recenzia Milosť Záber z filmu Milosť. Foto: ASFK

recenzia Milosť

Milosť odklína silné témy, na ktoré ľuďom nezostáva čas

Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Ako zostarnutý Hamlet blúdi po hradbách Quirinalu prezident republiky a naháňa duchov minulosti. Vďaka vyváženosti a schopnosti kompromisov prežil otrasy svojho volebného obdobia, dnes si v najnovšom filme Paola Sorrentina Milosť kladie otázku, či to stačilo.

Vážený sudca, hľadajúci pravdu a spravodlivosť pomocou paragrafov, je pol roka pred koncom svojho úspešného mandátu konfrontovaný  s rozhodnutiami, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou jeho rímskeho paláca. Uniká pred podpisom zákona o eutanázii, ktorý ako praktizujúci katolík váha podpísať, a to napriek všetkým vylepšeniam a presnej dikcii textu. Vyhýba sa žiadostiam o milosť vychádzajúcim z reálneho života a ponára sa melancholicky čoraz viac do seba a svojich neodbytných spomienok…

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami Paola Sorrentina o predstaviteľoch talianskej moci, ktoré v sebe niesli originálne výtvarné a žánrové videnie svojho tvorcu, sa v Milosti jeho režijný štýl upokojil úmerne veku a postaveniu hlavnej postavy. Kým v Božskom (2008) sa sústredil na pochybnú moc ministerského predsedu Andreottiho trvajúcu niekoľko desaťročí, v opulentnej komediálnej dráme Oni a Silvio (2018) predstavil Silvia Berlusconiho ako majstra populizmu rozmáhajúceho sa vo svete.

Majstrovský Toni Servillo

Diváka neprekvapuje, že rozdielne postavy týchto politikov bez problémov stvárnil Sorrentinov obľúbený herec Toni Servillo. Majstrovsky sa prepadá do všetkých troch rolí, premieňa sa z mrazivo chladného, úradnícky a neškodne pôsobiaceho Andreottiho na škandalózneho mediálneho magnáta Berlusconiho s neobmedzeným politickým vplyvom, aby v závere tejto trilógie moci zahral svojho fiktívneho, do seba uzavretého prezidenta s nesmiernym pokojom a nefalšovanou noblesou („…neboli sme šikovní, boli sme elegantní…“, hovorí jeho postava).

Kým reálni Andreotti aj Berlusconi roky manipulovali zákonodarným systémom krajiny, fiktívny prezident Mariano De Santis je mužom zákona, skúseným sudcom a právnikom, ktorý napísal obsiahlu učebnicu práva na stovky strán. Plní si svoje ústavné povinnosti, zúčastňuje sa spoločenských a kultúrnych akcií, no neustále ho drží v šachu verejná mienka. Jeho jedinou slabinou je potreba „dlhšieho času na rozmyslenie“, akási nerozhodnosť: byť či nebyť na jednej alebo druhej strane, podpísať alebo nepodpísať nový zákon. Nechuť ublížiť, ktorá nakoniec ubližuje viac, ako ignorancia práva samotná. Bolestným utrpením na to dopláca aj jeho obľúbený vraník, ktorého napriek zjavnému zlyhávaniu organizmu nedokáže nechať utratiť.

Ponor do základných rozmerov človeka

55-ročný režisér sa podobne, ako jeho herec, dokáže nečakane ponoriť do svojej vekom a skúsenosťami obdarenej postavy: prispôsobuje tomu rytmus aj štruktúru svojho rozprávania. Je striedmy ako jedlá, ktoré postave prezidenta predkladá jeho dcéra, aby uchránila jeho naštrbené zdravie. Chápe nuansy svojej postavy a potreby jej veku, spolu s ňou sa vydáva na cestu hľadania (možno banálnej) pravdy, ktorá by objasnila prezidentovu minulosť a ponúkla mu zmierenie so svojím manželstvom i sebou samým. Vytvára nečakané situácie, v ktorých svojej postave ponúka možnosť usporiadať si vzťahy k vlastným deťom, priateľom i najbližším spolupracovníkom. Pomáha jej nakoniec pochopiť podstatné a spojiť neživé paragrafy so skutočným svetom.

Tento miestami úsmevný film je skôr dobrodružstvom myšlienok, než napínavou politickou drámou. Pod vrstvou





Milosť (La grazia, Taliansko 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Paolo Sorrentino ● KAMERA Daria D’Antonio ● STRIH Cristiano Travaglioli ● HRAJÚ Toni Servillo, Anna Ferzetti, Orlando Cinque, Massimo Venturiello, Milvia Marigliano, Giuseppe Gaiani
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 5. februára 2026

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články