recenzia Milosť Záber z filmu Milosť. Foto: ASFK

recenzia Milosť

Milosť odklína silné témy, na ktoré ľuďom nezostáva čas

Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Ako zostarnutý Hamlet blúdi po hradbách Quirinalu prezident republiky a naháňa duchov minulosti. Vďaka vyváženosti a schopnosti kompromisov prežil otrasy svojho volebného obdobia, dnes si v najnovšom filme Paola Sorrentina Milosť kladie otázku, či to stačilo.

Vážený sudca, hľadajúci pravdu a spravodlivosť pomocou paragrafov, je pol roka pred koncom svojho úspešného mandátu konfrontovaný  s rozhodnutiami, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou jeho rímskeho paláca. Uniká pred podpisom zákona o eutanázii, ktorý ako praktizujúci katolík váha podpísať, a to napriek všetkým vylepšeniam a presnej dikcii textu. Vyhýba sa žiadostiam o milosť vychádzajúcim z reálneho života a ponára sa melancholicky čoraz viac do seba a svojich neodbytných spomienok…

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami Paola Sorrentina o predstaviteľoch talianskej moci, ktoré v sebe niesli originálne výtvarné a žánrové videnie svojho tvorcu, sa v Milosti jeho režijný štýl upokojil úmerne veku a postaveniu hlavnej postavy. Kým v Božskom (2008) sa sústredil na pochybnú moc ministerského predsedu Andreottiho trvajúcu niekoľko desaťročí, v opulentnej komediálnej dráme Oni a Silvio (2018) predstavil Silvia Berlusconiho ako majstra populizmu rozmáhajúceho sa vo svete.

Majstrovský Toni Servillo

Diváka neprekvapuje, že rozdielne postavy týchto politikov bez problémov stvárnil Sorrentinov obľúbený herec Toni Servillo. Majstrovsky sa prepadá do všetkých troch rolí, premieňa sa z mrazivo chladného, úradnícky a neškodne pôsobiaceho Andreottiho na škandalózneho mediálneho magnáta Berlusconiho s neobmedzeným politickým vplyvom, aby v závere tejto trilógie moci zahral svojho fiktívneho, do seba uzavretého prezidenta s nesmiernym pokojom a nefalšovanou noblesou („…neboli sme šikovní, boli sme elegantní…“, hovorí jeho postava).

Kým reálni Andreotti aj Berlusconi roky manipulovali zákonodarným systémom krajiny, fiktívny prezident Mariano De Santis je mužom zákona, skúseným sudcom a právnikom, ktorý napísal obsiahlu učebnicu práva na stovky strán. Plní si svoje ústavné povinnosti, zúčastňuje sa spoločenských a kultúrnych akcií, no neustále ho drží v šachu verejná mienka. Jeho jedinou slabinou je potreba „dlhšieho času na rozmyslenie“, akási nerozhodnosť: byť či nebyť na jednej alebo druhej strane, podpísať alebo nepodpísať nový zákon. Nechuť ublížiť, ktorá nakoniec ubližuje viac, ako ignorancia práva samotná. Bolestným utrpením na to dopláca aj jeho obľúbený vraník, ktorého napriek zjavnému zlyhávaniu organizmu nedokáže nechať utratiť.

Ponor do základných rozmerov človeka

55-ročný režisér sa podobne, ako jeho herec, dokáže nečakane ponoriť do svojej vekom a skúsenosťami obdarenej postavy: prispôsobuje tomu rytmus aj štruktúru svojho rozprávania. Je striedmy ako jedlá, ktoré postave prezidenta predkladá jeho dcéra, aby uchránila jeho naštrbené zdravie. Chápe nuansy svojej postavy a potreby jej veku, spolu s ňou sa vydáva na cestu hľadania (možno banálnej) pravdy, ktorá by objasnila prezidentovu minulosť a ponúkla mu zmierenie so svojím manželstvom i sebou samým. Vytvára nečakané situácie, v ktorých svojej postave ponúka možnosť usporiadať si vzťahy k vlastným deťom, priateľom i najbližším spolupracovníkom. Pomáha jej nakoniec pochopiť podstatné a spojiť neživé paragrafy so skutočným svetom.

Tento miestami úsmevný film je skôr dobrodružstvom myšlienok, než napínavou politickou drámou. Pod vrstvou





Milosť (La grazia, Taliansko 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Paolo Sorrentino ● KAMERA Daria D’Antonio ● STRIH Cristiano Travaglioli ● HRAJÚ Toni Servillo, Anna Ferzetti, Orlando Cinque, Massimo Venturiello, Milvia Marigliano, Giuseppe Gaiani
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 5. februára 2026

Najnovšie články

Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
MFHF Poprad 2026 klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

MFHF Poprad 2026: S Barabášom do Novej Guinei, s Pirohom na tretí najvyšší vrchol sveta

Medzinárodný festival horských filmov Poprad začal písať svoj 34. ročník. V popradskom kine Tatra a vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku uvedie spolu vyše 50 filmov. Snímky, ktorých protagonisti prekonávajú samých seba nakrútili filmári z celého sveta – od USA cez Nový Zéland až po Spojené kráľovstvo. Premietať sa budú aj filmy zo Švédska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovenska, Česka a ďalších krajín. Festival sa koná od 14. do 18. októbra. Vlani si jedno z festivalových ocenení – Cenu poroty – odniesol slovenský režisér Rasťo Hatiar so snímkou Gálfy: Horský život o horskom vodcovi Róbertovi Gálfym. Tento rok Hatiar zasadne do trojčlennej medzinárodnej poroty. Jej ďalšími členmi sú Mireille Chiocca, ktorá založila a takmer 30 rokov viedla Medzinárodný festival horských a dobrodružných filmov vo francúzskom Autrans a česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová. Medzi slovenskými filmami v programe je aj tento rok novinka Pavla Barabáša. Jeho film Dotkol som sa doby kamennej pozoruje stret sveta dávnych tradícií s modernou civilizáciou na Novej Guinei. MFHF Poprad 2026 uvedie aj novinku Jara Tešlára Prechod cez Altaj, ktorá mongolský Altaj sleduje zo sedla horských bicyklov. Snímka Na hranici neznámeho sveta: Výstup na Mt. Giluwe režiséra Milana Ohurniaka zase zaznamenáva slovenskú výpravu na najvyšší vulkán...
STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zobraziť všetky články