recenzia Najbohatšia žena na svete. Záber z filmu Najbohatšia žena na svete. Foto: Film Europe

recenzia Najbohatšia žena na svete

Šťastie na poslednú chvíľu

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Francúzska herečka Isabelle Huppert sa ocitá v úlohe najbohatšej ženy na svete. Nejde o bohatstvo duchovné, ale materiálne – môže si kúpiť úplne všetko, na čo pomyslí. S výnimkou času. Film Najbohatšia žena na svete rozpráva príbeh o boji s princípmi, vlastným postavením a ľudskosťou. Oplatí sa zatvárať oči pred čímsi, čo nám škodí, aj keď sa cítime lepšie?

Marianne Farrère sa drží na poste najbohatšej ženy na svete. Keď do jej života vtrhne fotograf Pierre-Alain Fantin, jeho chaotickosť a otvorenosť otrasie Marianniným svetom. Naozaj je spokojná v nudnej rutine s ľuďmi, ktorí jej na všetko pritakávajú? Priateľstvo medzi staršou Marianne a Pierrom-Alainom je ako transakcia v bankomate – on do nej vkladá život a vyberá si za to peniaze. To pomaly začína vadiť Marianninej dcére, ktorá nerozlučnosť dvojice vníma ako problém. Je vhodné bojovať o spravodlivosť pre vlastnú mamu s vlastnou mamou, aj keď je mamina voľba iná?

Aj pravda sa mení

Film sa v úvode priznáva – postavy sú skutočné, no ich problémy nie. Príbeh Najbohatšej ženy na svete voľne inšpirovala skutočná osoba –  Liliane Bettencourt, ktorá v roku 1957 zdedila celosvetovo známu kozmetickú spoločnosť L’Oréal. Firma jej zabezpečila miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta, stala sa jednou z najbohatších ľudí vo Francúzsku a v roku 2013 bola naozaj aj najbohatšou ženou.

Snímka francúzskeho režiséra Thierryho Klifu sa zamerala na neskoršie obdobie postavy Marianne Farrère. Marianne je vo filme už staršou dámou, no stále má energiu a chuť objavovať. Jej stabilný život ju spútava medzi ľuďmi, ktorí jej „chcú dobre“. Isabelle Huppertová sa preslávila viacerými úlohami – jednou z nich bola aj chladná učiteľka klavíra vo filme Pianistka (r. Michael Haneke, 2001). Aj v Najbohatšej žene na svete sa tvári prísne, neprístupne a nepredvídateľne. Usmieva sa až vtedy, keď spozná mladšieho fotografa.

Pierre-Alain Fantin, ktorého hrá Laurent Lafitte, je, naopak, rebel bez príčiny. Na všetko má nielen odpoveď, ale aj riešenie. Vie povedať, čo sa mu páči, čo neznáša, no o svojich skutočných úmysloch väčšinou mlčí. Potmehúdsky sa usmeje a zadíva sa na človeka spod obočia. Laurent Lafitte do postavy fotografa vkladá šťavu a správnu drzosť. Pri Isabelle  Huppert vyniká svojimi manierami, perfektným stelesnením stereotypu „francúzskeho umelca“ a charakterovo vytvára príjemný protipól k uhladenej Marianne, ktorá až s ním spoznáva, za aký život sa oplatí míňať peniaze.

Všetko, čo si nekúpime

A kvôli čomu sa teda oplatí míňať?





Najbohatšia žena na svete (La Femme la plus riche du monde, Francúzsko/Belgicko, 2025)
RÉŽIA Thierry Klifa ● SCENÁR Cédric Anger, Jacques Fieschi, Thierry Klifa ● KAMERA Hichame Alaouie ● STRIH Chantal Hymans ● ZVUK Olivier Mortier, Fabrice Osinski ● HUDBA Alex Beaupain ● HRAJÚ Isabelle Huppert, Laurent Lafitte, Marina Foïs, Raphaël Personnaz, André Marcon, Mathieu Demy
MINUTÁŽ 123 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 28. mája 2026

Hodnotenie: 65%

Záber z filmu Najbohatšia žena na svete. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články