recenzia Milosť Záber z filmu Milosť. Foto: ASFK

recenzia Milosť

Milosť odklína silné témy, na ktoré ľuďom nezostáva čas

Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Ako zostarnutý Hamlet blúdi po hradbách Quirinalu prezident republiky a naháňa duchov minulosti. Vďaka vyváženosti a schopnosti kompromisov prežil otrasy svojho volebného obdobia, dnes si v najnovšom filme Paola Sorrentina Milosť kladie otázku, či to stačilo.

Vážený sudca, hľadajúci pravdu a spravodlivosť pomocou paragrafov, je pol roka pred koncom svojho úspešného mandátu konfrontovaný  s rozhodnutiami, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou jeho rímskeho paláca. Uniká pred podpisom zákona o eutanázii, ktorý ako praktizujúci katolík váha podpísať, a to napriek všetkým vylepšeniam a presnej dikcii textu. Vyhýba sa žiadostiam o milosť vychádzajúcim z reálneho života a ponára sa melancholicky čoraz viac do seba a svojich neodbytných spomienok…

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami Paola Sorrentina o predstaviteľoch talianskej moci, ktoré v sebe niesli originálne výtvarné a žánrové videnie svojho tvorcu, sa v Milosti jeho režijný štýl upokojil úmerne veku a postaveniu hlavnej postavy. Kým v Božskom (2008) sa sústredil na pochybnú moc ministerského predsedu Andreottiho trvajúcu niekoľko desaťročí, v opulentnej komediálnej dráme Oni a Silvio (2018) predstavil Silvia Berlusconiho ako majstra populizmu rozmáhajúceho sa vo svete.

Majstrovský Toni Servillo

Diváka neprekvapuje, že rozdielne postavy týchto politikov bez problémov stvárnil Sorrentinov obľúbený herec Toni Servillo. Majstrovsky sa prepadá do všetkých troch rolí, premieňa sa z mrazivo chladného, úradnícky a neškodne pôsobiaceho Andreottiho na škandalózneho mediálneho magnáta Berlusconiho s neobmedzeným politickým vplyvom, aby v závere tejto trilógie moci zahral svojho fiktívneho, do seba uzavretého prezidenta s nesmiernym pokojom a nefalšovanou noblesou („…neboli sme šikovní, boli sme elegantní…“, hovorí jeho postava).

Kým reálni Andreotti aj Berlusconi roky manipulovali zákonodarným systémom krajiny, fiktívny prezident Mariano De Santis je mužom zákona, skúseným sudcom a právnikom, ktorý napísal obsiahlu učebnicu práva na stovky strán. Plní si svoje ústavné povinnosti, zúčastňuje sa spoločenských a kultúrnych akcií, no neustále ho drží v šachu verejná mienka. Jeho jedinou slabinou je potreba „dlhšieho času na rozmyslenie“, akási nerozhodnosť: byť či nebyť na jednej alebo druhej strane, podpísať alebo nepodpísať nový zákon. Nechuť ublížiť, ktorá nakoniec ubližuje viac, ako ignorancia práva samotná. Bolestným utrpením na to dopláca aj jeho obľúbený vraník, ktorého napriek zjavnému zlyhávaniu organizmu nedokáže nechať utratiť.

Ponor do základných rozmerov človeka

55-ročný režisér sa podobne, ako jeho herec, dokáže nečakane ponoriť do svojej vekom a skúsenosťami obdarenej postavy: prispôsobuje tomu rytmus aj štruktúru svojho rozprávania. Je striedmy ako jedlá, ktoré postave prezidenta predkladá jeho dcéra, aby uchránila jeho naštrbené zdravie. Chápe nuansy svojej postavy a potreby jej veku, spolu s ňou sa vydáva na cestu hľadania (možno banálnej) pravdy, ktorá by objasnila prezidentovu minulosť a ponúkla mu zmierenie so svojím manželstvom i sebou samým. Vytvára nečakané situácie, v ktorých svojej postave ponúka možnosť usporiadať si vzťahy k vlastným deťom, priateľom i najbližším spolupracovníkom. Pomáha jej nakoniec pochopiť podstatné a spojiť neživé paragrafy so skutočným svetom.

Tento miestami úsmevný film je skôr dobrodružstvom myšlienok, než napínavou politickou drámou. Pod vrstvou





Milosť (La grazia, Taliansko 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Paolo Sorrentino ● KAMERA Daria D’Antonio ● STRIH Cristiano Travaglioli ● HRAJÚ Toni Servillo, Anna Ferzetti, Orlando Cinque, Massimo Venturiello, Milvia Marigliano, Giuseppe Gaiani
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 5. februára 2026

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články