recenzia Cukrkandl Tereza Ramba a Jiří Lábus vo filme Cukrkandl. Foto: Continental film

recenzia Cukrkandl

Sila prírody je všetko, čo máme

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Nový rodinný česko-slovenský film Pavla Jandourka pokračuje v českej rozprávkovej tradícii a snaží sa aktualizovať žáner. Sila prírody, sladkosť aj trpkosť ľudskej povahy ožívajú v tajomnej vile Kancnýřka v českých Luhačoviciach. Cukrkandl ukazuje, že tradičná rozprávka sa ešte dokáže vymaniť spod štedrovečerného stola a obstáť aj mimo sezóny.

Mestečko Medov má pod palcom továreň na sladkosti – Cukrkandl, ktorá okrem cukroviniek ukrýva aj monopol na morálku, pokrok či dobré mravy. Keď do mesta prichádza mladá a ambiciózna Anička Jesenská, na filmovom plátne sa rozohráva starý známy boj dobra a zla, prírody a človeka.

Jandourkov film od začiatku pracuje s rozprávkovým svetom plným estetických možností. Spletitá mozaika prostredí a charakterov ožíva a jednoduchou premisou odkrýva podstatu ľudského ja. Peruánsky prales uväznený v skleníku záhadného domu Mikuláša Kolovrata má silnú, ale ako to už s kúzlami býva, aj desivú moc. Listy tamojších stromov vedia liečiť, je tak iba na človeku, ako silu prírody využije.

Doba minulá ako exkurzia do detskej mysle

Cukrkandl sa odohráva v 19. storočí a publikum pozýva na vizuálne pôsobivú exkurziu do minulosti. Pracuje s výraznou výtvarnou stránkou, ktorá podporuje dobrodružný žáner. Divák môže počas približne dvoch hodín navštíviť prostredie továrne, vyskúšať si šaty vyššej spoločnosti, usadnúť do zubárskeho kresla, alebo sa stratiť v animácii. Tá vo filme efektne rozširuje rozprávkový svet peruánskych šamanov a nadprirodzených bytostí.

Jandourek skúsene plní zadanie rozprávkového formátu, pričom doň sebavedomo vkladá vlastné, originálne témy či pohľady na svet. Dramaturgická štruktúra dobového filmu sa drží zaužívaných a funkčných konvencií, nezabúda však aktualizovať dialóg, ktorý s divákom vedie. Svoju pozornosť upriamuje na Aničku, mladú zubárku, ktorá zdedí ordináciu po strýkovi. Film tak sleduje počiatky dejín stomatológie, pričom toto odvetvie odkrýva cez krehké prsty silnej Aničky, ktorá chce pomáhať najmä deťom.

Film spája súčasnú tému ženskej emancipácie s odvekým súbojom dobra a zla. Anička vyrába tajomnú mastičku – akési prvé anestetikum. Trhanie zubu odrazu nebolí a ľuďom, zvyknutým na bolesť, sú novoty podozrivé.

Pre svoje nenápadné posolstvo si Pavel Jandourek vyberá detskú perspektívu, čím ukazuje, že je rovnako dôležitá ako tá dospelá. Možno práve deti nás učia dívať sa na svet bez zbytočných obáv, riskovať a nevzdať sa, keď „nadradení“ zvýšia hlas.

Cukor ako pohonná hmota

Premiéra Cukrkandlu v kinách namiesto televízneho vysielania nie je len distribučným rozhodnutím, ale aj symbolickým gestom. Film tým potvrdzuje svoj autorský charakter a ambíciu zaradiť sa medzi diela,





Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Pavel Jandourek ● KAMERA Peter Bencsík ● HUDBA Michal Novinski ● SCÉNOGRAFIA Adam Pitra, Braňo Mihálik ● HRAJÚ Tereza Ramba, Marek Adamczyk, Jiří Lábus, Jaroslav Plesl, Jiří Dvořák, Marek Ťapák, Pavel Zedníček, Vica Kerekes, Maroš Kramár, Martin Myšička, Theo Schaefer, Daniel Dongres, Adriana Martincová
MINUTÁŽ 115 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 23. októbra 2025

Hodnotenie: 65%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články