Maroš Kramár vo filme Cukrkandl. foto: Continental Film

Správna zubárka nemusí mávať mečom, aby sa stala hrdinkou

Písmo: A- | A+

Dobrodružný rodinný film Cukrkandl rozpráva o zázračnej byline aj o intrigách v začiatkoch moderného zubárstva.

Mladá zubárka Anička Jesenská prichádza do mestečka Medov, kde zdedila po svojom strýkovi dom so skleníkom a zubnou ordináciou. Obyvatelia od nej spočiatku bočia – dom má totiž povesť strašidelného miesta. Anička však čoskoro objaví peruánsku bylinu, ktorá umožňuje bezbolestné zákroky a jej ordinácia sa rýchlo naplní pacientmi. Ako to znáša miestny zubár Druml a s kým kuje intrigy? Príbeh rozpráva režisér a scenárista Pavel Jandourek cez rodinný film Cukrkandl. Česko-slovenská koprodukčná snímka prichádza do slovenských kín s nenápadným posolstvom, že cukor kazí zuby.

Detský magický realizmus

Mám priateľa zubára, volá sa Václav Kostohryz. Prichádzal za mnou s rôznymi nápadmi. Raz povedal, ako ho štve, že všade sú len rozprávky o princeznách. Navrhol, že by sme jednu mohli natočiť z prostredia jeho profesie,“ spomína na zrod námetu režisér Pavel Jandourek. Rozpísali synopsu, navrhli projekt, ale najprv oň Česká televízia neprejavila záujem, a tak putoval do šuplíka. Počas covidu Jandourek rozprávku vytiahol, upravil, poslal na vývojový grant, získal podporu z českého filmového fondu a po rokoch práce je teraz Cukrkandl v kinách. Sľubuje tajomné a dobrodružné momenty a zážitok pre celú rodinu. Film podporil aj slovenský Audiovizuálny fond. Slovenským koproducentom je Ľubomír Slivka a spoločnosť ATTACK FILM. 

Režisér, a scenárista, upresňuje, že nejde celkom o rozprávku, skôr o fantazijný film, v ktorom sa odohráva klasický boj dobra so zlom. Príbeh vsadil do obdobia zrodu modernej stomatológie a ak by vraj mal definovať žáner, nazval by ho detským magickým realizmom: aj keď sa dejú nadprirodzené veci, pri troche fantázie by sa na prelome 19. a 20. storočia mohli stať.

Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film
Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film

Vzácne je nepodceňovať

Hlavnú predstaviteľku Aničku stvárňuje vo filme česká herečka Tereza Ramba. Filmový príbeh ju, ako hovorí, pritiahol, lebo ukazuje, že aj žena môže byť hrdinkou, a to aj bez toho, aby musela mávať mečom. „Anička má empatiu a odvahu. Zároveň musím vyzdvihnúť, že príbeh hovorí deťom niečo dôležité, a pritom ich nepodceňuje. A to je dnes vzácne,“ hovorí. 

Popri nej uvidíme na plátne české legendy Jiřího Lábusa či Pavla Zedníčka, ale aj partiu vyskladanú z detských hercov na čele s Theom Shaeferom, ktorú tvorcovia označujú za hybnú silu deja. Zo slovenských hereckých osobností vo filme účinkujú aj Maroš Kramár či Vica Kerekes, režisér obsadil tiež Mareka Ťapáka. Kameramanom filmu je Peter Bencsík, hudbu zložil Michal Novinski a na filme sa podieľal aj slovenský scénograf Braňo Mihálik. Film sa nakrúcal v okolí Úštěku, Luhačovíc, Hodonína a čiastočne na Slovensku. 

Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)

Distribučná premiéra: 23.10.2025

Autor:

Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články