Kalendár filmových výročí august 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

3. 8. 1934            Milan Kiš († 5. 3. 2007) herec nedožitých 90 rokov

6. 8. 1934            Hilda Augustovičová († 18. 12. 2022) herečka nedožitých 90 rokov

7. 8. 1954            Milada Rajzíková herečka 70 rokov

8. 8. 1974            Henrich Boráros filmový architekt 50 rokov

† 8. 8. 2019          Marian Puobiš (nar. 29.7.1947) scenárista, dramaturg 5 rokov od skonania

10. 8. 1924          Vlado Kubenko († 26. 5. 1993) režisér, scenárista 100. výročie narodenia

11. 8. 1929          Erika Bauerová († 13. 3. 2001) herečka nedožitých 95 rokov

11. 8. 1949          Vladimír Mináč režisér 75 rokov

11. 8. 1954          Štefan Kožka († 14. 12. 2020) herec nedožitých 70 rokov

† 12.8. 2019         Katarína Minichová (nar. 2. 10. 1949) dramaturgička, scenáristka 5 rokov od skonania

13. 8. 1924          Pavel Gejdoš st. († 6. 3. 1998) scenárista, dramaturg 100. výročie narodenia

13. 8. 1949          Marián Postihač († 11. 1. 2006)vedúci výroby nedožitých 75 rokov

18. 8. 1934          Ján Johanides († 5. 6. 2008) spisovateľ, scenárista nedožitých 90 rokov

18. 8. 1944          Marianna Forrayová filmová faktografka, pracovníčka SFÚ 80 rokov

19. 8. 1929          Vladimír Dubecký († 21. 1. 2016) televízny pracovník, pedagóg nedožitých 95 rokov

19. 8. 1929          Eugen Kiss († 4. 10. 1997) zvukový majster nedožitých 95 rokov

19. 8. 1934          Klára Dubovicová († 29. 6. 2017) herečka nedožitých 90 rokov

† 20. 8. 2019        Viliam Jablonický (nar. 13. 5. 1948) novinár, spisovateľ 5 rokov od skonania

21. 8. 1944          Anna Cigánová scénografka, kostýmová výtvarníčka 80 rokov

† 21. 8. 2019        Pavel Forisch (nar. 24. 6. 1930) vedúci výroby 5 rokov od skonania

23. 8. 1904          Lea Juríčková († 1. 2. 1967) herečka 120. výročie narodenia

23. 8. 1954          Juraj Solan zvukový majster 70 rokov

27. 8. 1929          Oľga Hudecová († 30. 4. 2017) herečka nedožitých 95 rokov

† 27. 8. 2019        Emília Kovačičová (nar. 31. 8. 1926) kostýmová výtvarníčka 5 rokov od skonania

28. 8. 1964          Ľubomír Burgr hudobný skladateľ, herec, divadelný režisér 60 rokov

29. 8. 1934          Vojtech Brázdovič vedúci výpravy, herec 90 rokov

31. 8. 1949          František Oliver Csiky filmový architekt 75 rokov

† 31. 8. 2019        Mária Rumanová (nar. 22. 2. 1989) režisérka, scenáristka 5 rokov od skonania

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články