recenzia Tajný agent Záber z filmu Tajný agent. Foto: ASFK/Victor Juca

recenzia Tajný agent

Vojenská diktatúra v Brazílii, 1977

Martin Ciel

Písmo: A- | A+

Kleber Mendonça Filho je autorský režisér, k svojim filmom si sám píše scenáre, ale nielen tým je zaujímavý. Od roku 2012, keď v hranom filme debutoval Zvukmi zo susedstva, si postupne vybudoval vlastný, špecifický štýl.

Nasledujúce filmy Aquarius so strhujúcou Soniou Braga a surreálne sci-fi Bacurau sa čoraz viac vyčleňovali zo stredného prúdu akýmsi magičnom. Sú inovatívnymi verziami juhoamerického literárneho magického realizmu. Jorge Luis Borges, Julio Cortázar, Gabriel García Márquez a Roberto Bolaño by mohli byť jeho krstní otcovia. O to väčšie prekvapenie bolo, keď oznámil rozhodnutie nakrútiť historický politický film. Ale stálo to za to.

Tajnom agentovi nerezignuje na viacvrstevnatosť, transcendentno či iné iluzívnu realitu rozbíjajúce alebo ozvláštňujúce stratégie, ale na rozdiel od predchádzajúcich filmov ho pevne rámcuje politickou situáciou brazílskej diktatúry 70. rokov dvadsiateho storočia. Všetky jeho filmy sa okamžite stali miláčikmi filmových festivalov a filmových klubov, no Tajný agent je vďaka ukotveniu do presného referenčného pozadia zrozumiteľnejší, divácky otvorenejší. Rozpráva jednoznačný príbeh alebo presnejšie povedané rekonštruuje ho. A možno práve kvôli tomu ho členovia americkej filmovej akadémie nominovali na Oscara, získal Zlatý glóbus a cenu za réžiu v Cannes.

Atmosféra zmaru, pocit iracionality

Tajný agent nie je o špiónoch. Hlavným motívom je príbeh mladého muža, akademika a vedca, ktorý sa pod iným menom ukrýva vo svojom rodnom meste a čaká na možnosť dostať sa z Brazílie. Vo svete tieňov mu pomáha disidentská sieť, zároveň ho prenasledujú dvaja profesionálni vrahovia a miestna polícia je čoraz iracionálnejšia, i keď… psi bez obojka sa javia hrozivejší ako v skutočnosti sú. Fascinujúca úvodná scéna predstaví protagonistu v absurdnej situácii na benzínovej pumpe s mŕtvolou. Už táto symbolická expozícia naznačuje atmosféru zmaru a bezvýchodiskovosť zúfalej situácie nasledujúceho deja.

V roku 1977 trvala ditadura militar (alebo piata republika) v Brazílii už trinásty rok. Surová likvidácia opozície, cenzúra a korupcia boli prítomné každodenne, i keď vláda bola medzi obyvateľstvom pomerne populárna vďaka tzv. ekonomickému zázraku. Prvé politické amnestie prišli v roku 1979 a vojenská diktatúra sa začala pomaly rozpadať, i keď definitívne skončila až v roku 1985. Čiže v prvom rade ide o politický film. Ale celé sa to odohráva počas karnevalu a karnevalová atmosféra umožňuje režisérovi príbeh bez straty vierohodnosti formálne karnevalizovať a zneisťovať. Hrať sa so žánrami a ich preplietaním, s napínavou detektívkou, neo-noirom, hororom a historickou sociálnou drámou, pričom mu celá tá naratívna štruktúra funguje.

Funguje vďaka mimoriadne dôslednej vyváženosti motívov, dôrazom na rytmus a premysleným montážnym prepojeniam, vyvolávajúcim v adekvátnom momente u diváka pocit iracionality. Svoj typický rukopis teda Kleber Mendonça Filho nemení. Vedľajším motívom príbehu je napríklad „chlpatá noha“ a jej dobové reprezentácie. „Chlpatá noha“ bola urbánna legenda, vymyslená novinármi kvôli cenzúre, respektíve kvôli obchádzaniu cenzúry a zároveň jej výsmechu. Začala však žiť vlastným životom a v Tajnom agentovi má nielen ozvláštňujúce, ale aj motivačné funkcie, napríklad keď ukradne inú nohu z márnice.

Dojem dokumentárnej dôveryhodnosti

Leitmotívom filmu Tajný agent je však prísne realistické zobrazenie dvoch dievčat, univerzitných študentiek, ktoré v súčasnosti rekonštruujú tento dávny príbeh a jeho historický kontext z digitalizovaných magnetofónových nahrávok, dobovej tlače, starých policajných záznamov, z archívov a vtedajších odposluchov. To spôsobuje scudzovací efekt vzhľadom k sledovanému deju, ktorý sa tým pádom stáva retrospektívou. Paradoxne to dodáva filmu autenticitu a dojem historickej, skoro až dokumentárnej dôveryhodnosti. Je to starý filmársky trik, v tomto prípade funkčne využitý.

Tajný agent vytvára viacero ilúzií reality, niekoľko fikčných svetov, pričom jeden pôsobí tak, že





Tajný agent (O Agente Secreto, Brazília/Francúzsko/Holandsko/Nemecko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kleber Mendonça Filho ● KAMERA Evgenia Alexandrova ● HUDBA Mateus Alves, Tomaz Alves Souza ● STRIH Matheus Farias, Eduardo Serrano ● HRAJÚ Wagner Moura, Maria Fernanda Cândido, Gabriel Leone, Carlos Francisco, Alice Carvalho, Robério Diógenes, Hermila Guedes, Igor De Araújo, Udo Kier
MINUTÁŽ 158 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26. marca 2026

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Tajný agent. Foto: ASFK/Victor Juca

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 získali Gramatová, Remo aj Dudková

Ceny slovenskej filmovej kritiky získali snímky Hore je nebo, v doline som ja, Raději zešílet v divočině a Sirat. Udeľovali sa už po 33. raz. Odovzdali ich počas vyhlasovania cien Igric v bratislavskom Štúdiu L+S v piatok 18. septembra. Anketu usporiadal Klub filmových novinárov (KFN). Na základe hlasovania svojich členov udelil ceny v piatich kategóriách. V kategórii Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná zvíťazil debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Cenu pre najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2025 získal titul Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Zatiaľ čo v kategórii dokumentárnych filmov bolo víťazstvo filmu Mira Rema jednoznačné, medzi hranými a animovanými filmami sa o víťazovi rozhodlo až po odovzdaní posledného hlasu. V kategórii Filmová kritika a publicistika si cenu odniesla filmová kritička a teoretička Jana Dudková. Pôsobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy CVU SAV a na oddelení vedy a výskumu v SFÚ. Je autorkou piatich samostatných publikácií a pravidelne publikuje aj na stránkach Filmsk.sk. Najlepším zahraničným filmom bol Sirat Slovenskí filmoví kritici hlasovali aj o najlepšom zahraničnom filme v slovenských kinách v roku 2025. Zároveň ocenili distribučnú spoločnosť, ktorá tento film do kín uviedla. V hlasovaní zvíťazil španielsko-francúzsky film Sirat...
Igric 2026 Jozef Pantlikáš a Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Cintinental Film

Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer

„Za nepatetický príbeh, ktorý nepodľahol zjednodušenému výkladu,“ ocenila porota 37. ročníka najstaršej slovenskej filmovej a televíznej ceny Igric film režiséra Martina Gondu Potopa. Snímka získala cenu Igric za réžiu v kategórii hraných filmov pre kiná. Počas odovzdávania cien Igric 2026, ktoré sa konalo v piatok 18. septembra v bratislavskom Štúdiu L+S, bodovali tvorcovia Potopy ešte niekoľkokrát. „Príbeh presahuje do svetového kontextu zániku identity v mene globalizácie. Jeho hraný debut je zrelou výpoveďou hlboko premýšľajúceho tvorcu. Martin Gonda dosiahol vystavaním príbehu o strate domova autentickú až dokumentárnu výpoveď. Ponúka istý stav kultúrneho dedičstva, vážny generačný vývoj, koláž a fresku jednej doby,“ zdôvodnila porota ocenenie Potopy. Igric 2026 pre Sáru Chripákovú a Milana Ondríka Igrica za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele si odniesla Sára Chripáková za hlavnú postavu v Potope. Porota ju označila nielen za obrovský prínos pre Potopu, ale tiež za objav roka. „Režisérovi Martinovi Gondovi sa podarilo filmom priniesť viacero pozitív do slovenskej kinematografie, no k tým najväčším patrí práve objavenie jej hereckého talentu,“ uviedla porota. V mužskej hereckej kategórii získal cenu Igric Milan Ondrík za film Terezy Nvotovej Otec. „Milan Ondrík verne stvárňuje muža, ktorému sa v sekunde rozsype celý život. Jeho herecký výkon nie je v žiadnom ohľade minimalistický – predvádza paniku, beznádejný smútok, neznesiteľnú vinu aj...
Cinedu 2026 Záber z filmu Malá Amélia. Foto: ASFK

CINEDU 2026 ponúkne aj cesty do sveta detskej fantázie

Ôsmym ročníkom filmového festivalu pre deti a mládež CINEDU ožije od 21. do 29. septembra Nové Mesto nad Váhom. Deti, tínedžerov, školy aj rodiny pozýva na stretnutia so súčasnou európskou kinematografiou do Kina Považan a Mestského kultúrneho strediska. Programom CINEDU Teens bude festival následne pokračovať začiatkom októbra v Bratislave v kine Edison Filmhub. „Tohtoročný program opätovne ukazuje, že film pre deti a mladých ľudí môže byť zároveň divácky príťažlivý, umelecky hodnotný a otvorený dôležitým témam. Veľmi nás teší, že môžeme v Novom Meste nad Váhom uviesť filmy krátko po ich svetových premiérach a úspechoch na najvýznamnejších festivaloch. Spolupráca s ASFK nám navyše umožňuje prepojiť spoločný filmový zážitok s tvorivosťou a filmovým vzdelávaním,“ povedala riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková. Jednou z najčerstvejších festivalových noviniek je nemecký film Sammy a Frida režisérky Katje Benrath. V júli získal na prestížnom festivale Giffoni hlavnú cenu Gryphon Award za najlepší film v kategórii Elements +10. Neobyčajné stretnutie úzkostného Samuela s tajomnou Fridou prináša citlivý, ale zároveň hravý príbeh o strachu, priateľstve a odvahe naplno žiť. Festival uvedie aj stop-motion snímku Olívia a neviditeľné zemetrasenie režisérky Irene Iborra Rizo. Získal katalánsku cenu Gaudí za najlepší animovaný film a bol nominovaný na Európsku filmovú cenu i španielsku cenu Goya. Dôležitú úlohu...
Zobraziť všetky články