recenzia Pillion Alexander Skarsgård vo filme Pillion. Foto: ASFK

recenzia Pillion

Usmievaj sa, aj keď to bolí

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Pillion je spolujazdec. Ten, na ktorého pocitoch nezáleží, ten druhý, submisívny. Pillion je Colin. Colin bojuje za všetky vedľajšie postavy, ktoré odovzdane čakajú, dúfajú, ktoré cítia, a ktoré majú vlastné potreby, aj keď ich často potláčajú. Príbeh filmu Pillion sa divákovi prihovára srdcom, ľudsky, svojou úprimnosťou vyrazí dych a na konci zanechá silný katarzný zážitok. Film v slovenskej premiére uviedol Medzinárodný filmový festival Febiofest 2026 Bratislava v marci, od 14. mája prišiel aj do bežnej distribúcie.

Talentovaný a introvertný Colin žije v malej dedine pri Londýne so svojimi rodičmi. Jeho mama má rakovinu a otec pomaly prichádza o úsmev. Mama sa snaží, aby si jej syn niekoho našiel; no snaží sa omnoho viac, ako sám Colin, a dohodne mu rande s cudzím mužom. Colin sa však po svojom speváckom vystúpení zadíva do záhadného krásavca v koženej bunde. Neznámy si dokonca všimne jeho! Na servítku napíše, kde a kedy ho Colin môže stretnúť a nechá mu ju na stole.  Colin sa cíti poctený, že motorkár túži po jeho spoločnosti. O tom, či sa dostaví na určené miesto, vôbec nepochybuje. Stretnutie spustí rad situácií, ktoré mu pomôžu zistiť, kým skutočne je, a čo naozaj potrebuje. Snímka Pillion sa rúti kamsi do temného neznáma, no so silným posolstvom aplikovateľným pre každú toxickú lásku.

Submisívny a dominantný

Vzťahovú psychologickú drámu Pillion nakrútil ako svoj autorský debut anglický režisér Harry Lighton. Získal za ňu cenu za najlepší scenár na festivale v Cannes. V hlavnej úlohe Colina sa predstaví Harry Melling (v sérii Harryho Pottera si zahral bratranca Dudleyho). Jeho záhadného motorkára Raya stvárňuje švédsky herec Alexander Skarsgård.

Plachý Colin nemá skúsenosti so vzťahmi. Vykonáva všetko, čo motorkár vyžaduje – starostlivosť o domácnosť, o jeho voľný čas, oňho. Odvrátenou stranou náruživého sexuálneho života s Rayom je jeho dominancia. Keď zavelí, že je čas na čítanie, všetci (okrem psa) musia čítať. Colin nemôže spať na posteli vedľa neho; krčí sa na zemi pod Rayovými nohami. Nedostupný motorkár uprednostňuje ticho – nechce sa rozprávať s Colinom, o Colinovi, a už vôbec nie o sebe. Colinovi sa hra na záhadného spočiatku páči. Bojí sa, že ak urobí krok vedľa, príde o závideniahodného krásavca a jeho život spadne do starých nudných koľají. Skrátka, najviac trpí Colinova sebaúcta.

Vzťah medzi Colinom a Rayom je pre film určujúci. Unáša nás do útrob nielen sveta emočného, no aj toho fyzického. Colinov protipól Ray dodáva ich vzťahovej dynamike rozhodnosť a napätie. Do príbehu sa dá, aj napriek záhadnosti protagonistu, rýchlo ponoriť. Nielen Colina, ale aj diváka zaujme nepredvídateľnosť, s ktorou sa mladý Skarsgård pohybuje a predstavuje svoju postavu. Autoritatívny zjav Alexandra Skarsgårda perfektne vystihuje toxické správanie. Ani on neostáva čiernobiely – Ray je súčasťou skupiny queer motorkárov. Na prvý pohľad pôsobia drsne a nedostupne. Autor a režisér stiera predsudky, ktoré si vytvoríme na základe vzhľadu, a podporuje ilúziu nádeje pre Colina.

A svet sa aj tak točí ďalej  

Veľkými plusmi sú plastické charaktery a premyslenosť scenára.





Pillion (Spojené kráľovsto/Írsko, 2025)
RÉŽIA Harry Lighton ● NÁMET Adam Mars-Jones – román Box Hill (2020) ● SCENÁR Harry Lighton ● KAMERA Nick Morris ● HUDBA Oliver Coates ● STRIH Gareth C. Scales ● HRAJÚ Harry Melling, Alexander Skarsgård, Douglas Hodge, Lesley Sharp, Jake Shears
MINUTÁŽ 103 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 14. mája 2026

Hodnotenie: 95%

Alexander Skarsgård vo filme Pillion. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články