Osem nôh, štyri oči a jedno vlákno, ktorým priťahujú deti k plátnu či obrazovke. Slovenská animovaná rozprávka Kataríny Kerekesovej Websterovci o pavúčej rodine a jej dobrodružstvách sa dočkala ďalšieho celovečerného filmu. Publikum sa v snímke Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne stretne s vážnymi témami ako vyhorenie či pandémia. Tvorcovia ich však podali zábavným a dobrodružným spôsobom.

Pavúčie Vianoce

Blíži sa babie leto, teda akési pavúčie Vianoce, spojené s veľkým očakávaním, ale aj zhonom a povinnosťami. Otec Webster zo stresu a návalu úloh ochorie a stratí schopnosť vytvárať pavúčie vlákno. Nad najkrajšou časťou roka – zdobeniím stromu na dvore – visí otáznik. Jeho dcéra Lili je zdrvená. Otec sa musí vyliečiť a ostatní členovia rodiny si rozdelia úlohy. Keď nastane slávnostný večer, otec sa cíti lepšie, ale jeho schopnosť tvoriť vlákno sa ešte nevrátila. Kým babka pečie mravce, celá rodina si kráti čas rozprávaním o najzaujímavejších dobrodružstvách, ktoré zažili v poslednom čase.

„Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne vznikli spojením posledných šiestich epizód seriálu, ktoré majú rámec jednej špecifickej epizódy. Je to vlastne taký spomienkový websterovský rodinný večer, nie je to klasický celovečerný film,“približuje pre filmsk.sk Katarína Kerekesová, ktorá Websterovcov režíruje, píše aj produkuje. Výroba jednej epizódy trvala tvorcom približne pol roka, celkovo na epizódach pracovali od začiatku roka 2022 do konca roka 2024. Film potom skompletizovali v priebehu tohto roka.

„Podieľal sa na ňom, ako tradične, celý websterovský tím. Písali sme predovšetkým s Annou Vášovou, výtvarné návrhy robil Boris Šima, réžiu animácie viedol Andrej Gregorčok, render a svietenie mali na starosti Matej Hradský a Jaro Salaj. Modeloval Dominik Tarageľ, kompozitoval Juraj Kráľ a Tomáš Mikuľak, ktorý zastrešil aj 3D supervíziu a efekty. Animovali Iva Tirpáková, Filip Kasanický, Timotej Lukovič, Maťo Mazák a mnohí ďalší. Hudbu zložila Lucia Chuťková a zvuk robil Martin Merc a Ali Kobielsky,“ menuje Kerekesová. Zároveň tak ilustruje, že animované dielo vzniká vďaka mnohým tvorcom. Výzvou pre nich bola napríklad epizóda Let na Mesiac, v ktorej chceli zachytiť nočné mesto a postprodukčne ho spojiť s 3D pavúčím mikrosvetom. Render oblakov sa im ukázal technologicky celkom náročný aj v takejto mierke.

Pútavý mikrosvet rozprávky ako zrkadlo našich životov

„Námety na tieto posledné epizódy sme mali s mojou spoluscenáristkou Annou Vášovou pripravené už dlhší čas. Napriek tomu, vždy keď sa k námetu alebo scenáru po čase vrátite, potrebuje prepis a úpravu. Takže aj tieto námety sme museli trocha vylepšiť a prepísať. Medzitým sme, pravdaže, nabrali nové zážitky a prežili aj nejaké tie ťažké časy. Takže sme veľmi prirodzene došli k novým témam alebo sme vylepšili tie staré,“ pokračuje Kerekesová, ktorá epizódy súbežne prepisovala s Vandou Rozenbergovou do literárnej podoby. Kniha nakoniec predbehla aj seriál. 

Pre Katarínu Kerekesovú je každý scenár, aj pre krátku seriálovú epizódu, prepletenou skladačkou a rozprávaním s viacerými linkami. „Krátka epizóda má svoje časové obmedzenie a niekedy je ťažšie rozpovedať všetko, čo potrebujem na takej krátkej ploche. V súčasnosti však pracujem na klasickom scenári k celovečernému animovanému filmu. Uvedomujem si, aké je zložité udržať všetky linky príbehu v dobrom pomere a vzťahu pri dlhom formáte. To, čo bolo pri kratšom formáte iba okrajovým motívom, tu dostáva väčší priestor a vyvíja sa v čase. Ale práca na krátkych formátoch ma veľa naučila a to teraz využívam.“

Websterovci podľa nej prinášajú témy, ktoré v rozprávkach nie sú tradičné – vyhorenie otca rodiny, pandémiu či manipuláciu rodiny podvodníkom. „Rozprávame ich však cez zážitky a konanie 6-ročnej pavúčice Lili. Snažíme sa ich rozprávať humorne a láskavo. To je naša cesta na prepojenie diváckych cieľových skupín,“odpovedá Kerekesová na otázku, ako sa im darí zaujať všetky vekové kategórie. „Myslím si, že diváci oceňujú mikrosvet, ktorý sa ukrýva v ich dobre známom, bežnom veľkom svete. Že ich bavia detaily, ktoré sú kulisami našich príbehov. Dospelých divákov na Websterovcoch možno bavia odkazy, ktoré odčítajú už ako dospelí, ale aj to, že vidia v príbehoch svoje detstvo. A verím, že pre deti sú websterovské rozprávky tiež dobrodružné, hravé, ale aj láskavé.“

Websterovci cestujú po svete a už hovoria aj po anglicky

O tom, že sa im podarilo namiešať ten správny mix príbehov a spojiť ich s vizuálne pútavým prevedením, hovorí to, že Websterovci cestujú aj po svete. „V tomto roku sa nám podarila úžasná vec. Aj vďaka AVF, STVR a našej sales agentke Sare Cooper z Meta Media Entertainment sme vyrobili anglické znenie pre celý seriál, aj pre tieto celovečerné formáty. To zatiaľ prinieslo predaje pre americké VOD platformy Kidstream a Kartoon,“ prezrádza režisérka.

Už predtým sa im seriál podarilo predať pre krajiny MBC MENA, čo sú krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky,ďalej pre Amazon či pre nemecky hovoriace teritórium, kde sa im podarilo vstúpiť aj do kinodistribúcie. „Websterovcov už dobre poznajú aj v Českej republike, kde od 9. októbra štartuje už druhá kinodistribúcia. Neskôr pribudne aj vysielanie v ČT, ktorá sčasti koprodukovala a sčasti akvizične zakúpila seriál. V Čechách vyšli aj všetky štyri knihy,“ vymenúva zahraničné úspechy Kerekesová.

Úspechom pre tvorcov je aj taiwanská distribúcia v rámci veľkého programu na školách, organizovaného Public TV Taiwan, kde sú predchádzajúci celovečerní Websterovci vo filme medzi najobľúbenejšími titulmi. Websterovcov zakúpila aj Slovinská televízia, ktorá sa stala aj koprodukčným partnerom posledných epizód, akvizične ich mala aj verejnoprávna Litovská televízia.

Na očiach úspechy, v pozadí chradnúca podpora

Kým Websterovci spriadajú svoje siete v rôznych kútoch sveta, doma je ich tvorba ohrozená. „Veľmi ma to mrzí, ale ocitli sme sa v takej neistote, že ani neviem, či vôbec bude možné ďalej tvoriť a vyrábať v oblasti animácie. STVR v súčasnosti odstúpila od takmer všetkých sľúbených animovaných koprodukcií. V novej Štruktúre podpornej činnosti AVF pre rok 2026 sa navrhuje úplne vynechať podporu pre vývoj televíznych seriálov komplexne. Nehovoriac o obmedzených prostriedkoch na jednej aj na druhej strane. Tieto kroky zastavujú akúkoľvek výrobu a potenciál rastu,“ upozorňuje Katarína Kerekesová. Podľa nej je to smutné aj preto, že v posledných rokoch práve slovenská animácia dosiahla veľa dôležitých úspechov.

„Zo svojej podstaty je dôležitým nástrojom udržateľnosti rozvoja profesií v tejto oblasti. Jej výroba je dlhodobá a dáva prácu mnohým autorom a mladým absolventom. Ale čo je najsmutnejšie je nepochopenie jej dôležitosti pre kultúru. Animovaný seriál alebo film sa môže stať naozaj kultovým a môže ponúkať posolstvá a edukáciu pre detského diváka tým najprirodzenejším spôsobom. Je to vlastne prvá komplexnejšia kultúrna skúsenosť dieťaťa. Nemať ju, nerozvíjať ju je ako vzdať sa vlastnej identity. Platí to však aktuálne o celom smerovaní v kultúre. O literatúre, výtvarnom umení, folklóre. Po všetkom, čo sme do výroby pôvodnej slovenskej animácie vložili s celým tímom, je to nepochopiteľné,“ dodáva.