recenzia Milosť Záber z filmu Milosť. Foto: ASFK

recenzia Milosť

Milosť odklína silné témy, na ktoré ľuďom nezostáva čas

Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Ako zostarnutý Hamlet blúdi po hradbách Quirinalu prezident republiky a naháňa duchov minulosti. Vďaka vyváženosti a schopnosti kompromisov prežil otrasy svojho volebného obdobia, dnes si v najnovšom filme Paola Sorrentina Milosť kladie otázku, či to stačilo.

Vážený sudca, hľadajúci pravdu a spravodlivosť pomocou paragrafov, je pol roka pred koncom svojho úspešného mandátu konfrontovaný  s rozhodnutiami, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou jeho rímskeho paláca. Uniká pred podpisom zákona o eutanázii, ktorý ako praktizujúci katolík váha podpísať, a to napriek všetkým vylepšeniam a presnej dikcii textu. Vyhýba sa žiadostiam o milosť vychádzajúcim z reálneho života a ponára sa melancholicky čoraz viac do seba a svojich neodbytných spomienok…

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami Paola Sorrentina o predstaviteľoch talianskej moci, ktoré v sebe niesli originálne výtvarné a žánrové videnie svojho tvorcu, sa v Milosti jeho režijný štýl upokojil úmerne veku a postaveniu hlavnej postavy. Kým v Božskom (2008) sa sústredil na pochybnú moc ministerského predsedu Andreottiho trvajúcu niekoľko desaťročí, v opulentnej komediálnej dráme Oni a Silvio (2018) predstavil Silvia Berlusconiho ako majstra populizmu rozmáhajúceho sa vo svete.

Majstrovský Toni Servillo

Diváka neprekvapuje, že rozdielne postavy týchto politikov bez problémov stvárnil Sorrentinov obľúbený herec Toni Servillo. Majstrovsky sa prepadá do všetkých troch rolí, premieňa sa z mrazivo chladného, úradnícky a neškodne pôsobiaceho Andreottiho na škandalózneho mediálneho magnáta Berlusconiho s neobmedzeným politickým vplyvom, aby v závere tejto trilógie moci zahral svojho fiktívneho, do seba uzavretého prezidenta s nesmiernym pokojom a nefalšovanou noblesou („…neboli sme šikovní, boli sme elegantní…“, hovorí jeho postava).

Kým reálni Andreotti aj Berlusconi roky manipulovali zákonodarným systémom krajiny, fiktívny prezident Mariano De Santis je mužom zákona, skúseným sudcom a právnikom, ktorý napísal obsiahlu učebnicu práva na stovky strán. Plní si svoje ústavné povinnosti, zúčastňuje sa spoločenských a kultúrnych akcií, no neustále ho drží v šachu verejná mienka. Jeho jedinou slabinou je potreba „dlhšieho času na rozmyslenie“, akási nerozhodnosť: byť či nebyť na jednej alebo druhej strane, podpísať alebo nepodpísať nový zákon. Nechuť ublížiť, ktorá nakoniec ubližuje viac, ako ignorancia práva samotná. Bolestným utrpením na to dopláca aj jeho obľúbený vraník, ktorého napriek zjavnému zlyhávaniu organizmu nedokáže nechať utratiť.

Ponor do základných rozmerov človeka

55-ročný režisér sa podobne, ako jeho herec, dokáže nečakane ponoriť do svojej vekom a skúsenosťami obdarenej postavy: prispôsobuje tomu rytmus aj štruktúru svojho rozprávania. Je striedmy ako jedlá, ktoré postave prezidenta predkladá jeho dcéra, aby uchránila jeho naštrbené zdravie. Chápe nuansy svojej postavy a potreby jej veku, spolu s ňou sa vydáva na cestu hľadania (možno banálnej) pravdy, ktorá by objasnila prezidentovu minulosť a ponúkla mu zmierenie so svojím manželstvom i sebou samým. Vytvára nečakané situácie, v ktorých svojej postave ponúka možnosť usporiadať si vzťahy k vlastným deťom, priateľom i najbližším spolupracovníkom. Pomáha jej nakoniec pochopiť podstatné a spojiť neživé paragrafy so skutočným svetom.

Tento miestami úsmevný film je skôr dobrodružstvom myšlienok, než napínavou politickou drámou. Pod vrstvou





Milosť (La grazia, Taliansko 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Paolo Sorrentino ● KAMERA Daria D’Antonio ● STRIH Cristiano Travaglioli ● HRAJÚ Toni Servillo, Anna Ferzetti, Orlando Cinque, Massimo Venturiello, Milvia Marigliano, Giuseppe Gaiani
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 5. februára 2026

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články