Záber z filmu Pán prsteňov: Vojna Rohirov. Foto: Continental film

recenzia Pán prsteňov: Vojna Rohirov

Tolkien a Jackson sa stretli v anime príbehu Vojna Rohirov

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

J. R. R. Tolkien nezanechal po sebe príliš rozsiahlu tvorbu, no univerzum, ktoré stvoril, stále láka na ďalšie preskúmanie. V jeho spisoch ožíva bohatá mytológia rôznych rás, z ktorej sa postupne odhaľoval rodokmeň vedúci až k Bilbovi, Frodovi, Gandalfovi či jeho rivalovi Sarumanovi. Samotný námet animovaného filmu Pán prsteňov: Vojna Rohirov sa objavuje na jedenástich stranách v knihe Pán Prsteňov: Dve veže ako zmienka o udalostiach, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v zjednotení znepriatelených ľudských rás. Tým sa rozšírila interpretácia nedopovedaného príbehu o hrdinoch, zradcoch a legendárnej bitke.

Diváci sa dostanú k histórii odohrávajúcej sa 183 rokov pred samotnou trilógiou. V tom čase viedol mocné a zjednotené kráľovstvo Rohan silný vládca Helm Železná ruka. Tvrdo narazil na pohŕdanie intrigánskeho pána Frecu z Dunlendingu, ktorý sa snažil oženiť svojho syna Wulfa s Helmovou dcérou Hérou a získať tým väčší vplyv. Napriek tomu, že obe deti prežili spoločné detstvo, cit sa z Hérinej strany nerozvinul do lásky. Potýčka medzi vládcami vyústi do tragédie a krvilačnej pomsty. Nenávisťou ovládaný Wulf sa zaprisahá, že vyvraždí nielen celý Helmov rod, ale aj jeho ľud. Pred hroziacou genocídou sa utekajú skryť do nedobytnej pevnosti Helmova roklina – toľko sa dozvieme z trilógie Pán prsteňov.

Scenáristické sily smerujú k epickej bitke, zároveň pracujú s politickými intrigami vlastnými Tolkienovmu dielu





Pán Prsteňov: Vojna Rohirov (The Lord of the Rings: The War of the Rohirrim, USA, Japonsko, 2024)

RÉŽIA Kendži Kamijama ● SCENÁR Jeffrey Addiss, Will Matthews, Phoebe Gittins, Arty Papageorgiou ● HUDBA Stephen Gallagher ● V ANGLICKOM ZNENÍ Brian Cox, Miranda Otto, Shaun Dooley, Luke Pasqualino, Lorraine Ashbourne, Janine Duvitski, Benjamin Wainwright, Michael Wildman, Jude Akuwudike

MINUTÁŽ 134 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. 12. 2024

Hodnotenie: 70%

Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články