Fotografia z filmu AMOOSED: losia odysea
Písmo: A- | A+

Réžia: Hana Nováková
Námet: Hana Nováková
Hlavná kamera: Františka Chlumská
Hudba: RRRR+A, Tomáš Merta, Milan Guštar, Andran Abramjan, Hana Nováková, Janny Richter, Eva Sajanová

Keď sa človek stretne s losom, jeden z nich sa vždy premení, a obvykle je to človek. Režisérka Hana Nováková sa rozhodla sledovať ľudí, posadnutých losmi. Jej losia odysea ju vedie po celej planéte – od bývalého Československa, kam sa losy po 500 rokoch spontánne vrátili do prírody, cez ruskú domestikačnú stanicu, kde sa ich celé roky márne pokúšajú skrotiť, až po švédske losie safari, kde losy spolunažívajú s ľuďmi priamo v ich domácnostiach. Ukazuje sa, že to pravdepodobne boli Hanini predkovia, kto ju pomocou losov priviedol až do Kanady, k národu Mi’qmakov, ktorí považujú losa za svoje posvätné totemové zviera. Tento pôvodný národ má totiž dôležitú správu o zvieratách – a nielen pre Hanu.

Žáner: dokumentárna esej
Dĺžka: 77 min.
Jazyková verzia: česky, švédsky, rusky a anglický s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: FILMTOPIA
Premiéra: 4. 12. 2025

Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články