recenzia Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

recenzia Poberta

Keď sa môžeme na pandémii schuti zasmiať bez pocitu viny

Martin Adam Pavlík

Písmo: A- | A+

Ondřej Hudeček nakrútil sympatický žánrový mix s umeleckým presahom. Jeho celovečerný hraný debut Poberta je nápaditou a sebavedomou gangsterkou s poriadnou dávkou čierneho humoru. Pripomína zábavné prvotiny Guya Ritchieho.

Nakrútiť komédiu zasadenú do čias pandémie covidu chce odvahu. A dobrý scenár. A čas – na to, aby sme sa dokázali zasmiať na situáciách, ktoré nás kedysi desili alebo hnevali. Dnes je rok 2026 a zrejme len málokto venuje čas spomínaniu na pravidelné testovanie, zákaz vychádzania a stres z nákazy. Covidovú frustráciu sme nechali odležať.

Vlny lockdownov a prísnych opatrení zasiahli každého inak. Niekomu nadobro pochovali biznis, iní si dokázali našetriť slušné peniaze, ďalší uvideli v kríze príležitosť a začali parazitovať na nešťastí druhých. Do poslednej kategórie patrí aj hlavný zloduch filmu Poberta, úžerník Asasín (Stanislav Majer). Znepríjemňuje život zúfalým obyvateľom juhomoravského mesta Strážnice s pomocou skorumpovaného policajta Čendu (Václav Neužil).

Na opačnej strane stojí zlodejíček s nemalými dlhmi Lupyn (Matyáš Řezníček), ktorému už raz za jeho prešľapy klepli po prstoch a tak skončil za mrežami. Po návrate z väzenskej cely to doma nemá jednoduché. Nikto ho nechce zamestnať, ľudia sa naňho pozerajú cez prsty a čelí krivým obvineniam. Napokon však nájde spôsob, ako si udobriť miestnych. Žiaľ, nepôjde to legálnou cestou.

Hlavnú rolu hrá autenticita

Hudeček hneď v úvode filmu vykladá karty na stôl a ukazuje nám rozličné charaktery. Kladie dôraz na malomeštiakov, ich problémy a trápenia. Väčšina z nich je nešťastná pre nedostatok peňazí, nešťastnú lásku alebo preto, že chodí do práce, ktorú nemá rada. Niektorí by aj radi vypadli za hranice, ale nemôžu si to dovoliť, lebo nemajú nič našetrené. Prípadne sa musia starať o rodinných príslušníkov.

Podobné postavy by sme našli po celej Európe. Český režisér to dobre vie, a preto týchto ľudí za ich konania a názory nesúdi. Len ich zobrazuje bez príkras, so všetkými neresťami, v tej najautentickejšej podobe. Pozná ich tak dobre ako svoje topánky. To je veľmi dôležité. Len tak totiž filmári vedia docieliť to, aby divák uveril postavám, ktoré vytvoria. A v tomto prípade im veríme nielen každú repliku, ale aj každý výraz tváre. Práve autenticita hrá v tomto filme hlavnú rolu.

Aj keď by sme mohli rozdeliť plejádu postáv na hrdinov a antihrdinov, Hudeček pôsobivo stiera hranicu medzi dobrom a zlom. Nepozerá sa na veci krátkozrako a čiernobielo ako veľa malomeštiakov, ale berie do úvahy kontext. Polemizuje o hraniciach etiky. Vďaka rafinovanému scenáru si však divák veľmi rýchlo vyberie stranu. Je jasné, že nakoniec bude fandiť Lupynovi, aj keď ani zďaleka nie je ukážkovým dobrákom a morálnym vzorom.

Talent na rozdávanie

Skvelým ozvláštnením je, že postavy hovoria (pre Slováka veľmi vtipným) slováckym dialektom, čo automaticky otvorilo priestor pre skvelé hlášky. A





Poberta (Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA, SCENÁR, KAMERA, STRIH Ondřej Hudeček ● SPOLUPRÁCA NA SCENÁRI Tomáš Hrubý, Jan Smutný, Jan Vejnar HUDBA Jonatan Pastirčák HRAJÚ Matyáš Řezníček, Václav Neužil, Stanislav Majer, Denisa Barešová, Lukáš Příkazký, Filip Kaňkovský, Petr Borovec, Eva Vrbková, Jan Plouhar, Milan Mikulčík, Martin Nahálka, Ján Jackuliak
MINUTÁŽ 118 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. marca 2026

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články