V témach o životnom prostredí dostáva slovenská kinematografia silný impulz riešiť kontroverzné problémy ochrany prírody a poukazovať na často drastické dôsledky konzumného spôsobu života.
Aj vďaka citlivému vnímaniu filmárskych osobností dnes môžeme otvorene hovoriť o hrozbách klimatických zmien či ich ekologických dopadoch na životné prostredie doma aj vo svete a byť svedkami často nepríjemných a bolestivých príbehov. Nepočúvajú sa ľahko. Najnovšími príkladmi sú nový dokument Zuzany Piussi Hlas lesa, ktorý je v kinách od 29. mája, či dokumentárna séria Mira Rema Lebo medveď, ktorú od apríla v premiére uvádza Voyo.
Ekológia nie je v slovenskom filme novou témou, v databáze SK Cinema nájdeme vyše štyridsať krátkych, prevažne dokumentárnych filmov s touto tematikou. Mnohé z nich vznikli v 80. rokoch, keď ochrana prírodného bohatstva a prostredia, v ktorom žijeme, opatrne začínala rezonovať v spoločnosti.
Výber z filmov o ekológii a životnom prostredí v 80. a 90. rokoch podľa SK Cinema
O znečisťovaní vôd a vodnom hospodárstve
- Malebná cesta dolu Váhom, r. Ján Piroh, 1983
- Oživovanie mŕtvej vody, r. Milan Černák, 1985
- Osudy vody, r. Vojtech Andreánsky, 1988
- Voda pôda svedomie, r. Vojtech Andreánsky, 1989
- Voda a les, r. Ladislav Kaboš, 1990
Téma odpadu
- Smetisko, r. Ján Piroh, 1980;
- Odpad v prírodnom prostredí, r. Milan Černák, 1985
Zber opotrebovaných olejov
- Aby nám ešte slúžil, r. Štefan Kamenický, 1983
Devastácia životného prostredia
- Zem neodpúšťa, r. Peter Záchenský, 1990
Hraná miniatúra o ničení životného prostredia
- Quo vadis, r. Vlado Balco, 1983
Sci-fi so silným ekologickým apelom
- Tretí šarkan, r. Peter Hledík, 1985
Záber z filmu Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka. Foto: Milan Kordoš
Otázky súvisiace s technologickým vývojom, ochranou životného prostredia a celkovou udržateľnosťou našej planéty predstavujú jeden z najnáročnejších nákladov, aký v súčasnosti nesie globalizovaná civilizácia. Dajú sa rozmeniť na tisíce drobných situácií každodenného života, ktorých spoločnou premennou však stále ostáva jediné: ako žiť v harmónii s prírodou a zároveň využívať jej obrovské bohatstvo. Keďže čelíme globálnemu otepľovaniu a jeho dôsledky v každom kúte Zeme aj cítime, nikto sa dnes nemôže tváriť, že akákoľvek prírodná či ekologická katastrofa na druhom konci planéty sa ho netýka.
Erik Baláž: Ľudia si možno nabudúce pozrú aj aktivistický dokument
Na to, aby sme súčasný stav z pohľadu ekológie pochopili, už dávno nestačia fascinujúce prírodopisné dokumenty. Stotožňuje sa s tým aj filmár, aktivista a ekológ Erik Baláž, iniciátor mnohých ochranárskych projektov. Vyrastal pod Tatrami a mnoho času strávil v divokej prírode. Je autorom viacerých dokumentov ako Vlčie hory, Živá rieka či Miznúci svet hlucháňa.
„Prírodopisné filmy dnes nestačia, rovnako ako problémy nevyrieši samostatne žiadna iná aktivita, no kvalitne natočené dokumenty tohto druhu majú šancu zasiahnuť širšiu verejnosť, dostať myšlienky ochrany prírody mimo bubliny ochranárov a vzbudiť záujem. To je veľmi dôležité,“ hovorí pre Film.sk. Až potom môžu podľa neho nasledovať ďalšie aktivity, človek sa môže zúčastniť napríklad na exkurzii do prírody, neskôr sa zapojiť do činnosti mimovládnych organizácií alebo ich podporovať a podobne.
„Ak sa viac ľudí zaujíma o problematiku ochrany prírody, ovplyvňuje to aj politikov, následne legislatívu a v konečnom dôsledku to má reálny dosah na stav prírody,“ upresňuje.
Myslí si, že je dôležité točiť čo najrôznejšie typy dokumentov o prírode a životnom prostredí. Každého zaujíma niečo iné a, navyše, množstvo ľudí nechce pri ich sledovaní riešiť komplikované problémy.
„Chcú si oddýchnuť. Keď si pustia dokument, v ktorom sa apokalypticky rieši klimatická zmena, tak prepnú na iný kanál. Sú unavení z práce, majú dosť svojich problémov a chcú relaxovať napríklad pri dokumente s peknou prírodou a hudbou, kde sa tie vážne problémy naznačia len jemne. Ale možno nabudúce si už pustia dokument, ktorý ide viac do hĺbky a je povedzme aktivistickejší.“
Dokument Vlčie hory z roku 2013 v réžii Erika Baláža.
Namiesto ťažby dreva prírodný turizmus
V otázke ochrany životného prostredia vníma Baláž silné rozdelenie spoločnosti podobne ako pri iných spoločenských témach. Do istej miery to chápe ako obraz doby, ale najmä ako dôsledok neschopnosti vlád riešiť problémy ľudí.
V diskusiách na tieto témy zohráva podstatnú úlohu aj ako respondent pred filmovou kamerou. Najnovšie napríklad vo filme Zuzany Piussi Hlas lesa či v televíznej sérii Mira Rema Lebo medveď. V oboch vyvažuje názory lesníkov, ktorí sa na prevádzku a ochranu našich lesov pozerajú z iného uhla pohľadu ako on.
„Ochrana prírody si vyžaduje komplexné riešenia. Ak je niekde vyhlásený národný park, mala by sa zmeniť celá ekonomika regiónu. Namiesto ťažby dreva by mali ľudia pracovať napríklad v prírodnom turizme. Je to však postupný proces, ktorý by mal manažovať štát, podporiť vzdelávanie ľudí, investovať do infraštruktúry a podobne,“ vysvetľuje. Inak naráža ochrana prírody na nesúhlas miestnych ľudí, ktorí majú pocit, že ich ochrana prírody ohrozuje. To rozdeľuje spoločnosť ešte viac.
Miro Remo: Lebo medveď
Jedným z najsilnejších fenoménov ochranárstva je slovenský medveď. Jeho osud si vzal za svoj režisér Miro Remo v šesťdielnej televíznej dokumentárnej sérii Lebo medveď, vyrobenej pre streamovaciu platformu Voyo. Podarilo sa mu v nej zároveň vytvoriť komplexný obraz súčasnej spoločensko-politickej situácie na Slovensku v čase, keď vláda nie je schopná pomôcť ľuďom v ohrození a zároveň chrániť divokú šelmu ako súčasť prírodného bohatstva.
Pôvodne chcel príbeh mapovať v spolupráci so zásahovým tímom ministerstva životného prostredia a dostať sa tak k ľuďom, ktorých medveď najviac ohrozuje. „Tohto plánu sa ministerstvo zľaklo, jednotlivci to neodsúhlasili, nechceli sa stať súčasťou projektu a nikdy som sa nedozvedel prečo,“ hovorí pre Film.sk Miro Remo. Na cestu sa teda pred zhruba dvoma rokmi vydal bez zásahového tímu. Zamieril so štábom na Poľanu a do Nízkych Tatier, do regiónov, kde sú problémy najvyhrotenejšie.
