Záber z filmu Pán prsteňov: Vojna Rohirov. Foto: Continental film

recenzia Pán prsteňov: Vojna Rohirov

Tolkien a Jackson sa stretli v anime príbehu Vojna Rohirov

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

J. R. R. Tolkien nezanechal po sebe príliš rozsiahlu tvorbu, no univerzum, ktoré stvoril, stále láka na ďalšie preskúmanie. V jeho spisoch ožíva bohatá mytológia rôznych rás, z ktorej sa postupne odhaľoval rodokmeň vedúci až k Bilbovi, Frodovi, Gandalfovi či jeho rivalovi Sarumanovi. Samotný námet animovaného filmu Pán prsteňov: Vojna Rohirov sa objavuje na jedenástich stranách v knihe Pán Prsteňov: Dve veže ako zmienka o udalostiach, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v zjednotení znepriatelených ľudských rás. Tým sa rozšírila interpretácia nedopovedaného príbehu o hrdinoch, zradcoch a legendárnej bitke.

Diváci sa dostanú k histórii odohrávajúcej sa 183 rokov pred samotnou trilógiou. V tom čase viedol mocné a zjednotené kráľovstvo Rohan silný vládca Helm Železná ruka. Tvrdo narazil na pohŕdanie intrigánskeho pána Frecu z Dunlendingu, ktorý sa snažil oženiť svojho syna Wulfa s Helmovou dcérou Hérou a získať tým väčší vplyv. Napriek tomu, že obe deti prežili spoločné detstvo, cit sa z Hérinej strany nerozvinul do lásky. Potýčka medzi vládcami vyústi do tragédie a krvilačnej pomsty. Nenávisťou ovládaný Wulf sa zaprisahá, že vyvraždí nielen celý Helmov rod, ale aj jeho ľud. Pred hroziacou genocídou sa utekajú skryť do nedobytnej pevnosti Helmova roklina – toľko sa dozvieme z trilógie Pán prsteňov.

Scenáristické sily smerujú k epickej bitke, zároveň pracujú s politickými intrigami vlastnými Tolkienovmu dielu





Pán Prsteňov: Vojna Rohirov (The Lord of the Rings: The War of the Rohirrim, USA, Japonsko, 2024)

RÉŽIA Kendži Kamijama ● SCENÁR Jeffrey Addiss, Will Matthews, Phoebe Gittins, Arty Papageorgiou ● HUDBA Stephen Gallagher ● V ANGLICKOM ZNENÍ Brian Cox, Miranda Otto, Shaun Dooley, Luke Pasqualino, Lorraine Ashbourne, Janine Duvitski, Benjamin Wainwright, Michael Wildman, Jude Akuwudike

MINUTÁŽ 134 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. 12. 2024

Hodnotenie: 70%

Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články