje okolie. „Dlho mi trvalo, než som si sama uvedomila, že moje sny, ciele a priania sú rovnako dôležité ako láska a zodpovednosť voči mojej sestre a rodičom. Keď som stretla Johanu, uvedomila som si, ako jej život zrkadlí ten môj. Cez ňu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vypovedať intímny príbeh o dospievaní, hľadaní slobody a zodpovednosti za druhých, ale i za samu seba.

Film Tá druhá je tak citlivým portrétom dospievania, ktorý má však vďaka tabuizovanej téme potenciál otvoriť spoločenskú debatu. Faktom je, že v podobnej situácii a bez dostatočnej pomoci sa ocitajú tisíce rodín a detí. „Moje rozhodovanie, či ísť do toho, veľmi ovplyvnilo to, že režisérka má tiež sestru s hendikepom. Magda nie je len tak niekto, kto si povedal, že natočí film na túto tému. Dúfala som, že mi bude rozumieť a prišlo mi aj fajn, že sa budem mať s kým o svojej vlastnej skúsenosti porozprávať,“prezradila protagonistka filmu. Dokument vznikal časozbernou a observačnou metódou takmer päť rokov vrátane vývoja. „Magdin režisérsky prístup je mimoriadne precízny. Jasnej a presnej autorskej vízii predchádza vrstevnatá rešerš. A hlboký osobný záujem o témy filmu a najmä o svojich protagonistov. Pristupuje ku nim nesmierne citlivo,“ povedal pre Film.sk slovenský koproducent Matej Sotník.

„Som presvedčený, že Marie-Magdalena Kochová je novým a pozoruhodným talentom súčasného stredoeurópskeho kina. Najprv s úspešným krátkym hraným filmom 3 MWh, ktorý od minuloročnej premiéry v krátkometrážnej súťaži na MFF Rotterdam úspešne obieha svetové festivaly, a najnovšie aj s naším filmom Tá druhá, ktorý svoju cestu začal v Karlových Varoch a pokračoval na najprestížnejšom ázijskom festivale MFF Busan, neskôr DOK Leipzig a najnovšie na FIPADOC či MFDF Thessaloniki,“ dodal Sotník.

Tá druhá (Ta druhá, r. Marie-Magdalena Kochová, Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 200 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 34 875 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. marca 2025

Autor:

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

V hlavnej súťaži Cinematiku sa stretnú Mungiu, Pawlikowski aj Jude

Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky. „Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“ Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cinematik Hity z Cannes Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po...
Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Zobraziť všetky články