Maroš Kramár vo filme Cukrkandl. foto: Continental Film

Správna zubárka nemusí mávať mečom, aby sa stala hrdinkou

Písmo: A- | A+

Dobrodružný rodinný film Cukrkandl rozpráva o zázračnej byline aj o intrigách v začiatkoch moderného zubárstva.

Mladá zubárka Anička Jesenská prichádza do mestečka Medov, kde zdedila po svojom strýkovi dom so skleníkom a zubnou ordináciou. Obyvatelia od nej spočiatku bočia – dom má totiž povesť strašidelného miesta. Anička však čoskoro objaví peruánsku bylinu, ktorá umožňuje bezbolestné zákroky a jej ordinácia sa rýchlo naplní pacientmi. Ako to znáša miestny zubár Druml a s kým kuje intrigy? Príbeh rozpráva režisér a scenárista Pavel Jandourek cez rodinný film Cukrkandl. Česko-slovenská koprodukčná snímka prichádza do slovenských kín s nenápadným posolstvom, že cukor kazí zuby.

Detský magický realizmus

„Mám priateľa zubára, volá sa Václav Kostohryz. Prichádzal za mnou s rôznymi nápadmi. Raz povedal, ako ho štve, že všade sú len rozprávky o princeznách. Navrhol, že by sme jednu mohli natočiť z prostredia jeho profesie,“ spomína na zrod námetu režisér Pavel Jandourek. Rozpísali synopsu, navrhli projekt, ale najprv oň Česká televízia neprejavila záujem, a tak putoval do šuplíka. Počas covidu Jandourek rozprávku vytiahol, upravil, poslal na vývojový grant, získal podporu z českého filmového fondu a po rokoch práce je teraz Cukrkandl v kinách. Sľubuje tajomné a dobrodružné momenty a zážitok pre celú rodinu. Film podporil aj slovenský Audiovizuálny fond. Slovenským koproducentom je Ľubomír Slivka a spoločnosť ATTACK FILM. 

Režisér, a scenárista, upresňuje, že nejde celkom o rozprávku, skôr o fantazijný film, v ktorom sa odohráva klasický boj dobra so zlom. Príbeh vsadil do obdobia zrodu modernej stomatológie a ak by vraj mal definovať žáner, nazval by ho detským magickým realizmom: aj keď sa dejú nadprirodzené veci, pri troche fantázie by sa na prelome 19. a 20. storočia mohli stať.

Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film
Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film

Vzácne je nepodceňovať

Hlavnú predstaviteľku Aničku stvárňuje vo filme česká herečka Tereza Ramba. Filmový príbeh ju, ako hovorí, pritiahol, lebo ukazuje, že aj žena môže byť hrdinkou, a to aj bez toho, aby musela mávať mečom. „Anička má empatiu a odvahu. Zároveň musím vyzdvihnúť, že príbeh hovorí deťom niečo dôležité, a pritom ich nepodceňuje. A to je dnes vzácne,“ hovorí. 

Popri nej uvidíme na plátne české legendy Jiřího Lábusa či Pavla Zedníčka, ale aj partiu vyskladanú z detských hercov na čele s Theom Shaeferom, ktorú tvorcovia označujú za hybnú silu deja. Zo slovenských hereckých osobností vo filme účinkujú aj Maroš Kramár či Vica Kerekes, režisér obsadil tiež Mareka Ťapáka. Kameramanom filmu je Peter Bencsík, hudbu zložil Michal Novinski a na filme sa podieľal aj slovenský scénograf Braňo Mihálik. Film sa nakrúcal v okolí Úštěku, Luhačovíc, Hodonína a čiastočne na Slovensku. 

Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)

Distribučná premiéra: 23.10.2025

Autor:

Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články