záber z filmu Joker: Folie à Deux / Zdroj: Continental Film

recenzia Joker: Folie à Deux

Má Arthur vražedný inštinkt alebo sa len pretvaruje? Žolík ostal nevyužitý

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Nízka návštevnosť, finančný prepadák, rozpaky medzi divákmi a skôr negatívne ohlasy kritiky. Toto asi málokto čakal pri pokračovaní úspešnej a dvomi Oscarmi ocenenej psychologickej drámy Joker. Dvojka išla žánrovo ešte ďalej. Nepomohlo jej ani angažovanie novej postavy v podaní slávnej speváčky, ani veľkolepý marketing.

Ak dáte svojmu filmu podnázov Folie à deux, čím poukazujete na spoločnú psychózu dvoch ľudí, ktorí veria svojim bludom, tak jedným okom žmurkáte na publikum, že im chcete povedať niečo vážnejšie. Alebo je tá rozpoltenosť iba vo vašom umeleckom vnútre a vlastne neviete, ako to chcete vyjadriť. Ambícia osloviť priaznivcov komiksov je zjavná v kreslenom vintage úvode, ktorý odkazuje aj na staré animované grotesky Looney Tunes. Robil ho známy francúzsky kresliar Sylvain Chomet (Trio z Belleville, 2003).

Takéto zhrnutie prvého dielu je originálne, očakávania veľké a pri následnom pohľade na skutočného Arthura, vychudnutého na kosť, sa vyjavujú temné obrazy z jednotky. V nej sa režisér Todd Phillips zameral na Arthurovu duševnú chorobu, odhalil vnútro a psychické rozpoloženie hlavného „hrdinu“. Podarilo sa mu divákov presvedčiť, že jeho osobnosť rozložila schizofrénia a spoločenský tlak.

Vinou gothamského zla ukrytého v cynických ľuďoch sa zrodila príšera, ktorá chladnokrvne zabila troch bankárov a v živom televíznom vysielaní aj oportunistického moderátora. Dvojka v tomto smere neponúka nič nové, skôr len rekapituluje predchádzajúcu časť a vysvetľuje motiváciu týchto činov. Desivá a dusivá atmosféra Gotham City s predobrazom v newyorských uliciach bola zredukovaná na minimum.

Po Jokerovom uväznení v arkhamskej psychiatrickej liečebni sa scény obmedzili na priestory väzenia a súdu, z čoho čerpajú aj v žánrových mantineloch väzenskej a súdnej drámy. Najväčšou zmenou je spôsob rozprávania, v ktorom zohráva dôležitú úlohu hudba. Nepodobá sa to však Mechanickému pomaranču, kde mali Beethovenove kompozície aj muzikálový hit Singin‘ in the Rain funkčnú odozvu v Alexovom násilí.

Arthur, nevedno až tak prečo, začal prostredníctvom hudby vyjadrovať svoje pocity. V tomto svete sa cíti bezpečne, ako keď sa koktajúci pri spievaní zrazu nezajakáva. Zmysel života nájde po stretnutí so svojím ženským náprotivkom. Hlavná predstaviteľka Lady Gaga pozmenila bláznivú komiksovú postavu Harley Quinn na civilnejšie uchopenú Lee Quinzel.

Kým vo svojej popovej kariére uprednostňuje extravagantné kostýmy, tu sa vystupovaním približuje skôr k role vo filme Zrodila sa hviezda (2018). Podobne ako Arthur má aj ona komplikovanú povahu. Je zraniteľná a hľadá niekoho, kto by ju chránil, no zároveň je manipulatívna a má narcistické sklony.

Láska na prvý pohľad sa prejavuje v zdieľaných predstavách a bludoch, v ktorých sa oddávajú jeden druhému. Keď sa ocitnú v manéži, dostaví sa istá štylizácia na spôsob dua Sonny a Cher. Niektoré spevácke čísla zase odkazujú na staré muzikály zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov a sú predobrazom nešťastnej lásky. Iskra v ich očiach mala spustiť nebezpečnú lavínu, lenže namiesto čakania na premenu podľa vzoru  Bonnie a Clyda (1967) došlo k nepochopeniu a príliš skorému odcudzeniu.

Joker patrí v batmanovskom univerze k najcharizmatickejším postavám a zakaždým je stvárnený inak: gangstersky Jackom Nicholsonom, Heath Ledger sa zase prevtelil do kože ozajstného psychopata, kým Jared Leto mu dodal swag.

Joaquin Phoenix v prvej časti Arthura vykreslil ako obeť systému a šikany, ktorej by ste mali skôr pomôcť, než ju vyčleňovať zo spoločnosti. Maska klauna ho ochraňuje a dodáva mu silu. Prostredníctvom nej mu bolo nastavené zrkadlo, ktoré sa zdráhal prijať. Nebol superzločincom ani prorokom, len obyčajným chlapíkom odvedľa.

Tieto vnútorné pochybnosti v zbližovaní Arthura s Jokerom mali veľký potenciál na rozvinutie. S technológiou IMAX sa dali v intenzite zvuku a obrazu ešte viac umocniť. Diváci si totiž po celý čas kladú otázku, či Arthur Fleck naozaj v sebe má ten vražedný inštinkt zabijaka alebo sa pred okolitým svetom len pretvaruje.

To sa však v tomto filme jednoznačne nedozvieme. Chýba manifest, niečo, z čoho by išli zimomriavky a prišiel by poriadny šok na záver. Podobne ako v jednotke. Lenže to sa nestane. Tento žolík zostal nevyužitý.

Joker: Folie à deux
USA, 2024
● RÉŽIA Todd Phillips ● SCENÁR Todd Phillips, Scott Silver ● KAMERA Lawrence Sher ● HRAJÚ Joaquin Phoenix, Lady Gaga, Brendan Gleeson, Catherine Keener, Harry Lawtey, Jacob Lofland, Steve Coogan, Leigh Gill, Zazie Beetz
● MINUTÁŽ 138 min.
● DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 3. 10. 2024

Hodnotenie: 60%

Záber z filmu Joker: Folie à Deux (r. Todd Phillips) / Zdroj: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články