Záber z filmu Tá druhá
Písmo: A- | A+

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka.

„Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej boku v milujúcej rodine a viem, že situácia nebola jednoduchá pre nikoho. Viem, že všetci robili to najlepšie, čo mohli. Ale tiež viem, aké to je túžiť po pozornosti preťažených rodičov a pritom chápať, že ju moja sestra potrebuje omnoho viac,“rozvinula režisérka.

Z výskumov, ktoré potvrdzuje aj jej vlastná skúsenosť, vyplýva, že títo súrodenci si svoje úzkosti, osamelosť a tlak očakávaní nechávajú spravidla pre seba, aby ešte viac nezaťažovali svoje okolie. „Dlho mi trvalo, než som si sama uvedomila, že moje sny, ciele a priania sú rovnako dôležité ako láska a zodpovednosť voči mojej sestre a rodičom. Keď som stretla Johanu, uvedomila som si, ako jej život zrkadlí ten môj. Cez ňu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vypovedať intímny príbeh o dospievaní, hľadaní slobody a zodpovednosti za druhých, ale i za samu seba.“

Film Tá druhá je tak citlivým portrétom dospievania, ktorý má však vďaka tabuizovanej téme potenciál otvoriť spoločenskú debatu. Faktom je, že v podobnej situácii a bez dostatočnej pomoci sa ocitajú tisíce rodín a detí. „Moje rozhodovanie, či ísť do toho, veľmi ovplyvnilo to, že režisérka má tiež sestru s hendikepom. Magda nie je len tak niekto, kto si povedal, že natočí film na túto tému. Dúfala som, že mi bude rozumieť a prišlo mi aj fajn, že sa budem mať s kým o svojej vlastnej skúsenosti porozprávať,“prezradila protagonistka filmu. Dokument vznikal časozbernou a observačnou metódou takmer päť rokov vrátane vývoja. „Magdin režisérsky prístup je mimoriadne precízny. Jasnej a presnej autorskej vízii predchádza vrstevnatá rešerš. A hlboký osobný záujem o témy filmu a najmä o svojich protagonistov. Pristupuje ku nim nesmierne citlivo,“ povedal pre Film.sk slovenský koproducent Matej Sotník.

„Som presvedčený, že Marie-Magdalena Kochová je novým a pozoruhodným talentom súčasného stredoeurópskeho kina. Najprv s úspešným krátkym hraným filmom 3 MWh, ktorý od minuloročnej premiéry v krátkometrážnej súťaži na MFF Rotterdam úspešne obieha svetové festivaly, a najnovšie aj s naším filmom Tá druhá, ktorý svoju cestu začal v Karlových Varoch a pokračoval na najprestížnejšom ázijskom festivale MFF Busan, neskôr DOK Leipzig a najnovšie na FIPADOC či MFDF Thessaloniki,“ dodal Sotník.

Tá druhá (Ta druhá, r. Marie-Magdalena Kochová, Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 200 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 34 875 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. marca 2025

Autor:

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články