Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky.

„Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“

Hity z Cannes

Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po takmer dvadsiatich rokoch vrátil do hlavnej súťaže Cannes a získal svoju druhú Zlatú palmu. Jeho prvý film nakrútený v inom než rumunskom jazyku rozpráva o rumunsko-nórskej rodine, ktorá sa presťahuje do odľahlej nórskej dediny. Keď sa na tele ich dcéry objavia modriny, pokojná komunita začne spochybňovať spôsob, akým rodičia vychovávajú svoje deti. Mungiu vytvára mimoriadne premyslenú drámu o kultúrnych rozdieloch, rodičovstve, spoločenských normách a hraniciach toho, čo považujeme za správne.

Cannes bolo kľúčovou zastávkou aj pre Fatherland (2026) režiséra Pawła Pawlikowského. Autor filmov Ida či Studená vojna získal za svoj nový film cenu za najlepšiu réžiu. V centre príbehu stojí spisovateľ Thomas Mann a jeho dcéra Erika, ktorí sa v roku 1949 vydávajú na cestu cez vojnou zničené Nemecko. Cesta medzi západnou a sovietskou okupačnou zónou sa postupne mení na intímnu konfrontáciu otca a dcéry, ale aj na premýšľanie o identite, exile, vine a rozdelenej Európe.

Pawlikowski opäť pracuje s minimalistickým rozprávaním, čiernobielou obrazovou kompozíciou a fragmentárnou štruktúrou, ktorá necháva medzi jednotlivými obrazmi priestor na divácku interpretáciu.

Do hlavnej súťaže prichádza aj nový film jedného z najvýraznejších španielskych režisérov súčasnosti Rodriga Sorogoyena Milovaný (2026). Javier Bardem a Victoria Luengo stvárňujú otca a dcéru, medzi ktorými sa po rokoch odlúčenia otvára možnosť obnoviť vzťah. Otec, filmár, ponúkne dcére hlavnú úlohu vo svojom novom filme a spoločná práca sa stáva pokusom o návrat k vzťahu, ktorý bol celé roky poznačený jeho neprítomnosťou.

Sorogoyen, autor filmov Ako zvery či Matka, ktoré boli rovnako uvedené na Cinematiku, využíva filmárske prostredie na skúmanie rodinnej traumy, otcovstva a potreby byť milovaný tým, kto nás kedysi opustil. Film mal premiéru v hlavnej súťaži festivalu Cannes.

Komplikované vzťahy, záhady a Marianne Faithfull

Silnú ženskú perspektívu prináša britsko-americká dráma Kráľovná na mori (2026) režiséra Lancea Hammera. Po takmer dvoch desaťročiach od svojho debutu Ballast sa Hammer vracia s intímnym príbehom o rodine, ktorú zasiahne postupujúca demencia. Juliette Binoche stvárňuje ženu, ktorá sa vracia do Londýna, aby sa vyrovnala so stavom svojej matky a komplikovaným vzťahom medzi ňou, matkou a nevlastným otcom. Film kladie nepríjemné otázky o starostlivosti, súhlase, autonómii a hranici medzi ochranou človeka a zásahom do jeho života.

Z Berlinale si titul odniesol Strieborného medveďa a dve herecké ocenenia pre Toma Courtenaya a Annu Calder-Marshall.

O minulosti, ktorá odmieta zostať minulosťou, rozpráva aj britský film Ruža z nevady (2025) režiséra Marka Jenkina. Autor oceňovaného filmu Bait vytvoril zvláštnu, hypnotickú kombináciu sociálneho realizmu, folk hororu a science fiction. V opustenej rybárskej dedine sa v starom prístave záhadne objaví loď. Ruža z Nevady, ktorá sa pred 30 rokmi stratila na mori, sa záhadne vrátila. Pre tých zopár, ktorí si loď pamätajú, je to znamenie, že sa musí opäť vydať na more.

Jenkin nakrúcal na 16 mm film a prostredníctvom fyzickej obrazovej textúry, zvuku a časových slučiek vytvára svet, v ktorom sa hranice medzi spomienkou, realitou a mýtom postupne rozpúšťajú.

Témou pamäti je presiaknutý aj hybridný dokument Lámaná angličtina (2025), ktorý dvojica Iain Forsyth a Jane Pollard venovala Marianne Faithfull. Film sa vyhýba klasickému portrétu hudobnej ikony a prostredníctvom kombinácie archívnych materiálov, rozhovorov, hraných pasáží a fikcie sa pokúša znovu poskladať obraz ženy, ktorej verejný obraz bol celé desaťročia redukovaný na vzťah s Mickom Jaggerom.

Faithfull vo filme vystupuje aj vo svojej poslednej hudobnej nahrávke, ktorú vytvorila spolu s Nickom Caveom a Warrenom Ellisom. Originálny portrét umelkyne, ktorá odmietla zostať iba legendou minulosti, mal premiéru v Benátkach.

Postsovietska krajina nakrútená na Sony Ericsson

Ďalším výrazným titulom je Suchý líst (2025) gruzínskeho režiséra Aleksandra Koberidzeho, jedného z najosobitejších súčasných autorov gruzínskej kinematografie. Koberidzeho filmový svet opäť pracuje s poetikou každodennosti, náhodou, láskou a nepredvídateľnosťou života. Jeho tvorba dokáže zdanlivo obyčajné situácie pretaviť do podoby filmovej básne, v ktorej sa realita prelína s fantáziou a humor s melanchóliou.

Lisa, športová fotografka, sa stratila. Naposledy ju videli ako fotografuje dedinské futbalové ihriská po celom Gruzínsku. Lisiným posledným želaním bolo, aby ju nikto nehľadal. Low-tech portrét postsovietskej krajiny zaseknutej medzi dvoma svetmi, nakrútený na telefón Sony Ericsson z roku 2008.

Francúzsky filmár Vincent Garenq prichádza s mimoriadne naliehavou drámou Opustený (2026), ktorá sa vracia k prípadu učiteľa Samuela Patyho, zavraždeného v roku 2020 po školskej diskusii o slobode prejavu. Film sleduje posledné dni pred tragédiou a postupne rekonštruuje mechanizmus, v ktorom sa lož šíri prostredníctvom sociálnych sietí, verejného pobúrenia a mlčania okolia. Garenq sa nesústredí iba na samotný zločin, ale predovšetkým na otázku, ako môže zdanlivo banálna nepravda prerásť do katastrofy a akú úlohu v nej zohráva kolektívna pasivita. Film bol uvedený mimo súťaže v Cannes.

Provokatívny Denník komornej

Provokatívne sa k literárnej klasike vracia rumunský režisér Radu Jude vo filme Denník komornej (2026). Hoci názov odkazuje na román Octava Mirbeaua, Jude nevytvára klasickú adaptáciu. Jeho hrdinkou je mladá Rumunka žijúca vo Francúzsku, ktorá pracuje ako chyžná v domácnosti francúzskej rodiny a zároveň sa zapája do divadelného projektu vychádzajúceho z Mirbeauovho diela. Cez deň sa stará o Louena, syna svojich zamestnávateľov, zatiaľ čo jej vlastná dcéra vyrastá v Rumunsku. Jude tak opäť prepája sociálnu satiru, historické vrstvy a súčasnú realitu migrácie. Film bol uvedený v programe Quinzaine des cinéastes na festivale v Cannes.

Súťažnú desiatku uzatvára dokument Objať horu (2026) režisérskej dvojice Petar Glomazić a Biljana Tutorov. V odľahlých horách Čiernej Hory sleduje matku Garu a jej dcéru Nadu, ktoré žijú tradičným spôsobom života a zároveň bránia svoju rodnú horu pred plánovanou premenou na vojenský výcvikový priestor NATO.

Intímny portrét horskej komunity je zároveň príbehom o pamäti, generačnej traume, vzťahu človeka ku krajine a občianskom odpore. Režisérska dvojica vo filme spája každodennosť s veľkou politickou otázkou a vytvára pôsobivý portrét žien, ktoré sa odmietajú vzdať miesta, ktoré považujú za svoj domov. Film mal svetovú premiéru v súťaži World Cinema Documentary na festivale Sundance.

Deväť exkluzívnych premiér

„Meeting Point Europe nie je iba prehliadkou filmov, ktoré už získali významné ocenenia. Naším cieľom je vytvárať súťaž, ktorá ukazuje, kam sa európska kinematografia práve posúva – aké témy rieši, akým spôsobom rozpráva príbehy a ako dokáže reagovať na svet okolo nás,“ dodáva Peter Konečný. „Tohtoročný výber je v tomto smere mimoriadne silný. Máme v ňom držiteľa Zlatej palmy, ocenenie za réžiu z Cannes, filmy ocenené v Berlíne či Sundance, ale aj autorské diela, ktoré si svoju pozornosť ešte len budú získavať. Práve v tom spočíva zmysel Meeting Point Europe – priniesť divákom filmy, o ktorých sa bude hovoriť. Deväť filmov zo súťaže prinášame na Slovensko v exkluzívnych premiérach,“ uzatvára Konečný.

Výnimkou je film Kráľovná na mori, ktorú vo svojej hlavnej súťaži uviedol aj košický IFF Art Film. Tom Courtenay zaň na tomto festivale dokonca získal Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon.

Výber hlavnej súťažnej sekcie Meeting Point Europe vzniká na základe hlasovania medzinárodnej poroty filmových kritikov a kritičiek, festivalových programerov a programeriek, ktorí počas roka sledujú najvýraznejšie európske festivaly a premiéry. Súťaž tak každoročne ponúka koncentrovaný pohľad na súčasnú európsku kinematografiu a filmy, ktoré sa v mnohých prípadoch k slovenskému publiku dostanú iba prostredníctvom festivalových projekcií.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra 2026. Festival passy na 21. ročník festivalu sú už v predaji na jeho oficiálnej stránke.