recenzia Cukrkandl Tereza Ramba a Jiří Lábus vo filme Cukrkandl. Foto: Continental film

recenzia Cukrkandl

Sila prírody je všetko, čo máme

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Nový rodinný česko-slovenský film Pavla Jandourka pokračuje v českej rozprávkovej tradícii a snaží sa aktualizovať žáner. Sila prírody, sladkosť aj trpkosť ľudskej povahy ožívajú v tajomnej vile Kancnýřka v českých Luhačoviciach. Cukrkandl ukazuje, že tradičná rozprávka sa ešte dokáže vymaniť spod štedrovečerného stola a obstáť aj mimo sezóny.

Mestečko Medov má pod palcom továreň na sladkosti – Cukrkandl, ktorá okrem cukroviniek ukrýva aj monopol na morálku, pokrok či dobré mravy. Keď do mesta prichádza mladá a ambiciózna Anička Jesenská, na filmovom plátne sa rozohráva starý známy boj dobra a zla, prírody a človeka.

Jandourkov film od začiatku pracuje s rozprávkovým svetom plným estetických možností. Spletitá mozaika prostredí a charakterov ožíva a jednoduchou premisou odkrýva podstatu ľudského ja. Peruánsky prales uväznený v skleníku záhadného domu Mikuláša Kolovrata má silnú, ale ako to už s kúzlami býva, aj desivú moc. Listy tamojších stromov vedia liečiť, je tak iba na človeku, ako silu prírody využije.

Doba minulá ako exkurzia do detskej mysle

Cukrkandl sa odohráva v 19. storočí a publikum pozýva na vizuálne pôsobivú exkurziu do minulosti. Pracuje s výraznou výtvarnou stránkou, ktorá podporuje dobrodružný žáner. Divák môže počas približne dvoch hodín navštíviť prostredie továrne, vyskúšať si šaty vyššej spoločnosti, usadnúť do zubárskeho kresla, alebo sa stratiť v animácii. Tá vo filme efektne rozširuje rozprávkový svet peruánskych šamanov a nadprirodzených bytostí.

Jandourek skúsene plní zadanie rozprávkového formátu, pričom doň sebavedomo vkladá vlastné, originálne témy či pohľady na svet. Dramaturgická štruktúra dobového filmu sa drží zaužívaných a funkčných konvencií, nezabúda však aktualizovať dialóg, ktorý s divákom vedie. Svoju pozornosť upriamuje na Aničku, mladú zubárku, ktorá zdedí ordináciu po strýkovi. Film tak sleduje počiatky dejín stomatológie, pričom toto odvetvie odkrýva cez krehké prsty silnej Aničky, ktorá chce pomáhať najmä deťom.

Film spája súčasnú tému ženskej emancipácie s odvekým súbojom dobra a zla. Anička vyrába tajomnú mastičku – akési prvé anestetikum. Trhanie zubu odrazu nebolí a ľuďom, zvyknutým na bolesť, sú novoty podozrivé.

Pre svoje nenápadné posolstvo si Pavel Jandourek vyberá detskú perspektívu, čím ukazuje, že je rovnako dôležitá ako tá dospelá. Možno práve deti nás učia dívať sa na svet bez zbytočných obáv, riskovať a nevzdať sa, keď „nadradení“ zvýšia hlas.

Cukor ako pohonná hmota

Premiéra Cukrkandlu v kinách namiesto televízneho vysielania nie je len distribučným rozhodnutím, ale aj symbolickým gestom. Film tým potvrdzuje svoj autorský charakter a ambíciu zaradiť sa medzi diela,





Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Pavel Jandourek ● KAMERA Peter Bencsík ● HUDBA Michal Novinski ● SCÉNOGRAFIA Adam Pitra, Braňo Mihálik ● HRAJÚ Tereza Ramba, Marek Adamczyk, Jiří Lábus, Jaroslav Plesl, Jiří Dvořák, Marek Ťapák, Pavel Zedníček, Vica Kerekes, Maroš Kramár, Martin Myšička, Theo Schaefer, Daniel Dongres, Adriana Martincová
MINUTÁŽ 115 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 23. októbra 2025

Hodnotenie: 65%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum

Od Terminátora až k Sliepke – Visegrad Film Forum 2026

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. „Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín. Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026 Architekt Atlasu...
Zobraziť všetky články