Maroš Kramár vo filme Cukrkandl. foto: Continental Film

Správna zubárka nemusí mávať mečom, aby sa stala hrdinkou

Písmo: A- | A+

Dobrodružný rodinný film Cukrkandl rozpráva o zázračnej byline aj o intrigách v začiatkoch moderného zubárstva.

Mladá zubárka Anička Jesenská prichádza do mestečka Medov, kde zdedila po svojom strýkovi dom so skleníkom a zubnou ordináciou. Obyvatelia od nej spočiatku bočia – dom má totiž povesť strašidelného miesta. Anička však čoskoro objaví peruánsku bylinu, ktorá umožňuje bezbolestné zákroky a jej ordinácia sa rýchlo naplní pacientmi. Ako to znáša miestny zubár Druml a s kým kuje intrigy? Príbeh rozpráva režisér a scenárista Pavel Jandourek cez rodinný film Cukrkandl. Česko-slovenská koprodukčná snímka prichádza do slovenských kín s nenápadným posolstvom, že cukor kazí zuby.

Detský magický realizmus

„Mám priateľa zubára, volá sa Václav Kostohryz. Prichádzal za mnou s rôznymi nápadmi. Raz povedal, ako ho štve, že všade sú len rozprávky o princeznách. Navrhol, že by sme jednu mohli natočiť z prostredia jeho profesie,“ spomína na zrod námetu režisér Pavel Jandourek. Rozpísali synopsu, navrhli projekt, ale najprv oň Česká televízia neprejavila záujem, a tak putoval do šuplíka. Počas covidu Jandourek rozprávku vytiahol, upravil, poslal na vývojový grant, získal podporu z českého filmového fondu a po rokoch práce je teraz Cukrkandl v kinách. Sľubuje tajomné a dobrodružné momenty a zážitok pre celú rodinu. Film podporil aj slovenský Audiovizuálny fond. Slovenským koproducentom je Ľubomír Slivka a spoločnosť ATTACK FILM. 

Režisér, a scenárista, upresňuje, že nejde celkom o rozprávku, skôr o fantazijný film, v ktorom sa odohráva klasický boj dobra so zlom. Príbeh vsadil do obdobia zrodu modernej stomatológie a ak by vraj mal definovať žáner, nazval by ho detským magickým realizmom: aj keď sa dejú nadprirodzené veci, pri troche fantázie by sa na prelome 19. a 20. storočia mohli stať.

Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film
Vica Kerekes vo filme Cukrkandl. Foto: Continental Film

Vzácne je nepodceňovať

Hlavnú predstaviteľku Aničku stvárňuje vo filme česká herečka Tereza Ramba. Filmový príbeh ju, ako hovorí, pritiahol, lebo ukazuje, že aj žena môže byť hrdinkou, a to aj bez toho, aby musela mávať mečom. „Anička má empatiu a odvahu. Zároveň musím vyzdvihnúť, že príbeh hovorí deťom niečo dôležité, a pritom ich nepodceňuje. A to je dnes vzácne,“ hovorí. 

Popri nej uvidíme na plátne české legendy Jiřího Lábusa či Pavla Zedníčka, ale aj partiu vyskladanú z detských hercov na čele s Theom Shaeferom, ktorú tvorcovia označujú za hybnú silu deja. Zo slovenských hereckých osobností vo filme účinkujú aj Maroš Kramár či Vica Kerekes, režisér obsadil tiež Mareka Ťapáka. Kameramanom filmu je Peter Bencsík, hudbu zložil Michal Novinski a na filme sa podieľal aj slovenský scénograf Braňo Mihálik. Film sa nakrúcal v okolí Úštěku, Luhačovíc, Hodonína a čiastočne na Slovensku. 

Cukrkandl (Česko/Slovensko, 2025)

Distribučná premiéra: 23.10.2025

Autor:

Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články