Bubák sa živí naším strachom

Zatiaľ čo rodičia odchádzajú na víkend preč, deti popustia uzdu fantázie. Kiná premietajú novú rodinnú komédiu Bubák. Dobrodružný film Tomáša Pavlíčka a Kateřiny Karhánkovej varíruje na hranici hororu, v ktorom záhadný bubák spod postele prerastá ako deti, tak aj dospelých. Scenáristický debut Štěpánky Ansorge vťahuje diváka do sveta najmladších odpudivým fialovým monštrom, ktoré sa živí naším strachom. Čím viac sa postavy boja, tým je bubák väčší a zlovestnejší. Príbeh tak na ploche osemdesiatich minút prechádza z komickej, vizuálne až grotesknej polohy do takmer hororového svedectva o tom, že ak sa strachu nepostavíme čelom, zje nás zaživa.

To najhoršie si schovávame pod posteľou

Hlavnou postavou nového detského filmu je Nikča. Rodičia potrebujú víkend pre seba, babička ochorie a Nikča ako poslušné veľké dievča dostane na starosť celú domácnosť vrátane brata Tomáška. Dvere sa zabuchnú a bubák pod posteľou pomaly, ale isto ožíva.

Divácke očakávania sú tak pomerne jasne nastavené. Deti sú samé doma, kamarátky na ceste a jeden balíček karameliek bude treba použiť na podplatenie strašidla. Byt je dokonale uprataný, jedlo nutrične vyvážené a deti dobre vychované. Ako to však býva, to najhoršie si schovávame pod posteľou.

Dospelých hercov (ak nepočítame návštevu polície či otravného suseda), sa zbavíme v prvých pár minútach a film tak ovládnu deti. Jana Plodková a Lukáš Latinák nedostanú v rolách rodičov veľký priestor. Ich prítomnosť však v byte naďalej cítime. Zostávajú tu všetky pravidlá, ktorými svoje deti strašia a čakajú, kým ich ktosi poruší.

Detské obsadenie presvedčivo rozohráva dobrodružný boj s bubákom. Okrem najmenších sa doň zapletie aj maturant Ondra, ktorý zažíva prvé veľké zlyhanie. Práve fialová obluda mu však prinesie možnosť postaviť sa svojmu strachu.

Kým je bubák pod posteľou a má dostatok sladkého, ide o komédiu. Žáner sa však mení, akonáhle príšera zo svojho úkrytu vylieza. Komediálne prvky prechádzajú do akčných scén, postavy byt opúšťajú a znova sa doň vracajú, aby v hororovom podtóne čelili krvilačnému fialovému slizu. Tento žánrový mix považujem za odvážne rozhodnutie, ale zároveň aj za scenáristickú pascu. Film začína byť menej zrozumiteľný aj napriek tomu, že sa príbeh neprestáva točiť okolo základnej premisy. Oproti iným tohtoročným rozprávkam pracuje s kratšou stopážou, čo považujem za veľké plus v kontexte tvorby pre detského diváka

Bubák tak