claire rousay

rozhovor claire rousay

Chcela som priniesť svoj vlastný pohľad a prístup ku Krvavej pani

Matúš Kvasnička

Písmo: A- | A+

Americká hudobníčka claire rousay skomponovala novú hudbu k filmu Viktora Kubala Krvavá pani (1980), ktorú premiérovo predstavila v roku 2023 na festivale v Gente pri príležitosti Kubalovej storočnice. Soundtrack, ktorý vo vypredanej limitovanej edícii vyšiel vlani aj na vinyle, predstaví naživo i v Bratislave. Prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou v podaní claire rousay naživo na Slovensku sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 h.

Keď vám Wouter Vanhaelemeesch z filmového festival v Gente navrhol, aby ste vystúpili so živou hudbou k premietaniu Krvavej pani Viktora Kubala, súhlasili ste hneď alebo ste si vzali čas na rozmyslenie?

Skôr ako som ponuku prijala, som si vzala čas na to, aby som sa zoznámila s Viktorom Kubalom a Krvavou pani. Legenda o Alžbete Báthoryovej ma zaujala a chcela som sa dozvedieť viac o tom, ako tento príbeh Kubal adaptoval prostredníctvom animácie.

Poznali ste legendu o krvavej pani už predtým? Ako ovplyvnili historický a kultúrny kontext tohto príbehu vaše hudobné rozhodnutia?

Nepoznala som ju. Keď som sa ňou začala zaoberať, tak som sa s ňou nielen zoznámila, ale hlboko som sa do nej a do Kubalovej interpretácie príbehu ponorila. Chcela som vytvoriť hudbu, ktorá by bola flexibilná a nevnucovala žiadne zjavné emocionálne podtóny. Tak, aby hudba skutočne sprevádzala film a nebola by len niečím zdanlivo nesúvisiacim alebo nejakým prílepkom.

Takže ste nemali emócie alebo témy, ktoré by ste soundtrackom chceli evokovať u publika?

Nikdy som nechcela poslucháčom alebo divákom hovoriť, čo majú cítiť, ani im poskytovať nijaké usmernenia, ako môže hudba ovplyvniť ich zážitok z filmu. Tematicky dúfam, že akékoľvek Kubalove pôvodné úmysly s filmom zostanú a budú komunikované jasne, zatiaľ čo budú fungovať popri mojej novovytvorenej hudbe.

Aký bol váš prvý dojem z Kubalovho filmu? Videli ste aj niektoré jeho iné diela?

Krvavá pani bola mojím prvým stretnutím s tvorbou Viktora Kubala. Po premiére mojej hudby ku Krvavej pani som mala to šťastie a videla Zbojníka Jurka (1976), ako aj krásnu kolekciu Kubalových krátkych filmov.

Film Krvavá pani má takmer 50 rokov. Vďaka čomu je podľa vás nadčasový?

Nadčasovosť Krvavej pani pramení z kombinácie tej ešte staršej legendy, Kubalovho jedinečného animovaného štýlu a láskavého humoru.

Vo vašej tvorbe pracujete aj s tzv. field recordings, teda nahrávkami rôznych zvukov zachytených mimo štúdia. Zvuky ku Krvavej pani ste nahrávali aj na Slovensku, kde sa príbeh odohráva. Bol to váš nápad vydať sa po stopách Alžbety Báthoryovej?





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články