Filmový plagát bol v čase, keď neexistovali sociálne siete ani YouTube, jedným z najdôležitejších reklamných médií pre film. V Československu bol špecifický tým, že išlo o výrazné autorské umenie a podieľali sa na ňom významní výtvarníci. Výstavný cyklus nazvaný Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière nás inšpiroval k tomu, aby sme sa pozreli, ako je to so slovenským filmovým plagátom dnes. Pýtali sme sa distribútorov a filmových tvorcov. „Filmový plagát bol a je obrazom filmu. Keď je urobený bez nápadu, nie je dobrým spoločníkom filmu na ceste k divákom,“ hovorí pre Film.sk režisér Dušan Hanák. Aj plagát k jeho filmu Ružové sny (1976) možno vidieť na výstave, ktorú pre Kino Lumière pripravil Pavel Rajčan, kurátor pražskej zbierky plagátov Terryho ponožky (prístupnej aj tu)  a zároveň zakladateľ najväčšej zbierky filmových plagátov v Česku. Výstava je prvá zo série štyroch po sebe nasledujúcich výstav. Postupne predstavia plagátovú tvorbu štyroch tvorcov – Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V súbore plagátov, ktoré vytvoril Milan Grigar sú napríklad plagáty k filmom ako Anjel skazy (r. Luis Buňuel, 1962), Žart (r. Jaromil Jireš, 1968), Zväčšenina (r. Michelangelo Antonioni, 1966) či Giulietta a duchovia (r. Federico Fellini, 1965). „U nás sa v roku 1945 znárodnil filmový priemysel, vznikla Štátna požičovňa filmov, neskôr...

Kameraman Ján Ďuriš oslávil 22. apríla osemdesiate narodeniny a stále žije filmom. Absolvent FAMU má za sebou spoluprácu s poprednými režisérmi naprieč generáciami, spätý je najmä s Jurajom Jakubiskom, ale veľmi zaujímavá je i jeho počiatočná dokumentárna tvorba, ktorej sa venoval, než sa presadil v hranom filme. Za film Nejasná správa o konci sveta (1997) získal prestížne ocenenie na medzinárodnom filmovom festivale v Montreale. Stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, roky bol vedúcim Ateliéru kameramanskej tvorby a od roku 2005 je profesorom. Na úvod by som rada spomenula režiséra Stanislava Párnického, ktorý by v apríli oslávil rovnaké jubileum. Vy ste boli kameramanom jeho celovečerného debutu Kára plná bolesti (1985). V roku 1984 sme sa náhodou stretli v motoreste pred Rožňavou a povedal mi, že možno budeme spolupracovať. Poznal som, samozrejme, jeho televíznu tvorbu, takže som sa potešil, najmä keď mi povedal, o čom by ten film mal byť. Príbeh bol ladený skôr baladicky, aj keď dosť surový. Pred pár rokmi sme si so Stanom hovorili, že sme pri nakrúcaní vôbec netušili, aký bude nadčasový. Bezdomovectvo, chudoba, ľudia vyvrhnutí zo spoločnosti. Z obrazového pohľadu to bolo pre mňa nové riešenie, lebo dovtedy som nakrúcal filmy zo súčasnosti, kde kamera bola nenápadná,...

Medzinárodný filmový festival Art Film, ktorého 31. ročník sa koná od 20. do 27. júna v Košiciach, prezradil ďalšie meno herca, ktorého ocení Hercovou misiou. Rovnako ako česká herečka Daniela Kolářová si cenu za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva prevezme aj významný slovenský herec Milan Ondrík. „V poslednom období je v našej televíznej i filmovej tvorbe Milan Ondrík neprehliadnuteľný. Pravidelne sa objavuje v titulných i vedľajších úlohách, pričom za jedinečné stvárnenie svojich postáv zbiera jedno ocenenie za druhým. Je evidentné, že nejde o náhodu alebo herecké šťastie, ale o výrazný a vyhľadávaný talent. Bravúrne zvláda fyzicky náročné polohy i subtílnu psychologicko-charakterovú drobnokresbu. Z týchto dôvodov sa MFF Art Film rozhodol v tomto roku oceniť herectvo Milana Ondríka za jeho mimoriadny prínos v oblasti hereckého umenia,” povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.  Filmoví fanúšikovia sa s Milanom Ondríkom budú môcť osobne stretnúť v Košiciach pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici, kde si cenu prevezme. Súčasťou jeho programu na Art Filme bude aj osobné uvedenie filmu Nech je svetlo (r. Marko Škop, 2019). Za úlohu získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, ako aj Cenu za mužský herecký výkon na MFF Karlove Vary.  Prvé Slnko...