Človečina presakujúca z plátna

V marci prišla do slovenských kín melancholická dráma Od základu. Minulý rok mala premiéru na festivale Sundance a na jeseň ju mohli v predstihu vidieť návštevníci piešťanského Cinematiku.  

Príroda je krásna, ale neúprosná. Hurikány, povodne či požiare bez akýchkoľvek výčitiek svedomia ničia ľuďom domovy. Ničia nádeje, sny a pokojný život. Idú vpred závratnou silou a neobzerajú sa späť. Keď zaúradujú, behom chvíle niekto príde o všetko, čo má. A čo potom? Stojí pred ťažkým rozhodnutím – buď sa zrúti a vzdá, alebo zatne zuby a pokúsi sa začať odznovu.

Pred týmto rozhodnutím stojí aj hlavný hrdina drámy Od základu, zádumčivý kovboj Dusty (Josh O’Connor) z amerického Colorada. Osud mu hádže pod nohy nie polená, ale obrovské balvany. Osamelý a tichý introvert sa najskôr musel vyrovnať s tým, že ho opustila dnes už bývalá manželka Ruby (Meghann Fahy) s dcérou Callie-Rose (Lily LaTorre). Následne prišiel pre masívny požiar o svoj ranč a bol nútený sa dočasne presťahovať do malého karavanu.

Ocitol sa v situácii, v ktorej by nechcel byť nikto z nás. Neocitol sa v nej však sám. Jeho noví susedia v malom tábore a v rovnakých karavanoch prišli rovnakým spôsobom o strechu nad hlavou. Namiesto vyplakávania a opúšťania sa, paradoxne, ukazujú vnútornú silu. Držia spolu a starajú sa jeden o druhého, aj keď by vôbec nemuseli. Pomáhajú si bez jediného slova. Sú stelesnením solidarity. Od života dostali už toľko faciek, že nad touto len mávnu rukou. Jednoducho idú ďalej. To Dustyho zarazí, ale zároveň motivuje k tomu, aby sa pozviechal a nevzdával sa.

Plný nádeje

Režisér a scenárista Max Walker-Silverman sa pri písaní svojho druhého celovečerného filmu inšpiroval skutočným príbehom svojej starej mamy, ktorej požiar zničil dom. Síce vytvoril nový príbeh s inými postavami, ale vďaka nesmierne citlivému spracovaniu veľmi cítiť, že k tejto téme má blízko a je preňho osobná. Jeho dielu dodáva potrebnú dôveryhodnosť práve to, že sám videl dôsledky ničivých prírodných javov a ťažké osudy nimi poznačených jednotlivcov.

Od základu prenáša diváka na drsný americký vidiek, ktorý hrá podľa vlastných pravidiel. S nikým sa nebabre. Nikoho neľutuje. Zároveň je krásny a pokojný. Taký je vlastne aj tento film. Síce rozoberá ťaživé témy, je melancholický a rozpráva o pominuteľnosti, ale je tiež plný nádeje. Na životné tragédie sa pozerá s až prekvapivým optimizmom. Vyhýba sa citovému vydieraniu. Nikomu nekáže, čo má robiť a čo má cítiť. Netlačí na pílu. Napriek tomu, vďaka tej najčistejšej človečine presakujúcej z plátna, bude mať divák chuť všetky postavy vrúcne objať a odkázať im, že všetko bude v poriadku.

Mexický kameraman Alfonso Herrera Salcedo