recenzia Cukrkandl Tereza Ramba a Jiří Lábus vo filme Cukrkandl. Foto: Continental film

recenzia Cukrkandl

Sila prírody je všetko, čo máme

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Nový rodinný česko-slovenský film Pavla Jandourka pokračuje v českej rozprávkovej tradícii a snaží sa aktualizovať žáner. Sila prírody, sladkosť aj trpkosť ľudskej povahy ožívajú v tajomnej vile Kancnýřka v českých Luhačoviciach. Cukrkandl ukazuje, že tradičná rozprávka sa ešte dokáže vymaniť spod štedrovečerného stola a obstáť aj mimo sezóny.

Mestečko Medov má pod palcom továreň na sladkosti – Cukrkandl, ktorá okrem cukroviniek ukrýva aj monopol na morálku, pokrok či dobré mravy. Keď do mesta prichádza mladá a ambiciózna Anička Jesenská, na filmovom plátne sa rozohráva starý známy boj dobra a zla, prírody a človeka.

Jandourkov film od začiatku pracuje s rozprávkovým svetom plným estetických možností. Spletitá mozaika prostredí a charakterov ožíva a jednoduchou premisou odkrýva podstatu ľudského ja. Peruánsky prales uväznený v skleníku záhadného domu Mikuláša Kolovrata má silnú, ale ako to už s kúzlami býva, aj desivú moc. Listy tamojších stromov vedia liečiť, je tak iba na človeku, ako silu prírody využije.

Doba minulá ako exkurzia do detskej mysle

Cukrkandl sa odohráva v 19. storočí a publikum pozýva na vizuálne pôsobivú exkurziu do minulosti. Pracuje s výraznou výtvarnou stránkou, ktorá podporuje dobrodružný žáner. Divák môže počas približne dvoch hodín navštíviť prostredie továrne, vyskúšať si šaty vyššej spoločnosti, usadnúť do zubárskeho kresla, alebo sa stratiť v animácii. Tá vo filme efektne rozširuje rozprávkový svet peruánskych šamanov a nadprirodzených bytostí.

Jandourek skúsene plní zadanie rozprávkového formátu, pričom doň sebavedomo vkladá vlastné, originálne témy či pohľady na svet. Dramaturgická štruktúra dobového filmu sa drží zaužívaných a funkčných konvencií, nezabúda však aktualizovať dialóg, ktorý s divákom vedie. Svoju pozornosť upriamuje na Aničku, mladú zubárku, ktorá zdedí ordináciu po strýkovi. Film tak sleduje počiatky dejín stomatológie, pričom toto odvetvie odkrýva cez krehké prsty silnej Aničky, ktorá chce pomáhať najmä deťom.

Film spája súčasnú tému ženskej emancipácie s odvekým súbojom dobra a zla. Anička vyrába tajomnú mastičku – akési prvé anestetikum. Trhanie zubu odrazu nebolí a ľuďom, zvyknutým na bolesť, sú novoty podozrivé.

Pre svoje nenápadné posolstvo si Pavel Jandourek vyberá detskú perspektívu, čím ukazuje, že je rovnako dôležitá ako tá dospelá. Možno práve deti nás učia dívať sa na svet bez zbytočných obáv, riskovať a nevzdať sa, keď „nadradení“ zvýšia hlas.

Cukor ako pohonná hmota

Premiéra Cukrkandlu v kinách namiesto televízneho vysielania nie je len distribučným rozhodnutím, ale aj symbolickým gestom. Film tým potvrdzuje svoj autorský charakter a ambíciu zaradiť sa medzi diela,





Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Pavel Jandourek ● KAMERA Peter Bencsík ● HUDBA Michal Novinski ● SCÉNOGRAFIA Adam Pitra, Braňo Mihálik ● HRAJÚ Tereza Ramba, Marek Adamczyk, Jiří Lábus, Jaroslav Plesl, Jiří Dvořák, Marek Ťapák, Pavel Zedníček, Vica Kerekes, Maroš Kramár, Martin Myšička, Theo Schaefer, Daniel Dongres, Adriana Martincová
MINUTÁŽ 115 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 23. októbra 2025

Hodnotenie: 65%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články