claire rousay

rozhovor claire rousay

Chcela som priniesť svoj vlastný pohľad a prístup ku Krvavej pani

Matúš Kvasnička

Písmo: A- | A+

Americká hudobníčka claire rousay skomponovala novú hudbu k filmu Viktora Kubala Krvavá pani (1980), ktorú premiérovo predstavila v roku 2023 na festivale v Gente pri príležitosti Kubalovej storočnice. Soundtrack, ktorý vo vypredanej limitovanej edícii vyšiel vlani aj na vinyle, predstaví naživo i v Bratislave. Prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou v podaní claire rousay naživo na Slovensku sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 h.

Keď vám Wouter Vanhaelemeesch z filmového festival v Gente navrhol, aby ste vystúpili so živou hudbou k premietaniu Krvavej pani Viktora Kubala, súhlasili ste hneď alebo ste si vzali čas na rozmyslenie?

Skôr ako som ponuku prijala, som si vzala čas na to, aby som sa zoznámila s Viktorom Kubalom a Krvavou pani. Legenda o Alžbete Báthoryovej ma zaujala a chcela som sa dozvedieť viac o tom, ako tento príbeh Kubal adaptoval prostredníctvom animácie.

Poznali ste legendu o krvavej pani už predtým? Ako ovplyvnili historický a kultúrny kontext tohto príbehu vaše hudobné rozhodnutia?

Nepoznala som ju. Keď som sa ňou začala zaoberať, tak som sa s ňou nielen zoznámila, ale hlboko som sa do nej a do Kubalovej interpretácie príbehu ponorila. Chcela som vytvoriť hudbu, ktorá by bola flexibilná a nevnucovala žiadne zjavné emocionálne podtóny. Tak, aby hudba skutočne sprevádzala film a nebola by len niečím zdanlivo nesúvisiacim alebo nejakým prílepkom.

Takže ste nemali emócie alebo témy, ktoré by ste soundtrackom chceli evokovať u publika?

Nikdy som nechcela poslucháčom alebo divákom hovoriť, čo majú cítiť, ani im poskytovať nijaké usmernenia, ako môže hudba ovplyvniť ich zážitok z filmu. Tematicky dúfam, že akékoľvek Kubalove pôvodné úmysly s filmom zostanú a budú komunikované jasne, zatiaľ čo budú fungovať popri mojej novovytvorenej hudbe.

Aký bol váš prvý dojem z Kubalovho filmu? Videli ste aj niektoré jeho iné diela?

Krvavá pani bola mojím prvým stretnutím s tvorbou Viktora Kubala. Po premiére mojej hudby ku Krvavej pani som mala to šťastie a videla Zbojníka Jurka (1976), ako aj krásnu kolekciu Kubalových krátkych filmov.

Film Krvavá pani má takmer 50 rokov. Vďaka čomu je podľa vás nadčasový?

Nadčasovosť Krvavej pani pramení z kombinácie tej ešte staršej legendy, Kubalovho jedinečného animovaného štýlu a láskavého humoru.

Vo vašej tvorbe pracujete aj s tzv. field recordings, teda nahrávkami rôznych zvukov zachytených mimo štúdia. Zvuky ku Krvavej pani ste nahrávali aj na Slovensku, kde sa príbeh odohráva. Bol to váš nápad vydať sa po stopách Alžbety Báthoryovej?





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články