recenzia Tajný agent Záber z filmu Tajný agent. Foto: ASFK/Victor Juca

recenzia Tajný agent

Vojenská diktatúra v Brazílii, 1977

Martin Ciel

Písmo: A- | A+

Kleber Mendonça Filho je autorský režisér, k svojim filmom si sám píše scenáre, ale nielen tým je zaujímavý. Od roku 2012, keď v hranom filme debutoval Zvukmi zo susedstva, si postupne vybudoval vlastný, špecifický štýl.

Nasledujúce filmy Aquarius so strhujúcou Soniou Braga a surreálne sci-fi Bacurau sa čoraz viac vyčleňovali zo stredného prúdu akýmsi magičnom. Sú inovatívnymi verziami juhoamerického literárneho magického realizmu. Jorge Luis Borges, Julio Cortázar, Gabriel García Márquez a Roberto Bolaño by mohli byť jeho krstní otcovia. O to väčšie prekvapenie bolo, keď oznámil rozhodnutie nakrútiť historický politický film. Ale stálo to za to.

Tajnom agentovi nerezignuje na viacvrstevnatosť, transcendentno či iné iluzívnu realitu rozbíjajúce alebo ozvláštňujúce stratégie, ale na rozdiel od predchádzajúcich filmov ho pevne rámcuje politickou situáciou brazílskej diktatúry 70. rokov dvadsiateho storočia. Všetky jeho filmy sa okamžite stali miláčikmi filmových festivalov a filmových klubov, no Tajný agent je vďaka ukotveniu do presného referenčného pozadia zrozumiteľnejší, divácky otvorenejší. Rozpráva jednoznačný príbeh alebo presnejšie povedané rekonštruuje ho. A možno práve kvôli tomu ho členovia americkej filmovej akadémie nominovali na Oscara, získal Zlatý glóbus a cenu za réžiu v Cannes.

Atmosféra zmaru, pocit iracionality

Tajný agent nie je o špiónoch. Hlavným motívom je príbeh mladého muža, akademika a vedca, ktorý sa pod iným menom ukrýva vo svojom rodnom meste a čaká na možnosť dostať sa z Brazílie. Vo svete tieňov mu pomáha disidentská sieť, zároveň ho prenasledujú dvaja profesionálni vrahovia a miestna polícia je čoraz iracionálnejšia, i keď… psi bez obojka sa javia hrozivejší ako v skutočnosti sú. Fascinujúca úvodná scéna predstaví protagonistu v absurdnej situácii na benzínovej pumpe s mŕtvolou. Už táto symbolická expozícia naznačuje atmosféru zmaru a bezvýchodiskovosť zúfalej situácie nasledujúceho deja.

V roku 1977 trvala ditadura militar (alebo piata republika) v Brazílii už trinásty rok. Surová likvidácia opozície, cenzúra a korupcia boli prítomné každodenne, i keď vláda bola medzi obyvateľstvom pomerne populárna vďaka tzv. ekonomickému zázraku. Prvé politické amnestie prišli v roku 1979 a vojenská diktatúra sa začala pomaly rozpadať, i keď definitívne skončila až v roku 1985. Čiže v prvom rade ide o politický film. Ale celé sa to odohráva počas karnevalu a karnevalová atmosféra umožňuje režisérovi príbeh bez straty vierohodnosti formálne karnevalizovať a zneisťovať. Hrať sa so žánrami a ich preplietaním, s napínavou detektívkou, neo-noirom, hororom a historickou sociálnou drámou, pričom mu celá tá naratívna štruktúra funguje.

Funguje vďaka mimoriadne dôslednej vyváženosti motívov, dôrazom na rytmus a premysleným montážnym prepojeniam, vyvolávajúcim v adekvátnom momente u diváka pocit iracionality. Svoj typický rukopis teda Kleber Mendonça Filho nemení. Vedľajším motívom príbehu je napríklad „chlpatá noha“ a jej dobové reprezentácie. „Chlpatá noha“ bola urbánna legenda, vymyslená novinármi kvôli cenzúre, respektíve kvôli obchádzaniu cenzúry a zároveň jej výsmechu. Začala však žiť vlastným životom a v Tajnom agentovi má nielen ozvláštňujúce, ale aj motivačné funkcie, napríklad keď ukradne inú nohu z márnice.

Dojem dokumentárnej dôveryhodnosti

Leitmotívom filmu Tajný agent je však prísne realistické zobrazenie dvoch dievčat, univerzitných študentiek, ktoré v súčasnosti rekonštruujú tento dávny príbeh a jeho historický kontext z digitalizovaných magnetofónových nahrávok, dobovej tlače, starých policajných záznamov, z archívov a vtedajších odposluchov. To spôsobuje scudzovací efekt vzhľadom k sledovanému deju, ktorý sa tým pádom stáva retrospektívou. Paradoxne to dodáva filmu autenticitu a dojem historickej, skoro až dokumentárnej dôveryhodnosti. Je to starý filmársky trik, v tomto prípade funkčne využitý.

Tajný agent vytvára viacero ilúzií reality, niekoľko fikčných svetov, pričom jeden pôsobí tak, že





Tajný agent (O Agente Secreto, Brazília/Francúzsko/Holandsko/Nemecko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kleber Mendonça Filho ● KAMERA Evgenia Alexandrova ● HUDBA Mateus Alves, Tomaz Alves Souza ● STRIH Matheus Farias, Eduardo Serrano ● HRAJÚ Wagner Moura, Maria Fernanda Cândido, Gabriel Leone, Carlos Francisco, Alice Carvalho, Robério Diógenes, Hermila Guedes, Igor De Araújo, Udo Kier
MINUTÁŽ 158 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26. marca 2026

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Tajný agent. Foto: ASFK/Victor Juca

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články