Milosť odklína silné témy, na ktoré ľuďom nezostáva čas

Ako zostarnutý Hamlet blúdi po hradbách Quirinalu prezident republiky a naháňa duchov minulosti. Vďaka vyváženosti a schopnosti kompromisov prežil otrasy svojho volebného obdobia, dnes si v najnovšom filme Paola Sorrentina Milosť kladie otázku, či to stačilo.

Vážený sudca, hľadajúci pravdu a spravodlivosť pomocou paragrafov, je pol roka pred koncom svojho úspešného mandátu konfrontovaný  s rozhodnutiami, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou jeho rímskeho paláca. Uniká pred podpisom zákona o eutanázii, ktorý ako praktizujúci katolík váha podpísať, a to napriek všetkým vylepšeniam a presnej dikcii textu. Vyhýba sa žiadostiam o milosť vychádzajúcim z reálneho života a ponára sa melancholicky čoraz viac do seba a svojich neodbytných spomienok…

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami Paola Sorrentina o predstaviteľoch talianskej moci, ktoré v sebe niesli originálne výtvarné a žánrové videnie svojho tvorcu, sa v Milosti jeho režijný štýl upokojil úmerne veku a postaveniu hlavnej postavy. Kým v Božskom (2008) sa sústredil na pochybnú moc ministerského predsedu Andreottiho trvajúcu niekoľko desaťročí, v opulentnej komediálnej dráme Oni a Silvio (2018) predstavil Silvia Berlusconiho ako majstra populizmu rozmáhajúceho sa vo svete.

Majstrovský Toni Servillo

Diváka neprekvapuje, že rozdielne postavy týchto politikov bez problémov stvárnil Sorrentinov obľúbený herec Toni Servillo. Majstrovsky sa prepadá do všetkých troch rolí, premieňa sa z mrazivo chladného, úradnícky a neškodne pôsobiaceho Andreottiho na škandalózneho mediálneho magnáta Berlusconiho s neobmedzeným politickým vplyvom, aby v závere tejto trilógie moci zahral svojho fiktívneho, do seba uzavretého prezidenta s nesmiernym pokojom a nefalšovanou noblesou („…neboli sme šikovní, boli sme elegantní…“, hovorí jeho postava).

Kým reálni Andreotti aj Berlusconi roky manipulovali zákonodarným systémom krajiny, fiktívny prezident Mariano De Santis je mužom zákona, skúseným sudcom a právnikom, ktorý napísal obsiahlu učebnicu práva na stovky strán. Plní si svoje ústavné povinnosti, zúčastňuje sa spoločenských a kultúrnych akcií, no neustále ho drží v šachu verejná mienka. Jeho jedinou slabinou je potreba „dlhšieho času na rozmyslenie“, akási nerozhodnosť: byť či nebyť na jednej alebo druhej strane, podpísať alebo nepodpísať nový zákon. Nechuť ublížiť, ktorá nakoniec ubližuje viac, ako ignorancia práva samotná. Bolestným utrpením na to dopláca aj jeho obľúbený vraník, ktorého napriek zjavnému zlyhávaniu organizmu nedokáže nechať utratiť.

Ponor do základných rozmerov človeka

55-ročný režisér sa podobne, ako jeho herec, dokáže nečakane ponoriť do svojej vekom a skúsenosťami obdarenej postavy: prispôsobuje tomu rytmus aj štruktúru svojho rozprávania. Je striedmy ako jedlá, ktoré postave prezidenta predkladá jeho dcéra, aby uchránila jeho naštrbené zdravie. Chápe nuansy svojej postavy a potreby jej veku, spolu s ňou sa vydáva na cestu hľadania (možno banálnej) pravdy, ktorá by objasnila prezidentovu minulosť a ponúkla mu zmierenie so svojím manželstvom i sebou samým. Vytvára nečakané situácie, v ktorých svojej postave ponúka možnosť usporiadať si vzťahy k vlastným deťom, priateľom i najbližším spolupracovníkom. Pomáha jej nakoniec pochopiť podstatné a spojiť neživé paragrafy so skutočným svetom.

Tento miestami úsmevný film je skôr dobrodružstvom myšlienok, než napínavou politickou drámou. Pod vrstvou