Jednou z definujúcich tém filmu Megalopolis je vzťah oligarchie a demokracie v kontexte spoločenského, respektíve civilizačného vývoja. Teda, či je možné posúvať sa dramaticky civilizačne vpred, v ústrety akejsi utópii, a zároveň pritom počúvať hlas ľudu. Podľa Coppolu sa to nedá, čo môže byť diskutabilné z hľadiska akýchsi morálnych hodnôt, ale pravdepodobne ide o legitímny postoj. Alebo je Coppolov nový film o zodpovednosti a individualite génia, ktorý sa prirodzene riadi iným morálnym kódexom a iným morálnym kompasom ako niekto, kto géniom nie je, pričom platí, že morálka slabých zlyháva práve preto, že je morálkou slabých. Tu by sa zrejme dalo pracovať s ideou nadčloveka, ako ju predstavil a rozvinul Friedrich Nietzsche, ale niečo mi vraví, že by to nebolo správne, nie je totiž vhodné dávať najavo intelektuálnu nadradenosť, zvlášť ak nejde o žiadnu nadradenosť, iba o autorskú pózu. Megalopolis je neprívetivý, nepríjemný, vyrušujúci film, ktorý a priori vstupuje s divákom do polemiky, nie priamo, ale tým, ako ho okázalo ignoruje. Všetci vieme, že bol extrémne drahý, preto je to veľkofilm, alebo by aspoň mal byť. A on pritom celkom rezignuje na to, aby sa páčil aj inak ako čisto estétsky. Pôsobí ako taký camp, v ktorom sa stretáva secesia s dekadenciou a konštruktivizmom a výsledok pôsobí ako orgiastický kŕč prestarnutého hipíka, ktorý je, vôbec nie zhodou okolností, jedným z najväčších...
Počas piatkovej obedňajšej špičky boli v reštaurácii The Grill, turistickej pasci v New Yorku, ktorá obsluhuje tisíce zákazníkov, z pokladne ukradnuté peniaze a všetci zamestnanci sú vypočúvaní. Väčšina z nich sú nelegálni prisťahovalci, ktorí sa snažia udržať si svoju prácu, jediné legitímne miesto na svete, a zároveň pripravujú nekonečné množstvo jedál a usilujú sa držať krok s neustálym prílevom objednávok. Jedným z kuchárov je Pedro, mladý Mexičan, ktorý hľadá v živote viac, než mu ponúka jeho práca. Je to rojko a problémový človek a je zamilovaný do Julie, americkej čašníčky, ktorá nemôže mať vzťah s cudzincom bez dokladov. Rašíd, majiteľ reštaurácie, Pedrovi sľúbi, že mu pomôže doklady získať. Keď však Pedra obvinia z krádeže a navyše zistí, že Julia podstúpila potrat, stratí hlavu a spácha čin, ktorý prevádzku v kuchyni raz a navždy zastaví.
Film nakrútený podľa slávnej hry Arnolda Weskera je tragikomickou poctou neviditeľným ľuďom, ktorí pripravujú naše jedlo.
Na Slovensku bola hra uvedení v roku 2011 v Štúdiu Divadla Andreja Bagara v Nitre pod názvom Kuchyňa.
Žáner: dráma
Dĺžka: 139 min.
Jazyková verzia: anglicky a španielsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: diskriminácia
Distribútor: Film Europe
Premiéra: 7. 11. 2024