recenzia Posledný Viking Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

recenzia Posledný Viking

Od frustrácie až k zmiereniu. S humorom

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Dánsky režisér a scenárista Anders Thomas Jensen tvorí a nakrúca filmy, v ktorých prepája čierny humor so zložitými rodinnými vzťahmi a neliečenými traumami. Jeho najnovší film Posledný Viking pokračuje v línii predchádzajúcich snímok a hoci niektoré vzorce opakuje, stále dokáže prekvapiť, pobaviť aj rozcítiť.

Dánska spoločnosť sa mnohým javí ako dokonalá – veď Dáni sa dlhodobo radia k najšťastnejším či najspokojnejším národom na svete. Lenže ani v tak fungujúcej spoločnosti sa nemožno vyhnúť problémom, akými sú alkoholizmus, rodinné násilie či psychické ťažkosti. Keď sú veci schované a zamknuté pod povrchom, zavreté v akejsi Pandorinej skrinke, rôzne udalosti môžu spustiť ich postupné odkrývanie. Jedným zo spôsobov, ako sa s tým vyrovnať, je čierny humor. Dánska čierna komédia Posledný Viking ho využíva naplno.

Režisér a scenárista Anders Thomas Jensen má na konte snímky ako Adamove jablká (2005), O kuratách a ľuďoch (2015) či Rytieri spravodlivosti (2020). Skúma v nich identitu hlavných hrdinov a ich vzťahy s najbližším okolím. Nevyberá si cnostné postavy, ale ľudí so slabosťami a nedostatkami, ktorí sa v živote nie vždy zachovali najsprávnejšie, no vo svojom jadre nie sú zlí. Postavy dokáže napísať tak presvedčivo, že k nim cítite sympatiu, ľútosť aj pochopenie. Zároveň sa sústreďuje aj na postavičky, ktoré sú iné, cítia sa odlišne a samé vedia, že nezapadajú do nášho „civilizovaného sveta“. Často pôsobia psychicky disociatívne alebo majú neusporiadaný život, no práve tu vzniká zaujímavý kontrast – tí labilnejší sa často upínajú k presným rutinám a vlastným pravidlám, zatiaľ čo zdanlivo zdravší a psychicky odolnejší jedinci sa paradoxne nevedia zaradiť do spoločnosti a nájsť si v nej pevné miesto. Podobne ako vo filme Posledný Viking.

Najskôr Viking, potom John Lennon





Posledný Viking (Den Sidste Viking, Dánsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Anders Thomas Jensen ● KAMERA Sebastian Blenkov ● HUDBA Jeppe Kaas ● STRIH Nicolaj Monberg, Anders Albjerg Kristiansen ● HRAJÚ Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, Sofie Gråbøl, Bodil Jørgensen, Lars Brygma, Nicolas Bro, Søren Malling
MINUTÁŽ 116 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 22. januára 2026

Hodnotenie: 85%

Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články