recenzia Posledný Viking Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

recenzia Posledný Viking

Od frustrácie až k zmiereniu. S humorom

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Dánsky režisér a scenárista Anders Thomas Jensen tvorí a nakrúca filmy, v ktorých prepája čierny humor so zložitými rodinnými vzťahmi a neliečenými traumami. Jeho najnovší film Posledný Viking pokračuje v línii predchádzajúcich snímok a hoci niektoré vzorce opakuje, stále dokáže prekvapiť, pobaviť aj rozcítiť.

Dánska spoločnosť sa mnohým javí ako dokonalá – veď Dáni sa dlhodobo radia k najšťastnejším či najspokojnejším národom na svete. Lenže ani v tak fungujúcej spoločnosti sa nemožno vyhnúť problémom, akými sú alkoholizmus, rodinné násilie či psychické ťažkosti. Keď sú veci schované a zamknuté pod povrchom, zavreté v akejsi Pandorinej skrinke, rôzne udalosti môžu spustiť ich postupné odkrývanie. Jedným zo spôsobov, ako sa s tým vyrovnať, je čierny humor. Dánska čierna komédia Posledný Viking ho využíva naplno.

Režisér a scenárista Anders Thomas Jensen má na konte snímky ako Adamove jablká (2005), O kuratách a ľuďoch (2015) či Rytieri spravodlivosti (2020). Skúma v nich identitu hlavných hrdinov a ich vzťahy s najbližším okolím. Nevyberá si cnostné postavy, ale ľudí so slabosťami a nedostatkami, ktorí sa v živote nie vždy zachovali najsprávnejšie, no vo svojom jadre nie sú zlí. Postavy dokáže napísať tak presvedčivo, že k nim cítite sympatiu, ľútosť aj pochopenie. Zároveň sa sústreďuje aj na postavičky, ktoré sú iné, cítia sa odlišne a samé vedia, že nezapadajú do nášho „civilizovaného sveta“. Často pôsobia psychicky disociatívne alebo majú neusporiadaný život, no práve tu vzniká zaujímavý kontrast – tí labilnejší sa často upínajú k presným rutinám a vlastným pravidlám, zatiaľ čo zdanlivo zdravší a psychicky odolnejší jedinci sa paradoxne nevedia zaradiť do spoločnosti a nájsť si v nej pevné miesto. Podobne ako vo filme Posledný Viking.

Najskôr Viking, potom John Lennon





Posledný Viking (Den Sidste Viking, Dánsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Anders Thomas Jensen ● KAMERA Sebastian Blenkov ● HUDBA Jeppe Kaas ● STRIH Nicolaj Monberg, Anders Albjerg Kristiansen ● HRAJÚ Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, Sofie Gråbøl, Bodil Jørgensen, Lars Brygma, Nicolas Bro, Søren Malling
MINUTÁŽ 116 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 22. januára 2026

Hodnotenie: 85%

Mads Mikkelsen vo filme Posledný Viking. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články