Marián Bielik (Fajolo) a Jana Beláková (Bela) vo filme Slnko v sieti.

Marián Bielik (7. 11. 1943 – 21. 9. 2024)

24.09 2024
Písmo: A- | A+

Marián Bielik, ktorý stvárnil hlavnú úlohu Fajola vo filme Slnko v sieti (1962) režiséra Štefana Uhra, zomrel vo veku nedožitých 81 rokov.

Keď ho Uher obsadil do filmu, bol štvrtákom na bratislavskej ŠUP-ke, kde študoval fotografiu. „Vo filme nehrám, nehrám v tom hereckom zmysle slova. Iba vytváram postavu samého seba, Spočiatku som neustále pociťoval prítomnosť kamery a celej filmovej techniky. Trochu som bol nesvoj. Ale už som si na to zvykol, teraz môj prejav je bezprostrednejší, prirodzený,“ povedal Bielik v reportáži z nakrúcania filmu v Smene v roku 1961. Bielikovu postavu v snímke nahovoril Michal Dočolomanský.

Bielik neskôr pracoval ako asistent kamery a vedúci oddelenia kamerovej a svetelnej techniky. Ako asistent kamery sa podieľal na filmoch ako 322 (r. Dušan Hanák, 1969), Nevesta hôľ (r. Martin Ťapák, 1971), Kto odchádza v daždi (r. Martin Hollý, 1974), Tetované časom (r. Zoro Záhon, 1975), Čarbanice (r. Eva Štefankovičová, 1982) či Predčasné leto (r. Otakar Krivánek, 1982).

V televíznom filme Malá anketa (r. Peter Solan, 1969) si zahral kameramana a mihol sa v televíznej snímke Kľúč (r. Jiří Vrba, 1965).

O úmrtí Mariána Bielika informovala jeho dcéra, úspešná kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová-Bieliková. Posledná rozlúčka s Mariánom Bielikom bude vo štvrtok 26. 9. o 10.15 h v bratislavskom Krematóriu na Hodonínskej 44.

Autor:

Marián Bielik (Fajolo) a Jana Beláková (Bela) vo filme Slnko v sieti (1962). FOTO: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

„Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov. Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“. Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery. Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument...
Záber z filmu Koniec sveta.

Dedo a vnuk sa učia spolu žiť s vedomím, že nie je Rus ako Rus

Názov filmu vyznieva dosť expresívne, no podľa jeho režiséra Bohdana Slámu sa koniec sveta odohráva každý deň, akurát pre každého trochu inak. Ako povedal pre ČT24pri uvedení filmu do českých kín, podstatné je, že vždy prídu nové začiatky. So scenáristom Ivanom Arsenjevom vsadili svoj príbeh do obdobia počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa a obsadili krajinu na dlhých dvadsať rokov. Hoci dielo sa zrodilo približne v rovnakom období ako oceňované Vlny Jiřího Mádla, podstata odkazu má iný rozmer, než aký ponúka obraz otvoreného boja za slobodu prejavu. V Slámovom filme slúži politika ako nevyhnutná kulisa pre niečo omnoho vnútornejšie – vzťah deda a vnuka. Český herec, filmár a divadelník Miroslav Krobot ako predstaviteľ deda zaujal k téme vlastný postoj: „Téma života za ,totáčaʻ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale úloha deda ju originálne presahuje vrátane šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ povedal pre ČT24. Dedo má podľa Arsenjevovho scenára ruské korene a z pôvodnej domovskej krajiny utiekol pred komunizmom. Je zdanlivo tvrdej povahy, no na jeho charaktere sa odzrkadľuje aristokratická noblesa aj každodennosť dedinského života. Dôvod, prečo trávi s vnukom čas bez zvyšku rodiny, je jednoduchý –malý Tonda ochorel a nemohol ísť s rodičmi a so starším bratom na výlet do Francúzska....
Zobraziť všetky články