Záber z filmu Una a jej kamaráti. FOTO: ASFK

recenzia Una a jej kamaráti

Náučne o skale mníšikov a zložitých emóciách

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Silná búrka zničila domov mnohým vtáčím obyvateľom. Tí, ktorí stihli uniknúť, prilietajú na skalu mníšikov. Tu stretávajú Unu, jej rodinu a kamarátov. Medzi zachránenými sú aj Izabela a bažant Fénix. Izabela ťažko znáša nechcené vytrhnutie z domova a sama nachádza vlastné cesty, ako sa popasovať s novou zodpovednosťou.

Ostrov neďaleko Írska je plný mníšikov. Čiernobiele morské vtáky s výraznými zobákmi chytajú ryby, vedia plávať, ochraňujú vajíčka, lietajú a tiež sa rady zabávajú so svojimi kamarátmi. Una a jej mladší braček Babu sú jednými z nich. Keď na skalu mníšikov prilietajú nové tváre, Una je k nim priateľská a všetkým chce ukázať známe prostredie. Mníšička Izabela do skupiny k novým kamarátom nezapadá. Potichu zápasí s dospelými emóciami, túžbou pomáhať obetiam búrky a potrebou byť stále mláďaťom. Čoskoro nachádza spôsob, ako sa stať zodpovednou dospelou. Jej „hrdinský“ čin sa však rýchlo obracia proti nej. Na skalu mníšikov totiž útočia čajky, ktoré majú zálusk na každé schované vajíčko. A to nie je všetko.

Napriek názvu Una a jej kamaráti „boj“ o post hlavnej hrdinky vyhráva Izabela. Tá v príbehu prekonáva množstvo vážnych pocitov. Nevie, že ich nemusí premáhať sama, pretože kamaráti zo skaly mníšikov sú ochotní pomôcť. Una v príbehu zohráva vedľajšiu postavu či dokonca podobu ideálu, ktorý má schopnosť vyriešiť problémy. Izabelina zmätenosť zapríčiní pátranie po stratenom vajíčku na celom ostrove. Vinu sa pokúsi hodiť na ďalšieho utečenca, introvertného vydriaka Marvina. Rovnako, ako sa Izabela neschová pred klamstvami, neukryje sa ani pred blížiacou sa búrkou.

Una a jej kamaráti je film určený pre deti približne do





Una a jej kamaráti (Puffin Rock and the New Friends, Spojené kráľovstvo/Írsko, 2023)

RÉŽIA Jeremy Purcell ● NÁMET na motívy seriálu Skala mníšikov Tomma Moorea, Lily Bernard a Paula Younga ● SCENÁR Sara Daddy ● VÝTVARNÍCI Fran Bravo, Stefano Scapolan ● HUDBA Eberg ● STRIH Sophie Borlée ● V SLOVENSKOM ZNENÍ Peter Rúfus, Martina Kapráliková, Miroslava Drínová, Sára Suchovská, Jonáš Tóda, Romana Hudec Orlická, Michal Kaprálik, Sebastian Dolný, Michaela Kapráliková, Dagmar Sanitrová, Peter Krajčovič, Martin Kaprálik, Miroslava Grožáková

MINUTÁŽ 80 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 23. 1. 2025

Hodnotenie: 65%

Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články