recenzia Posledný Viking Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

recenzia Posledný Viking

Od frustrácie až k zmiereniu. S humorom

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Dánsky režisér a scenárista Anders Thomas Jensen tvorí a nakrúca filmy, v ktorých prepája čierny humor so zložitými rodinnými vzťahmi a neliečenými traumami. Jeho najnovší film Posledný Viking pokračuje v línii predchádzajúcich snímok a hoci niektoré vzorce opakuje, stále dokáže prekvapiť, pobaviť aj rozcítiť.

Dánska spoločnosť sa mnohým javí ako dokonalá – veď Dáni sa dlhodobo radia k najšťastnejším či najspokojnejším národom na svete. Lenže ani v tak fungujúcej spoločnosti sa nemožno vyhnúť problémom, akými sú alkoholizmus, rodinné násilie či psychické ťažkosti. Keď sú veci schované a zamknuté pod povrchom, zavreté v akejsi Pandorinej skrinke, rôzne udalosti môžu spustiť ich postupné odkrývanie. Jedným zo spôsobov, ako sa s tým vyrovnať, je čierny humor. Dánska čierna komédia Posledný Viking ho využíva naplno.

Režisér a scenárista Anders Thomas Jensen má na konte snímky ako Adamove jablká (2005), O kuratách a ľuďoch (2015) či Rytieri spravodlivosti (2020). Skúma v nich identitu hlavných hrdinov a ich vzťahy s najbližším okolím. Nevyberá si cnostné postavy, ale ľudí so slabosťami a nedostatkami, ktorí sa v živote nie vždy zachovali najsprávnejšie, no vo svojom jadre nie sú zlí. Postavy dokáže napísať tak presvedčivo, že k nim cítite sympatiu, ľútosť aj pochopenie. Zároveň sa sústreďuje aj na postavičky, ktoré sú iné, cítia sa odlišne a samé vedia, že nezapadajú do nášho „civilizovaného sveta“. Často pôsobia psychicky disociatívne alebo majú neusporiadaný život, no práve tu vzniká zaujímavý kontrast – tí labilnejší sa často upínajú k presným rutinám a vlastným pravidlám, zatiaľ čo zdanlivo zdravší a psychicky odolnejší jedinci sa paradoxne nevedia zaradiť do spoločnosti a nájsť si v nej pevné miesto. Podobne ako vo filme Posledný Viking.

Najskôr Viking, potom John Lennon





Posledný Viking (Den Sidste Viking, Dánsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Anders Thomas Jensen ● KAMERA Sebastian Blenkov ● HUDBA Jeppe Kaas ● STRIH Nicolaj Monberg, Anders Albjerg Kristiansen ● HRAJÚ Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, Sofie Gråbøl, Bodil Jørgensen, Lars Brygma, Nicolas Bro, Søren Malling
MINUTÁŽ 116 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 22. januára 2026

Hodnotenie: 85%

Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články