Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...
Eva, idealistická, u väzňov celkom obľúbená dozorkyňa, ktorá učí delikventov meditáciu a matematiku, musí vyriešiť najväčšiu dilemu svojho života, keď je mladý muž z jej minulosti prevezený do väznice, v ktorej pracuje. Bez toho, aby prezradila svoje tajomstvo, požiada o preloženie na oddelenie so sprísnenou ostrahou. Práve tam je totiž umiestnený násilnícky a nepredvídateľný Mikkel, ktorý si odpykáva 25 rokov za brutálnu vraždu spoluväzňa.
Tu sa začína znepokojujúci psychologický triler, v ktorom Evin zmysel pre spravodlivosť ohrozuje jej pracovnú morálku aj budúcnosť.
Gustav Möller, režisér úspešného Tiesňového volania, používa v Dozorkyni archetypy a dokonca i klišé filmov z väzenského prostredia a súčasne sa zahráva s očakávaniami divákov.
Žáner: dráma/triler
Dĺžka: 100 min.
Jazyková verzia: dánsky a anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: násilie, vulgarizmy, nahota
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 28. 11. 2024