Maroš Kramár vo filme Cukrkandl. foto: Continental Film

Správna zubárka nemusí mávať mečom, aby sa stala hrdinkou

Písmo: A- | A+

Dobrodružný rodinný film Cukrkandl rozpráva o zázračnej byline aj o intrigách v začiatkoch moderného zubárstva.

Mladá zubárka Anička Jesenská prichádza do mestečka Medov, kde zdedila po svojom strýkovi dom so skleníkom a zubnou ordináciou. Obyvatelia od nej spočiatku bočia – dom má totiž povesť strašidelného miesta. Anička však čoskoro objaví peruánsku bylinu, ktorá umožňuje bezbolestné zákroky a jej ordinácia sa rýchlo naplní pacientmi. Ako to znáša miestny zubár Druml a s kým kuje intrigy? Príbeh rozpráva režisér a scenárista Pavel Jandourek cez rodinný film Cukrkandl. Česko-slovenská koprodukčná snímka prichádza do slovenských kín s nenápadným posolstvom, že cukor kazí zuby.

Detský magický realizmus

Mám priateľa zubára, volá sa Václav Kostohryz. Prichádzal za mnou s rôznymi nápadmi. Raz povedal, ako ho štve, že všade sú len rozprávky o princeznách. Navrhol, že by sme jednu mohli natočiť z prostredia jeho profesie,“ spomína na zrod námetu režisér Pavel Jandourek. Rozpísali synopsu, navrhli projekt, ale najprv oň Česká televízia neprejavila záujem, a tak putoval do šuplíka. Počas covidu Jandourek rozprávku vytiahol, upravil, poslal na vývojový grant, získal podporu z českého filmového fondu a po rokoch práce je teraz Cukrkandl v kinách. Sľubuje tajomné a dobrodružné momenty a zážitok pre celú rodinu. Film podporil aj slovenský Audiovizuálny fond. Slovenským koproducentom je Ľubomír Slivka a spoločnosť ATTACK FILM. 

Režisér, a scenárista, upresňuje, že nejde celkom o rozprávku, skôr o fantazijný film, v ktorom sa odohráva klasický boj dobra so zlom. Príbeh vsadil do obdobia zrodu modernej stomatológie a ak by vraj mal definovať žáner, nazval by ho detským magickým realizmom: aj keď sa dejú nadprirodzené veci, pri troche fantázie by sa na prelome 19. a 20. storočia mohli stať.

Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film
Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film

Vzácne je nepodceňovať

Hlavnú predstaviteľku Aničku stvárňuje vo filme česká herečka Tereza Ramba. Filmový príbeh ju, ako hovorí, pritiahol, lebo ukazuje, že aj žena môže byť hrdinkou, a to aj bez toho, aby musela mávať mečom. „Anička má empatiu a odvahu. Zároveň musím vyzdvihnúť, že príbeh hovorí deťom niečo dôležité, a pritom ich nepodceňuje. A to je dnes vzácne,“ hovorí. 

Popri nej uvidíme na plátne české legendy Jiřího Lábusa či Pavla Zedníčka, ale aj partiu vyskladanú z detských hercov na čele s Theom Shaeferom, ktorú tvorcovia označujú za hybnú silu deja. Zo slovenských hereckých osobností vo filme účinkujú aj Maroš Kramár či Vica Kerekes, režisér obsadil tiež Mareka Ťapáka. Kameramanom filmu je Peter Bencsík, hudbu zložil Michal Novinski a na filme sa podieľal aj slovenský scénograf Braňo Mihálik. Film sa nakrúcal v okolí Úštěku, Luhačovíc, Hodonína a čiastočne na Slovensku. 

Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)

Distribučná premiéra: 23.10.2025

Autor:

Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články