recenzia Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne Záber z filmu Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne. Foto: Fool Moon

recenzia Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne

Prečo nie je dobré kĺzať sa po čili papričkách?

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Za oknami je už oranžovo a pavúčia rodinka musí osláviť prichádzajúce babie leto. Websterovcom sa však do cesty postaví nečakaný nepriateľ. Slovenský animovaný seriál režisérky Kataríny Kerekesovej a jej tímu, Websterovci, ponúka svoje úsmevné príhody nielen v televízii či v knižnej podobe, ale opäť aj na filmovom plátne. Tentoraz v snímke Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne.

Babie leto je pre pavúčikov ako Vianoce – čaká ich veľká oslava s jedlom a zdobenie stromčeka. Všetci sa tešia a už-už sa chystajú na lovenie hlavného chodu. Lenže otec, Walter Webster, príde o svoje vlákno – to zo všetkých najsilnejšie, po ktorom sa spúšťa celá rodinka zo svojho domčeka. Príčinu nemusíme hľadať ďaleko – žiadne strašidelné potvory, ba ani ľudia mu ho nevzali. Otec Walter je jednoducho unavený, a preto si musí oddýchnuť.

Divoká babka Matilda, cestovateľ dedko Rafael, starostlivá mama Alma, malá Lili a jej emo brat Hugo sa snažia na prichádzajúce sviatky svojpomocne pripraviť. Popri tom spomínajú na udalosti, ktoré sa im potenciálne spájajú so záchranou babieho leta. Upečú si nakoniec vytúženého mravca a užijú si let medzi farebnými listami?

Umne, poučne a s humorom

Seriál Websterovci je medzi detskými televíznymi divákmi obľúbený. Do jednu hodinu a päť minút dlhého najnovšieho filmu sa dostali krátke epizódky odkazujúce na problémy súčasnosti a ich prežívanie. Deťom približujú to, čím si za posledné roky prešli aj ony samy. Autorky scenára Katarína Kerekesová a Anna Vášová do príbehov šikovne votkali problémy modernej doby. Sú tu pandémia, rodičovské vyhorenie, sporenie, podomoví zlodeji či dilemy o tom, čo všetko pridávať na internetovú sieť. Okrem týchto motívov sa objaví aj náročná voľba medzi koncertom obľúbeného hudobníka Zygobala a vystúpením malej Lili či nečakaná možnosť obety pre vyššie dobro.

recenzia Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne Záber z filmu Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne. Foto: Fool Moon
Záber z filmu Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne. Foto: Fool Moon

Malí diváci zistia, čo vo vesmíre nechalo pavúčie osadenstvo





Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne (Slovensko/Česko/Slovinsko, 2025)
RÉŽIA Katarína Kerekesová ● SCENÁR Katarína Kerekesová, Anna Vášová ● VÝTVARNÉ NÁVRHY Boris Šima ● RÉŽIA ANIMÁCIE Andrej Gregorčok ● HUDBA Lucia Chuťková Džubáková ● ZVUK Martin Merc, Ali Kobielsky ● V SLOVENSKOM ZNENÍ Zuzana Porubjaková, Kamil Kollárik, Henrieta Mičkovicová, Richard Stanke, Boris Farkaš, Barbora Chlebcová, Oľga Belešová, Matej Landl, Marián Labuda ml.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 16. októbra 2025
MINUTÁŽ 65 minút

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne. Foto: Fool Moon

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články