Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny. Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman).
František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov.
K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom.
Nová scéna, Korzo aj SND
Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo ’90, ktoré spoluzakladal. Práca v tomto tvorivom prostredí ukázala jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym poetikám. Okrem iného tu účinkoval v inscenáciách ako Armagedon na grbe (r. Juraj Nvota Les (r. Roman Polák!)) , Ujo Váňa (r. Roman Polák) Romeo a Júlia (r. Jan Antonín Pitínský).
Medzitým spolupracoval s Činohrou Slovenského národného divadla. Od roku 1996 (niektoré zdroje podľa neho chybne uvádzajú rok 1987) je členom umeleckého súboru Činohry SND. Vytvoril tu viacero výrazných postáv v dielach svetovej i domácej dramatiky. Objavil sa napríklad v inscenáciách Becket alebo božia česť (r. Pavol Haspra), Mačka na horúcej plechovej streche (r. Pavol Haspra), August: Stratení v Oklahome (r. Peter Mikulík), Bratia Karamazovovci (r. Roman Polák) či Nevesta hôľ (r. Roman Polák). Jeho javiskový register siaha od klasiky po súčasné hry, ktoré skúmajú rodinné vzťahy a morálne dilemy. Jeho prejav stojí na presnom výraze, práci s hlasom a schopnosti vystihnúť charakter postavy. Aktuálne účinkuje v SND v siedmich inscenáciách, ôsma, Bedári, má premiéru 6. februára 2027.
Mami, hurá, bol som v televízii!
Kovár sa uplatnil aj vo filme a televízii. „Začalo sa to úplne prvým vysielaním Slovenskej televízie, to išlo z Kamzíka naživo. My sme robili v dramatickom krúžku pani Hany Koštiaľovej Čin-Čin. Vyšli sme hore, teda na tú vežu, tam sme odohrali Čina a prišiel som domov, za otcom aj za mamou a kričal som: Mami, hurá, ja som bol v televízii! A otec ma vtedy schladil: Františku, to je pekné, ale dnes ešte nikto televízor nemá,“ zaspomínal si Kovár v relácii STVR Medzi nami s Katou Martinkovou.
Neskôr František Kovár účinkoval v mnohých inscenáciách a televíznych filmoch. V seriáli Štúrovci (r. Peter Mikulík, 1991) si zahral Michala Miloslava Hodžu. Televízni diváci ho poznajú aj zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade, Tajné životy, Dr. Ludsky a Nemocnica.
Väčšie či menšie úlohy stvárnil František Kovár v niekoľkých desiatkach filmov pre kiná. V Červenom víne (1976) v réžii Andreja Lettricha si zahral Mikuláša Habdžu, Martin Hollý ho vo filme Noční jazdci (1981) obsadil do úlohy farára. Kňaza stvárnil vo viacerých filmoch. V ďalšom Hollého filme Mŕtvi učia živých (1983) hral jedného z lekárov a účinkoval aj v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983). Z jeho ďalšej filmografie spomeňme snímky Na krásnom modrom Dunaji (r. Štefan Semjan, 1994), Záhrada (r. Martin Šulík, 1995), Orbis Pictus (r. Martin Šulík, 1997), Modré z neba (r. Eva Borušovičová, 1997), Agáva (r. Ondrej Šulaj, 2016) či Spiaci účet (r. Miloslav Luther, 2024). Najnovšie sa objaví v tragikomédii Dva sršne (r. Dominik György), ktorá príde do kín 26. novembra.
Autoritatívny a zároveň citlivý hlas
Osobitné miesto v jeho práci má dabing. Kovár má hlas, ktorý dokáže byť autoritatívny aj citlivý, výrazný i nenápadný. Za dabingové výkony získal trikrát Cenu Literárneho fondu – najskôr v roku 2012 za celoživotné dielo a potom v rokoch 2015 a 2018 za postavu Denisa vo filme Železná lady resp. za nahovorenie Alana vo filme Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol a postavu Spangela v dvojdielnom filme Mária Terézia. Ocenenia potvrdzujú, že dabing je preňho plnohodnotnou hereckou disciplínou. Hlasom v nej vytvára charakter s primeranou emóciou. Svoje skúsenosti odovzdával aj mladším generáciám. Roky pôsobil ako pedagóg na VŠMU, kde študentom sprostredkúval poznatky z divadelnej a filmovej praxe a umeleckého prednesu, ktorému sa tiež roky venoval.
