Recenzia Bubák Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

recenzia Bubák

Bubák sa živí naším strachom

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Zatiaľ čo rodičia odchádzajú na víkend preč, deti popustia uzdu fantázie. Kiná premietajú novú rodinnú komédiu Bubák. Dobrodružný film Tomáša Pavlíčka a Kateřiny Karhánkovej varíruje na hranici hororu, v ktorom záhadný bubák spod postele prerastá ako deti, tak aj dospelých. Scenáristický debut Štěpánky Ansorge vťahuje diváka do sveta najmladších odpudivým fialovým monštrom, ktoré sa živí naším strachom. Čím viac sa postavy boja, tým je bubák väčší a zlovestnejší. Príbeh tak na ploche osemdesiatich minút prechádza z komickej, vizuálne až grotesknej polohy do takmer hororového svedectva o tom, že ak sa strachu nepostavíme čelom, zje nás zaživa.

To najhoršie si schovávame pod posteľou

Hlavnou postavou nového detského filmu je Nikča. Rodičia potrebujú víkend pre seba, babička ochorie a Nikča ako poslušné veľké dievča dostane na starosť celú domácnosť vrátane brata Tomáška. Dvere sa zabuchnú a bubák pod posteľou pomaly, ale isto ožíva.

Divácke očakávania sú tak pomerne jasne nastavené. Deti sú samé doma, kamarátky na ceste a jeden balíček karameliek bude treba použiť na podplatenie strašidla. Byt je dokonale uprataný, jedlo nutrične vyvážené a deti dobre vychované. Ako to však býva, to najhoršie si schovávame pod posteľou.

Dospelých hercov (ak nepočítame návštevu polície či otravného suseda), sa zbavíme v prvých pár minútach a film tak ovládnu deti. Jana Plodková a Lukáš Latinák nedostanú v rolách rodičov veľký priestor. Ich prítomnosť však v byte naďalej cítime. Zostávajú tu všetky pravidlá, ktorými svoje deti strašia a čakajú, kým ich ktosi poruší.

Detské obsadenie presvedčivo rozohráva dobrodružný boj s bubákom. Okrem najmenších sa doň zapletie aj maturant Ondra, ktorý zažíva prvé veľké zlyhanie. Práve fialová obluda mu však prinesie možnosť postaviť sa svojmu strachu.

Kým je bubák pod posteľou a má dostatok sladkého, ide o komédiu. Žáner sa však mení, akonáhle príšera zo svojho úkrytu vylieza. Komediálne prvky prechádzajú do akčných scén, postavy byt opúšťajú a znova sa doň vracajú, aby v hororovom podtóne čelili krvilačnému fialovému slizu. Tento žánrový mix považujem za odvážne rozhodnutie, ale zároveň aj za scenáristickú pascu. Film začína byť menej zrozumiteľný aj napriek tomu, že sa príbeh neprestáva točiť okolo základnej premisy. Oproti iným tohtoročným rozprávkam pracuje s kratšou stopážou, čo považujem za veľké plus v kontexte tvorby pre detského diváka

Bubák tak





Bubák (Česko/Slovensko, 2025)
RÉŽIA Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková ● SCENÁR Štěpánka Ansorge ● KAMERA Denisa Buranová ● HUDBA Aid Kid ● HRAJÚ Anna Vyčítalová, Terezie Holá, Martin Kubuš, Otto Dušek, Jana Plodková, Lukáš Latinák, Anton Šulík
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. novembra 2025
MINUTÁŽ 82 min.

Hodnotenie: 50%

Záber z filmu Bubák. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články